Súťaž Dunlop TrailSmart 2015 - Naša prvá plánovaná motodovolenka na gumách Dunlop TrailSmart 2/2

Prešlo pár mesiacov a tisíce kilometrov, z toho veľa na kadejakých parkoviskách, kde som trénoval osmičky, slalom, brzdenie. Vo dvojici sme stále viac cítili, že to nebude ono, treba viac miesta a hlavne kufre. Kto už videl baliť ženu, vie o čom hovorím. Tak sme sa začali obzerať po niečom viac turistickom a hľadal som možnosti, ako ich vyskúšať. Natrafil som na prekvapivo veľa motorkárov, ktorí sa nebáli svoju jedinú požičať na pár kilometrov. Veľmi sme im vďační! Vyskúšali sme tak malý Strom, veľký Strom, Varadero, ... ale mne akosi všade chýbal oheň, ktorý svižný Hornet mal, aj napriek svojmu veku. Akosi mi padlo do oka jedno Suzuki, konkrétne GSX1300R. Áno, je to tá povestná neskrotná Hayabusa, ktorá sa neskôr samozrejme ukázala ako nevhodná, hneď z dvoch dôvodov. Na turistiku pre moju ľadvinku nevhodná a mne zas stále bolí srdce, vždy keď ju niekde uvidím. Je to ako tá prvá láska, čo ešte aj po rokoch rozbúcha srdce, keď ju človek niekde zbadá s iným.

Pochopiteľne, tá motorka správnou voľbou nemohla byť, ale keď som ju uvidel živú, tak som trval na tom, aby sme ju vyskúšali. Keď ju počas skúšky uvidela priateľka, tak Hornet išiel automaticky na predaj. Nezabudnem ako sme sedeli pri benzínke na krajnici a pozerali sa na ňu. Bolo jedno, že sa tam krčilo ako colstok, bolo jedno, že sme museli stáť každých 40km, tá modrá krásavica jednoducho nám obom učarovala. A konečne sa na nej našlo miesto aj pre barle a tak aspoň trochu menej vzbudzovalo pozornosť, než vyčnievajúce palice z plecniaku na ľadvinke :D. Keď som písal, že som pred Hornetom mal rešpekt, tak tu to platilo trojnásobne. Každá, čo i najkratšia cesta začala s tým istým rituálom. Pripravený na odjazd s prilbou na hlave som si zopakoval "Sedíš na motorke! Sedíš na veľmi silnej motorke! Každý ťa chce zabiť!", potom hlboký nádych a zaradil jednotku. Trochu zlomím povesť tejto "beštie". Je ozaj turisticky krotká, len treba dávať pozor na otáčky. Nebudem popierať, že keď sa rozzúri, tak nepozná slovíčko NIE, je úplne jedno pri akej rýchlosti sa potočí s pravým zápästím.

Pred rokom ale to nepohodlie začalo byť pre ľadvinku stále väčšie a ako som ja naberal odvahu tak ju ona strácala. Modrá kráska musela preč.

Namiesto srdca nasledovala voľba rozumu vo forme veľkého géesa. Hľadal som niečo veľké, silné, pohodlné pre dvoch, podľa možnosti kardan, nech sa nemusím pri výletoch sám trápiť s mazaním reťaze. Tentokrát som to nenechal na náhodu, požičal som ju z požičovni na celý víkend a hor sa do Nízkych Tatier. Kým mala priateľka na predošlých tátošoch problém prejsť v kuse 40 km, tak tu keď sme sa vrátili do Budapešti z BB s okľukou, cestou prešli lejakom, tak pri zastavení pri byte mi zrazu od zadu hovorí: "Ešte stále máme hodinku, neprevezieme sa trochu?"

Svoje sme si už prežili aj GS a nejednu komickú situáciu. Napríklad príchod na TT akciu minulé leto z pohľadu jedného motorkára v najlepšom veku (to keby náhodou čítal, určite sa s ním stretnem tento víkend): "Ahá, ďalší došli. A tiež slepý, čo neparkuje dole, kde ostatní? Kde sa ten debil trepe? Šak rovno vojdi do budovy na tých stupačkách, veď máš aj dvere otvorené... A fakt rovno parkuje pred dverami, drzý magor s vrtuľkou. Čo to teraz stvára? Zostupuje ako šašo, kým ľadvinka sedí hore, asi prvý krát sedia na motorke. Ehm. Prečo ju dáva dole on?? Barle???". Následne rozmýšľal, či má tam prikročiť pomôcť, ale už nebolo čo. Nacvičené pohyby fungovali, ako vždy.

Práve na tejto pohodlnej motorke sa chystáme na prvú veľkú spoločnú dovolenku na prelome júla/augusta. Plánom je spraviť kolečko na západ, prejsť a vidieť alpy, kde sme ešte nikdy neboli. Presná trasa sa ešte len črtá, čítam cestopisy a hľadám pekné miesta na motoride. Štart bude z Maďarska, dole do Chorvátska, možno až k moru na deň-dva, potom Slovinsko, Taliansko, Švajčiarsko, Rakúsko, Česko a na koniec Slovensko. Vzdialenosť približne 4000 km za 2 týždne. Cesta bude hlavne po asfalte, ale rád vyskúšam nové penumatiky aj po okolitých šotolinkách na krátkych výjazdoch, kým priateľka bude oddychovať po náročnom dni pri studenom pive. Keďže to bude naša prvá cesta, rád by som to zdokumentoval, foťák je samozrejmosť, laptop pre poznámky berieme a už aj kamera na prilbu je na ceste, na ktorú sa teším.