Prvá "jarná" jazda

Je štvrtok 14:15. Vonku je skvelých 16°C v tieni. Volám Maťovi, či nejdeme jazdiť ale nedvíha mi a tak skúšam aj otcov mobil, no ten je však stále v práci. No bola by škoda v taký krásny deň zostať len doma. Vyťahujem svoju Kawu, do ktorej som len nedávno vložil batériu a hor sa smer Kysuce, Orava.

Prichádzam do Žiliny avšak stále si po tých mesiacoch zvykám na jazdenie. V Žiline naberám smer Terchová. Vonku je 17°C a čaká ma krásna slnečná a na toto obdobie aj teplá jazda. Za Belou odbočujem na Lutiše a Starú Bystricu. Cesta je ešte čiastočne na krajoch posypaná štrkom, ale stredná časť je čistá a teda si jazdu môžem naplno a bezpečne vychutnávať. Prechádzam prázdnymi cestami Lutíš a dostávam sa do Starej Bystrice, kde volím cestu vpravo smerom na Novú Bystricu a Oravskú Lesnú.

Cesty sú úplne prázdne, čo poteší každého jazdca a preto sa moja priemerná rýchlosť približuje stodvadsiatim kilometrom za hodinu. Prichádzam na koniec Novej Bystrice kde pokračujem po hlavnej na jeden z mojich najobľúbenejších kopcov. Teda užívam si to na plnej čiare, už aj ten rešpekt z prvej jazdy sa pomaly ale isto vytráca.

oravský kopec

Kopec prechádzam bez väčších problémov a hore ma nečakane prekvapuje súvislá vrstva snehu vedľa cesty a teplota pod 10°C. Dávam krátku prestávku a robím si fotodokumenty.

snehová vrstva na oravskom kopci

Pokračujem. Schádzam do Oravskej Lesnej, kde teplota o niečo stúpla k prijateľným hodnotám a volím smer Zázrivá cez Javorinku. Cesta je pomerne dobrá, ale teplota so stúpaním rapídne klesá. Cestou našťastie nestretávam žiadne auto, ale asi kilometer pred vrcholom ma čakalo niečo, čo som nečakal. Je pravda, že na prvom spomínanom kopci bol sneh vedľa cesty, ale teraz som sa ním priam predieral. Jediné šťastie som mal, že boli vyjazdené koľaje, lebo inak by to bol ešte väčší zážitok. Už som prešiel rôzne alpské a dolomitské priesmyky, ale toto som zažil prvýkrát a práve u nás. Predral som sa až na vrchol, kde je krásna vyhliadka na Malú Fatru. Tam som zastavil, spravil ďalšie fotky a samozrejme som rozdýchaval to, čo som práve prešiel.

zážitok na slovenských cestách

Po chvíli volám otcovi, od ktorého som mal zmeškaný hovor. „Príď rýchlo domov, ideme jazdiť,“ zneli jeho prvé slová a tak som neváhal a dupol som na to. Zchádzam do Zázrivej, kde ma čakajú nepríjemné mačacie hlavy a jeden dobrodruh ma začína naháňať s lopatou v ruke, ale na mojej rýchlosti sa to moc neodráža a stíhacia jazda pokračuje. Terchovou frčím stovkou, ani neviem prečo sa vlastne tak ponáhľam, no rýchlosť sa mi páči a nemienim spomaliť. Obieham auto za autom a rýchlosť neklesá pod 100km/h. Čas už však pokročil a nízke slnko mi znepríjemňuje výhľad a tým pádom som nútený spomaliť.

Po Žiline si idem svoju jazdu, nevšímam si autá ani kamióny, jednoducho si to už vychutnávam a teším sa na ďalšiu jazdu, teda tú, ktorá nasleduje hneď po tom, ako sa stretnem s otcom.

Jazda s ním už bola pokojná, no napriek tomu ma stále lákalo po predchádzajúcej jazde ísť stále rýchlejšie a rýchlejšie, ale udržal som sa a pohodovým tempom sme spravili spolu nejakých 60km a so západom slnka sme sa vrátili domov do Lietavskej Svinnej.