Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 1258 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

DS auto Sumoto Brno

Anketa:

Mal by sa podľa teba Dakar vrátiť do Afriky?

Spolu odpovedi: 2377
Áno, to sú terény kam patrí: 59% (1403)
Nie, južná amerika je super: 41% (974)

Pre vás:

Povinné zmluvné poistenie - vyber si najlepšiu cenu!

Hodnotenie: (7 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (7)  [Verzia pre tlač] Tlač

Maroko 2012 1/3

pošli na vybrali.sme.sk

Pridané: 18.12.2012 Autor: maggie
Čitatelia: 8156 [Mototuristika - Afrika - Cestopis]

Prípravy na cestu okolo Maroka sa začali v plnom prúde už v septembri. Najprv sme si so všetkými presne určili deň odchodu na 3.10.2012. Celá zostava pozostávala: klasika Ja a Moko, Jirí s kamošom – zatiaľ neviem Jeho meno, Pali zo Žiliny a 2 týždne pred odchodom sa k nám prihlásil ešte jeden Mariánov kamarát.

Vybavovať víza nebolo potrebné, bolo nutné si len skontrolovať pasy, či nie sú „po záruke“ - nesmú mať pri pobyte v cudzej krajine 6 mesiacov do ukončenia doby platnosti.

Očkovanie takisto nie je povinné, z hľadiska zdravotníctva je vraj táto zem v poriadku – ale kto sa chce nechať očkovať – nech sa páči :-)

Ja som začala robiť plán cesty aj s prepočtom kilometrov. Maroko vyšlo na 2.771 km na motorke – a cesta po Gibraltársky prieliv v Španielsku z Bratislavy 3.100km tam a 3.100km späť autom. Takže celkom dokopy by to malo byť 8.971km. Uvidíme na konci výletu … :-)

Motorka išla na servis – výmena oleja, brzdy a tak ďalej a samozrejme nové pneumatiky – tá istá značka, čo sme mali v Tunisku – vraj na skúšku – či vznikne znova ten istý problém, keď sa nám po ceste milá pneumatika roztrhala …. A tak pre istotu sa berú duše do pneumatík, lepidlá a pomocné nástroje na opravu. A navyše sa do pneu natlačila hmota – ULTRASIL. Noooo, dúfam, že vydrži :-)))

Takisto sme kúpili nový „komunikátor“ značky SENA, aby Mokinke samej v prilbe nebolo smutno a mohol jej Moko po ceste spievať :- ) aby som napr. nezaspala – čo je u mňa úplne normálne...

Vybavovanie 7miestneho auta a prívesného vozíka na prepravu motoriek tiež nestálo málo času. Nakoniec k dispozícii bolo 7miestne auto bez ťažného zariadenia, alebo 5miestne s ťažným zariadením. A keďže osôb na prepravu bolo 6, tak nám neostávalo nič iné, len dať na to 7miestne vozidlo namontovať spájacie zariadenie...a tu nastal "malý" problém, nakoľko na zápis ťažného zariadenia do technického preukazu ostali len 3dni, čo bolo dosť „na hranu noža“ stihnúť. Presne to, čo „nenávidím“ u klientov, keď chcú urobiť nejakú zmenu na vozidle, ale rýchlo, pretože zajtra ide s týmto autom na dovolenku. Vždy im položím tú istú otázku: „a čo ste robili doteraz?“ … a tu to máme – môj „frajer“ detto. V tomto prípade ma naozaj nezaujíma žiadne vysvetľovanie.

Nakoniec sa to PODARILO – stihla som urobiť zápis ťažného zariadenia – možno zapôsobil šarm alebo smutný a beznádejný výraz – neviem :-) … a to už som mala vymyslenú výhovorku, keby nás „drapli“ v zahraničí policajti, že im povieme, že u nás na Slovensku sa zapisuje ťažné zariadenie do technického preukazu len v prípade, že je tam namontované z výroby. Pokiaľ je montované dodatočne, tak sa do technického preukazu nezapisuje, ale sa len vždy preukáže certifikátom o montáži a potvrdením o prevádzkovateľovi vozidla k tomuto spájaciemu zariadeniu. Dosť „brutál“, ale bolo by to presvedčivé, nie? Či? :-)

Tak začnem - MAROKO – 10/2012

3.10.2012

Po úvodnej "zoznamovačke" s jedným z účastníkov zájazdu Michalom sme sa okolo štvrtej poobede vydali do Žiliny pre Palina. Po viac ako 2 hodinách sa nám podarilo naložiť Paľa a pokračovali sme cez Nové Mesto do Čiech, cez Břeclav do Prahy pre zvyšných dvoch účinkujúcich - Jirího a jeho kámoša Petra :-) na miesto určenia sme dorazili pred polnocou a takmer do druhej hodiny v noci sa nakladali motorky tak, aby bolo všetko dobre zaistené na prívesnom vozíku. Keď už bolo všetko prichystané k odjazdu Jirí klasicky nevedel nájsť peňaženku! To by nebol ani poriadny začiatok cesty ;-))). Nakoniec aj to sme zvládli. Konečne sa všetko podarilo, posledná "úvodná" spoločná foto a poďme na výlet...;-)

(Z poznámok Jirího): Odjezd směr Plzeň. Hned 1. odbočka špatně. Nevědel jsem, že naviguji. Obrátka na jižní spojku a znovu na Plzeň. Cesta ubíhá super. Cca 90 km/ hod. Hranice vypadá fakt daleko a Tarife ve Španělsku? V nedohlednu...A taky že to v nedohlednu je!! Cestuje nekonečná, střídáme se po dvojicích. Jeden řídí, druhý naviguje a ostatní zkouší spát).

Cesta bola naozaj nekonečná, kedže ísť rýchlejšie ako 100km/h. sme nemali šancu. Chlapci sa niekoľkokrát vystriedali, aby sme mohli ísť bez prestávky. Aj keď v jednom okamihu to možné nebolo, nakoľko boli všetci tak strašne unavení, že na šoférovanie nemal nikto ani pomyslenie. Miško odstavil na najbližšej možnej benzínke a pokúšal sa zdriemnuť, čo sa mu ale príliš nedarilo, nakoľko Marián a Peťo sa začali predbiehať v chrápaní. Jeden akoby prehltol "výfuk akrapovič" a ten druhý to dával cez "Leo-Vince" :-) (vraj tí, čo parkovali vedľa nás sa strašne smiali, len to už nevieme či preto, že bolo počuť to chrápanie až von alebo preto, že Marián spal pripútaný). Prebrali sme sa asi okolo siedmej ráno a išli sme raňajkovať.

(Z poznámok Jirího): Je zde i supermarket. Všichni si kupují nějaké jídlo, jen Petr si nekupuje, že měl housku. Ja už chci něco teplého a navíc jsou ješte housky v autě. Takže ukecám je a jdeme s Palem do hospody. Mají jen obložené housky!! To už ale všichni nasedají do auta a jedeme dál. Hledám housky. Nejsou. Petr je snědl všechny. Všichni se cpou a já mám akorát hlad. Marian mi dává alespoň kus bagety. Oloupu si k ní tedy mandarinku. Výborná kombinace :-))) ).

Samozrejme, že pár km pre dojazdom, sa nám podarilo poblúdiť – v konečnom dôsledku po dvoch dňoch strávených v "jednej ubytovni" sa nie je čomu čudovať, ale našťastie ešte "ponorka" nezačala. Cez Nemecko, Francúzsko a Španielsko sme sa po dvoch dňoch ubytovali v mestečku "San Roque" hoteli "Vista Real" – uzavretý rezort – vzdialenom od prístavného mesta "Tarifa" cca 15 kilometrov. Na tomto mieste sme si dohodli parkovanie našej Caravelly s prívesným vozíkom počas doby, keď budeme v Maroku - t.j.cca 6-7dní.

(Z poznámok Jirího): Sprcha, postel... Paráda. Jen drobnost kalí mou radost. Spím s Petrem (jeden z chrápajících) a je jen jedna deka. Naštěstí Pali prozradí, ze má spacák - super! Přípitek na šťastný dojezd a spánek. Ráno se probouzíme okolo 8hodin. Večerní řeči o brzkém odjezdu jsou pryč :-) v klidu vstáváme a jdeme sundat motorky (původně se měli sundávat už večer), snídaně a odjezd.

6.10.2012

Po raňajkách sme sa rozhodli, že to "šupneme" rovno do prístavného mesta Gibraltár, keďže bolo odtiaľ najbližšie (keď sme sa o tomto prístave, resp.prielive s jeho golfským prúdom učili na hodine zemepisu na základnej škole, po prvé: som tomu vôbec nerozumela, moje myšlienkové pochody vtedy nedokázali pochopiť, o čom to vlastne hovoríme a po druhé: nikdy by som si vtedy nepomyslela, že sa tu niekedy ocitnem...žartovné ;-) ) samozrejme, že sme sem išli zbytočne, nakoľko do Maroka ide trajekt iba z mesta "Tarifa" - človek mieni, pán boh mení, či naopak? ;-) a tak sme sa otočili a predsa sme zamierili znova do mesta "Tarifa". Lístky na trajekt sme si kúpili v „búdke“ pri ceste pred mestom - ktorých bolo po ceste neúrekom.

Odchody trajektu sú o 11.00, 13.00 a 16.00hod.. Na trajekt sa nám podarilo prísť presne na čas o jednej poobede, našťastie nás neotočili - ujo colník nás ubezpečil, že: "ship not going without you" a stresy konečne opadli ;-) na trajekt sme sa nalodili v priebehu 10minút, odovzdali potrebné dokumenty k vstupu na africkú zem, predložili pasy a po 35minútach sme vystúpili v Maroku v prístavnom meste "Tanger".

Hneď na colnici v prístave sa nás ujali "vybavovači", aby nám pomohli vybaviť potrebné dokumenty, samozrejme nie zadarmo ;-) za 5€ sme sa konečne dostali za rampu...v najbližšej banke sme si zamenili prachy a už sme konečne mohli vyraziť na "trip around Maroko".

Prvá zastávka bola v mestečku "Chef Chaouen" - antikresťanské mesto, kde sa ešte v roku 1.883 nebolo možné nijakým spôsobom do mesta „prepašovať“. Jedinú výnimku tvorili Židia. Modrobiele mestečko, ktorého architektúra je pozostatkom francúzov. Cesta viedla popri veľkom smetisku sprevádzanom neuveriteľným smradom!

Cez mesto "Tetouan", ako záchytný bod sme iba prefrčali a pokračovali do národného parku v okolí mesta "Taza" - jaskyne a vodopády. Ale keďže sme sa orientovali podľa navigácie a nie podľa mapy a nezadali sme tranzitný bod mesto "Ketama" a keďže v Maroku majú aj 2 názvy dediniek rovnaké, tak sme sa vďaka tomuto ocitli úplne niekde inde, ako bolo naplánované. Ale zase dosiahli sme vrchol (nie v základnom tábore:-) ) 2.600m n.m.. Zaujímavá "enduro vložka" nás dosť vyčerpala, cesta bola úplne zlá, rozbitá, samé jamy a chýbal aj asfalt. Ešte dobre, že koniec cesty sme prešli za tmy a nevideli okolo seba...nikde žiadne zvodidlá, boli vidieť iba koruny stromov alebo vôbec nič. Takže cestou dole by sme asi "kakali" od strachu...;-)

Konečne sme dorazili do mesta "Fés", kde nás odchytil chlapec, ktorý nás potom sprevádzal na skútri, aby nám ukázal nejaké hotely. Takisto nám ponúkol aj svoje služby sprievodcu, pokiaľ by sme chceli urobiť prehliadku mestom. Dohodli sme sa, že príde tak cca za hodinu. Ubytovanie sme našli v peknom hoteli v arabskom štýle.

Zvonka by som si vôbec nepomyslela, že tá obyčajná niekoľkoposchodová stará budova je zvnútra naozaj nádherný hotel s terasou na streche a veľkou, najmä vysokou halou vo výške celej budovy, z ktorej boli vstupy do našich izieb.

Po "malých úpravách" v kúpeľni sme sa vybrali s "naším sprievodcom" po nočnom meste "Fés". Pri otázke od Mariána naňho - "how much money for you" - sa chlapcovi doširoka otvorili oči, evidentne s jeho dobrou angličtinou si to preložil ináč, keďže Maroko je známe svojou homosexualitou...,to sme skoro umreli od smiechu...ale nakoniec sa všetci pochopili a stanovili sme jasnú cenu.

Plno kľukatých a úzkych uličiek v tomto veľmi špinavom meste, plnom odpadkov, ktoré sa cez deň menia v jeden ohromný bazár, nás doviedlo až do obchodíka so šatkami, kde nám majiteľ v priamom prenose utkal, resp.ukázal výrobu šatky z vysušených vlákien kaktusového listu - to som videla prvý krát v živote, resp.vôbec som nevedela, že kaktus má nejaké vlákna...Ja som neodolala a kúpila si hneď dve a Jirí takisto vyjednal cenu za veľkú, akoby deku v tomto prevedení.

Keď sme sa vrátili na hotel, chlapec si dal ešte zavolať "big bos-a" - teda Mariána ;-) - táto prezývka mu už potom prischla, chlapec nebol jediný, čo ho takto nazval. Požiadal ho ešte o ďalšie peniaze, nakoľko vraj naša prehliadka sa predĺžila o ďalšiu pol hodinu...Marián mu argumentoval tým, že vďaka jemu sme prehliadku natiahli o pol hodinu a do obchodu so šatkami nás doviedol on k jeho kamošovi, kde sme dokonca aj urobili "deal", takže nevidí dôvod, prečo by mu mal dávať ďalšie prachy...na to sa chlapec začal ospravedlňovať, že ok, je to na Mariánovi, či dá alebo nie. Tak mu dal Marián dve kilá tých ich dirhamov, cca 20€ - to bol ešte len začiatok našej cesty...;-(

>

Pridané: 18.12.2012 Autor: maggie pošli na vybrali.sme.sk

Súvisiace články:

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (7 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (7)  [Verzia pre tlač] Tlač

Body a Trasy v tomto článku:

Galéria ku článku: