Porovnávačka: 5x MV Agusta - Brutale 1090R, Brutale 800, Brutale 800 Dragster, 800 Rivale a F3 800 2/5

Text: Feri Zubal - zeON

Tutto bene, bella motocicletta MV Agusta da Feri Zubal - zeON

Vyskúšať v jeden deň tri Brutálne mašinky a zároveň k nim postaviť Rivala v podobe superšportu F3 800, to je skrátka deň, kedy rozumom prejde jedna veľká guma, vymaže ho a hajde na liečenie. No jo, mašiny s logom MV Agusta na nádrži (a na každom jednom dielci, ktorý je súčasťou talianskej krásy) sú ako drogy a „drogy jsou špatný“, ale len do momentu pokiaľ ich nevyskúšate.

Oukej, čas na varovanie: moralisti, zástanci ultra bezpečnej jazdy na motorkách, praktici, mototuristi a iná háveď mne podobná, toto ďalej nečítajte. Ostatní, kľudne čítajte ale je to zbytočné, to treba zažiť.

Sú krásne, nádherné, božské, tým to celé začína. Každý detail nesie ešte ďalší detail a všetky sú prepracované tak aby boli krásne, nádherné, božské... Rivale, naživo príliš mohutná a Dragster, vlastne ani neviem prečo, sa mi pri celkovom pohľade na ne nepáčili. No Brutalky a F3, hotové umelecké diela. Popisovať nebudem, slovné šplechy typu aaaaa, ooooo, ciiiiii a iné hapkanie namiesto vyslovenia správnych slov nevysvetlí ani fotogaléria. A komu sa nepáčia, s tým sa ja kamarátiť nebudem. Lebo je buď sériový vrah šteniatok alebo čosi ešte viac psychicky narušené bez zmyslu pre estetiku.

Že niektoré technické riešenia nie sú príliš múdre, nuž to je tak keď má hlavné slovo dizajnér a ešteže ho má, lebo inak... No lebo inak by som sa zamiloval do motora, podvozku a bŕzd (srdiečka, srdiečka, srdiečka).

Viac menej sú všetky MV-éčka rovnaké, teda pri pohľade na press materiály. Elektronika v zmysle palivových máp, ABS-ka, osem stupňovej trakčnej kontroly... nudááá. Na každej to aj tak skončí rovnako. Mapa Sport, trakčná stupeň 4 alebo 3 (odporúča Milan Mikulík - mikulec :-) ), Quickshift On, ABS a rozum Off. Tu niekde aj končí zmysel mať na týchto motorkách prístrojovú dosku. Nastavíte neriešite. Nakoľko otáčky všetkým lietajú hore tak rýchlo, že to nie je kedy sledovať, zvuk od motora bohato stačí, a digitálny tacháč, hehe, sled číslic sa mení opäť až príliš rýchlo, nie je proste čas čumieť na displeje, na Agustách sa totiž jazdí. A aj späťáky sú zbytočné. Ak vás na tomto bude niekto prebiehať, je to len preto, že si motorku veziete domov na vozíku a sedíte počas toho na nej, nie v aute.

Podvozkovo pre naše cesty príliš utrasené, ale sú to športové mašiny z krajiny, kde sa motorky stavajú srdcom nie rozumom. A keď začnete jazdiť srdcom, vtedy oceníte tieto stroje ako celok. Lebo ináč sú úplne na nič. Zle sa na nich sedí pokiaľ sa chcete iba kochať okolím, problém je dať ich vôbec do garáže, malý rejd je na pipik aj v meste, umývať ich, ach bože, tie pôjdú von len ak na celom kontinente hlásia slnečno, v meste nervózne a tankovať ich treba každú chvíľu. Ale aj tak ich chcete, potrebujete, musíte mať!!! Prečo?! No LEBO!!! Lebo sú sakramentsky rýchle, lebo brzdia ako besné, lebo MV Agusta.

Ej veru brzdy. Famózne, ovládateľné jedným prstom a zastavili by asi aj vlak. Stačí na ne ozaj iba jeden prstík, aj to len tak hladiť, podobne ako miestečko nad vlhkým otvorom. A keď je zle, tak trošku pritlačiť, v tom momente sa guma zarve hlboko do... do asfaltu a drží všetko bezpečne tam kde má.

V skratke a všeobecne, je to s tými Agustičkami nejako takto. No je to päť rôznych modelov tak predsa musia byť v čomsi iné. Pôjdem zaradom, od tej ktorá mi najviac učarovala.

MV Agusta Brutale 800 – nervózna ku..a milujem ju

Áno táto, s trojhrnkom pod nádržou. Nervózna ku..a, ale nádherná. Stačí sa posadiť a naštartovať ju. Ten chrapot znie ako keby bola pokazená. Lenže to je tým, že potrebuje točky, potrebuje „full gas“ až vtedy dáva zmysel. Vtedy zavreští a vystrelí vpred za stáleho tancovania predného kolesa, pretože to chce ísť kamsi do nebies. Je to nebezpečné, je to návykové, jeto bomba! Z prevodovky stačí 1-2-3, potom je to už príliš veľká rýchlosť a jazdiť na vyšších stupňoch a nižších otáčkach, heh nebuďte smiešni. Načo by to bolo dobré, strata času, urážka stroja.

Táto nemala ABS ani Quickshift, nechýbali. OK, quickshift by potešil, ale radeniu ako takému niet čo vytknúť. Stojím namieste, motor nerzvózne chrapčí, spojka, jednotka tam treskne a celá sa posunie akoby poskočila o kúsok vpred. Ako na štartovacej lajne, každý centimeter k dobru sa cení. Aj keby som mal v pláne pomalý výjazd, po tomto by sa rozum aj tak prepol do polohy off.

V zákrutách čisté porno, brzdenia na poslednú chvíľu z vysokej rýchlosti si užívam hádam viac ako samotnú akceleráciu. Len to chce aspoň trošku lepší asfalt. Vpáliť do zákruty s hrbolkami, to je na fajne stisnutú riť. Nie nestane sa nič, Brutalka to vyrieši a to je ten problém, lebo raz to vyriešiť nemusí, keď to jazdec potiahne za hranice zákonov fyziky a tie s touto strojovňou bude hľadať na každom metri, ktorý s ňou preletí.

Keď moja životná púť nedajbože jedného dňa vyústi do stavu, že v posteli so ženou budem iba spať (doslovne), vtedy si kúpim MV Agustu Brutale 800. Prídem domov a poviem sex alebo natankuj Brualku (a budem dúfať v to tankovanie :-D ). V prípade druhej možnosti vyletím na cesty a KEĎ sa vrátim domov len si ticho sadnem do kresla a budem ticho čumieť na tú nádhernú Talianku. Nebudem chápať prečo, načo, ako, ale budem spokojný.

Len neviem či by som si radšej nezadóvažil MV Agusta Brutale 675, tá je vraj motoricky ešte nervóznejšia a krotiť tieto nádhery je práve to naj.

MV Agusta Brutale 1090 R – brutálne brutálna len trochu vychovanejšia

Vidieť na nej, že je to vyššia rada Brutaliek, v čom konkrétne neviem, ale vidieť. Samozrejme motor, štvorvalec, dobludu výkonu, šialene silný. Len na pocit až taký šialený nebol. Taký akože kľuďas, po naštartovaní pravidelný vyladený chod, trošku sklamanie, zvuk ako vysávač.

Ale skúste hrknúť plynom, hneď to je iná zvuková kulisa, hneď počuť, že v sebe väzní viac než je zdravé. Hormóny sa vyplavujú do tela a otáčky stúpajú. Jazdca to až posunie vzad, nehodí iba posunie. Motorka pridáva a dáva o sebe vedieť čoraz viac a tak jazdec plyn nepustí, chce vedieť čo bude ďalej. K motoru primontovali ďalší valec, potom ešte jeden, zapli turbo, komresor a on ten debil stále ťahá vpred. Znie to pohodlne, viem, lenže toto sa udeje behom žmurknutia oka a počas toho tam iba kopnete ďalšiu rýchlosť a opäť žmurknete okom. Potom už ostáva veriť, že v počasí nehlásili žiadne radary. Lebo toto nie je na odobratie papierov, toto je na pobyt v psychiatrii.

Len prečo je trojhrnček lepší ako štvorval. Nuž je ľahší, obratnejší a nervóznejší. Nemyslite si, že desať deväťdesiatka erko sa zle preklápa v zákrutách, oh len myslieť na to je rúhanie. Kdežéé, ona miluje zákruty, respektíve vy milujete ju v zákrutách, ale osemstovku viac. MV Agusta Brutale 1090 R však motoricky sadne asi viacerým, lebo od nej nejde toľko zla ako od Brutale 800. Stále však zatrasie celým telom jazdca aj jeho nehmotnou časťou zvanou duša.

MV Agusta F3 800 – jednoducho nádhera

Jediný superšport, ktorý sa nám dostal, aj to vlastne náhodne, to tejto porovnávačky. Že sa ňom sedí ináč, že sa v zákrutách správa ináč, skrátka, že je iný než naháče je každému hádam jasné, a každému je aj hádam jasné v akom zmysle. Preto to tu rozoberať nebudem.

Prekvapením pre mňa bolo správanie a pocit zo samotného motora, ktorý by mal byť takmer totožným s tým aký je v Brutale 800. Po naštartovaní to už nie je ten nervózny chrapot, skôr čosi normálne teda normálnejšie, kultivovanejšie (stále je to Agusta). Len na spodku sa nič nedeje, tam kde Brutalka 800 vystreľovala vpred, F3 800 sa ešte stále iba rozbiehala. Až vo vyslovene vysokých otáčkach mala jazda ten správny šmrnc a všetky uväznené kone sa mohli rozbehnúť vpred. Len na našich cestách sa to takto vysoko držalo ťažko, tento stroj patrí na okruh tomu je prispôsobený aj motor.

No páčila sa mi najviac. Kapoty síce zakryli motor, ale spolu s ním zakryli aj hadice a káble, ktoré mi na Brutalkách vadili (trošku veľmi silné slovo). Dal by som si ju do obývačky v čierno bielom prevedení s červeným rúrkovým rámom. Aj som radšej jazdil na ostatných Agustách, aby som sa na F3 800 mohol len pozerať.

MV Agusta Rivale 800 – už viem ako vyzerá rýchla stolička

Táto ma na pohľad vyslovene sklamala. Keď som ju videl na fotkách, neskutočná nádhera, vlhký sen atď. Naživo príliš veľká a akosi nevyvážená. Čosi ako ženy z latinskej Ameriky, fajné veľké cicky, ale zadok až príliš veľký (šak ale reku niekomu sa páčia aj také). No a ten posed, akože čo? Doslova ako na stoličke (lenže veľmi rýchlej stoličke), vzpriamený a rajdy pocitom akoby rovno pri kolenách.

Pri presadnutí z Brutale 800 nechápem a neverím, že toto je výrobok jednej značky. Aj ten motor nebol nervák, šiel šialene aj v istých točkách pekne vystrelil, ale to chrapčanie a vyslovené provokovanie k rozumu zbavenej jazde tu cítiť nebolo. To nedáva zmysel, načo by to vyrábali, nie je to ani motard, i keď tak asi vyzerá.

Pri dlhšej jazde sa celá zdá byť opäť iná. Vyššie zdvihy a mäkšie ladený podvozok zrazu nie sú mínusom, ale pomocníkom pri pohodlnejšom jazdení. Aj pocit z brzdenia je trošku iný. Niežeby boli brzdy iné, len sa zdajú byť mäkšie, jemnejšie, ale to môže byť spôsobené aj odozvou od podvozku, ktorý sa viac ponorí. Len to ťažisko je nejako divne položené, pri náklonoch chýba pocit istoty. Avšak rýchloturistika okolím, taký ten typický krátky výjazd po práci, tak toto jej šlo.

Rivalky sa zľakne menej ľudí, než ostatných Agúst a pre predaj to bude asi dobré a asi preto bola vyrobená. Za mňa nie, ďakujem, neprosím.

MV Agusta Brutale 800 Dragster – toto chce iný motor, toto fakt nie

Túto motorku som akosi nepochopil. Ak by som mal v daný deň k dispozícii iba túto, bol by som z nej istotne na mäkko, ale popri ostatných akosi stratila zmysel. Je to štýlovka to áno, s plnou elektronickou výbavou, len podľa mňa zbytočnou. Z hľadiska marketingu už to bude ale iná kávička, to ale nie je moja parketa, pozerať sa na motorky týmto pohľadom, teda nie pri tomto teste.

Ak by mala iný motor, ktorý by do tejto stavby zapasoval, ktorý by bol vyslovene silný od spodu a nie hladný po otáčkach, bolo by aj vnímanie jazdy na Brutale 800 Dragster iné. Ale taký motor Agusta zatiaľ nemá.

Arrivederci

Chce to vlastne nejaký záver, nejaké stručné zhodnotenie? Asi nie, snáď len myšlienku o dvoch rôznych motorkách. Jednu som si zadovážil z čisto rozumných dôvodov, ak sa teda vlastníctvo motorky dá považovať za rozumný dôvod, slúži, robí mi radosť, páči sa mi a asi sa jej z vlastnej vôle nezbavím, zvykol som si na ňu. No teraz chcem ďalšiu, úplne zbytočnú, ktorej kúpu nemožno podložiť jediným rozumným argumentom len ju proste CHCEM!!! Ako dve ženy, jedna dobrá, navarí, vyperie, postará sa... a druhá ak sa ňu človek pozrie musí ju dostať, je na nič, nevie vybrať ani sáčok z čaju ale... Takže arrivederci MV Agusta, uvidíme sa neskôr.

PS: Myslím, že aj fotograf musel mať dobrý zážitok, keď sme okolo neho lietali.
A ešte Mikulcove PS: "Ku..a zeonku, nélenže jezdzíš jak vipatlaní cigáň s talijanska, ešče tak aj píšeš o tíchto južanskích je..čkách."

Pokračovanie článku na ďalšej strane: Názor Tomáš Hajduch - Awia, datadive, Oficiálne Videá Pozadie/Wallpaper a technické parametre.