Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 353 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Anketa:

Mal by sa podľa teba Dakar vrátiť do Afriky?

Spolu odpovedi: 3175
Áno, to sú terény kam patrí: 58% (1844)
Nie, južná amerika je super: 42% (1331)

Pre vás:

Povinné zmluvné poistenie - vyber si najlepšiu cenu!

Hodnotenie: (12 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (16)  [Verzia pre tlač] Tlač

Alpy 2015 - Ako vyliečiť ľadvinku z Hypsofóbie 1/5

pošli na vybrali.sme.sk

Pridané: 22.10.2015 Autor: HoGo80
Čitatelia: 12376 [Mototuristika - Európa - Cestopis]

Podľa wikipédie: Akrofóbia alebo hypsofóbia alebo batofóbia je chorobný (panický) strach (=fóbia) z výšky/pozerania sa do hĺbok. ...najlepšie možno zredukovať zaujatím sedavej polohy alebo ľahnutím si na zem.
Napadlo ma lepšie riešenie, tak som ju zobral na serpentínky na motorke do Álp a Dolomitov.

0. deň - 10 km, ale o to viac potu a nervov

V piatok som si zobral dovolenku navyše, lebo mi bolo jasné, že za jeden večer prípravy nestihnem.
Program číslo jedna: príprava motorky v tomto pekle v Maďarsku (pracovný názov Mordor).

Bod 1a. tankvak. Došiel na poslednú chvíľku. Nemenovaný slovenský webshop, kde cena bola polovičná oproti Shox v Maďarsku, mi 2x poslali email, že odoslali. Pýtam sa o 4 dni neskôr, či by nedali nejaké číslo zásielky, nech pourgujem. Takže predsa neposlali, ale teraz už fakt posielajú, na druhý deň aj došiel. Čo sa týka montáže, rýchlo prečítam popis, jednoduché. Štyri šróbiky vybrať, nasadiť tam držiak, čo som kúpil k tankvaku a hotovo. Trochu ma desí predstava, že niektorý šróbik skončí v nádrži, našťastie sa nestalo. Po montáži prečítam upozornenie, nech pred začatím zakryjem dzúru. Múdre riešenie. Nabudúce.

1b. padáky. Na poslednom XL Enduro Rally pri Fiľakove som úspešne odlomil jeden držiak, vďaka Krisztiánovy pekne pozvárané, nejak som to načarbal čiernou farbou a stačí už len dať naspäť. Tuším je 40 v tieni... Leje zo mňa tak, že nestíham dopĺňať tekutiny.

1c. vzadu sú už namontované držiaky na barle, ešte tam naťahujem nejakú čudnú fóliu, ktorá sa pomocou fénu pekne nalepí, nech sa tam neodiera kov o kov.

1d. počas posledných jázd po asfalte som zistil, že zvýšené rajdy sú síce do terénu super, ale na asfalt nepohodlné, po 200 km ma bolia od nich ramená. Musia ísť dole. Kde som to videl originál šróbiky... Pekne zlepené, nech sa nestratia... Už viem! U starkej v garáži na Slovensku! Super. 4 hodiny navyše na cestu nemám. Volám Krisztiánovy, ale výnimočne je bezradný. Inokedy všetko má a zbytok vyrobí. Volám do BMW servisu, či majú na sklade. Volám 5x, kým niekto zdvihne. Na sklade nemajú, ale chalan bez požiadania hovorí presný typ, minimálnu tvrdosť a rozmery, aby som si to vedel kúpiť inde. Počas ďalšej polhodinky, keď sa už ponáhľam do Fabory, volajú z toho istého servisu naspäť ešte dvaja, že majú neprijatý hovor, z toho druhý z dovolenky.

O týždeň neskôr som pochopil aj to, čo znamená ak je šrób bez nejakej povrchovej úpravy. Slušne začal hrdzavieť.
Priateľka medzi tým nosí na jednu veľkú kopu veci, čo by sme mali zobrať zo sebou. Asi som zabudol spomenúť, že auto zostáva doma.

Na program číslo dva, a to je balenie vlastných vecí čas nezostal. Odskúšal som moto, či je všetko OK, skontroloval tlak pneu na pumpe, dotankoval, neúspešne skúšal vhodne umiestniť na moto novú kameru (moja prvá), ešte nahodiť prvý deň do gps... Mal som vstávať o šiestej...

Ako to videla ľadvinka

Posledné dva dni spím aj nespím. Netuším ako zbaliť dvoch ľudí, na dva týždne do troch kufríkov. Od kufra auta sakra rozdiel. Takže robím kôpky a uberám a mením.
Môj Laci aj tak zruší polovicu z toho čo vyberiem. :-D (neskôr mi došlo, že ubral zo svojho. Poklad :))

1. deň - 600 km - ako zastať a nezaspať

Ráno budíček skoro ráno, samozrejme aj tak štartujeme o hodinu neskôr, nejak som sa nedokázal prebrať. Na poslednú chvíľku ešte kupujem cez net maďarskú diaľničnú a rozčulujem sa nad ich polofunkčnou stránkou. Nakoniec je samozrejme všetko prichystané a pripravené na odchod.

Prichystaná pred štartom
Prichystaná pred štartom

Na niečo som predsa zabudol... Kde je ľadvinka??

Zaujímavú cestu plnú vzrušenia cez maďarské diaľnice opisovať nebudem. Stáli sme asi každých 100 km a to hlavne kvôli mne, málo spánku sa podpísalo pod únavu, bál som sa že zaspím. Počasie sa držalo dobre, popršalo len raz, aj to presne počas doby tankovania.

Na posledných 40 km som prichystal trochu zaujímavejšiu trasu mimo diaľnice. Hneď, ako sme sa dostali medzi hory som zistil, ako rýchlo sa tu dokáže počasie zmeniť a ako vie byť posledných 30 km veľa, ak leje ako z krhly. Najprv som nadával len v duchu, potom už aj nahlas, že čo sme sa nezastavil včas a nedali si nepremoky. Kým sme došli na ubytko, zmokli sme na kožu. Aspoň ja, priateľke to schytali len kevlarorifle, rukavice a jedna čižma. Ja som super otestoval nové goretexky – natieklo do nich cez nohy... Stačilo pár minút a už som sa v nich člaptal.

Nakoniec sme úspešne našli ubytko, kryté parkovanie pre moto, kde už stáli štyri motorky s CZ špz. Do večera pribudlo ďalších pár a do rána ešte 2. Večer som sa ešte prešiel k moto, a vidím chlapa pri CZ značke po česky nadávať a trápiť sa so zadným kufrom – nevedel sa do nej dostať. Najprv som mu požičal ešte nejaké náradie a potom sa spýtal, či je tá moto vôbec jeho. Asi bola, ráno som ho našiel na nej, kufor bol už zaistený gumami.

Ešte malá nepríjemnosť, zistili sme, že vysoká sprcha ja pre ľadvinku nevhodná, ale vedúca penziónu to riešila veľmi ochotne a na druhý deň sme už mali druhú izbu. Podľa všetkého jej vlastnú, dúfam, že nespala v kuchyni.

Ako to videla ľadvinka

V noci som nespala, čo sa dalo čakať. To, čo som spala, tak ma strašili zákruty, ktoré sú vraj brutálne. Nuž uvidíme. Zas meškáme s odchodom. To je tak, keď budík zvoní skôr, ako sa dokáže človek aspoň otočiť na druhý bok. Nervičky pracujú a Laci sa usmieva. Tak prepínam na usmievací režim aj ja. Medzi tým zmizne von a zrazu sa objaví a toto opakuje neviem koľkokrát. Nakoniec ma ešte vykladá, dáva prilbu a rukavice a hor sa na maďarskú diaľnicu.

Asi tak v rovnakom čase, zisťujeme, že ak sa nedobijeme kofeínom, tak zaspíme. Ani nevnímam, že sme prekročili hranicu – Rakúsko. Oči začínam pučiť , keď začínajú typické rakúske domy a muškáty na balkónoch. Upravené trávniky. Pohodičková cesta a užívam si. Pán šofér chcel zmenu a posledné kiláky sme mali hory. Zvládam nad očakávania. Ani popŕchanie mi neprekáža, hoci som nahodila motorifláče. Nuž, keď z toho je nakoniec lejak, tak to už sranda prestáva. Dúfam, že skoro nájdeme ubytko.

Stalo sa a parkujeme dokonca pod strechou. Síce dosť na úzko, takže skúšame nové zlezenie z moto. Úspešné. Hrdo sa nesiem až k ubytku, že sme zdolali 600 km a ja viem ešte prepletať nohami hoci v jednej čižme mám nejak mokro. Čakala na nás usmiata teta. Už len dobehnúť spánkový deficit a paráda.

Penziónik u tety
Penziónik u tety

2. deň - 199 km - GG

Grossglockner – pre niektorých zrejme komerčná šaškaráda, ale je mi to jedno, nám bolo super, nádhera, hory krásne, asfalt (väčšinou) perfektný, ľadovec, skaly, vodopády, sneh a hlavne BEZ DAŽĎA.

Zo začiatku sme toho veľa nevideli, hmla jak viete kde, ale dali sme si ďalšie kolečko, mraky zmizli a alpy sa nám ukázali v plnej kráse. Zážitok na celý život, kto ešte nebol a má šancu sa tam dostať, nech ani chvíľku neváha! Ľadvinka kvôli strachu z výšky si užívala cestu kým bola hmla, potom kúsok pomenej.

Večer sme si ešte dali vínko a teraz práve píšem tieto riadky. Pri mojej pamäti sa to ináč nedá :).

Grossglockner
Grossglockner

Ako to videla ľadvinka

Ak som si myslela, že zákruty budú ťažké, tak tie napodiv zvládam v pohode. Aspoň môj pocit. Neviem kam pozerať skôr, či na kopce, vodopády, medzi tým rozmýšľam, ako sa do tých kopcov nad nami dostali kravy. Prichádza kríza, prvý ohlas môjho žalúdka (podotýkam, že nie som hladná....) Ale stále sa netočí hlava a nechytám hysák, takže pokračujeme. Sneh pred nami má presne ten tvar ako keby ho držala zábrana a nie je. Vyzerá to užasne. Takéto niečo doma nenájdete.

Moje nervy toto už nedám. Pozerám hore a cesta stále pokračuje a kľukatie. S narastajúcou výškou problémiky riešim tak, že sa proste nepozerám na tú časť, ktorá je určite krásna, ale ja to radšej oželiem, ako jačať na moto, že by som prehlušila všetky typy motorov. Samozrejme stojíme, keď si myslíme, že by to stálo za vytiahnutie foťáku, ale vtedy mi je zle, ale že brutál. Nevadí, čo človek neurobí pre dobrý záber. Škoda, že hmla hustne. Bolo by to krajšie. Až na samom vrchu som zistila, že tá hmla ma zachránila. Nevidela som dole :-D.

Urobili sme zopár foto a pokračovali na ďalší výstup a tam sa mi fakt páčilo. Nádherný výhľad, slniečko svietilo. Pekne sme sa tam usadili na lavičku a kochali sa, alebo stáli pri zábradlí. Netuším koľko času sme tam strávili, ale pocitovo málo :) Sranda bola, keď bolo treba prejsť k motorke. Ten skvelý riedky vzduch nám dával zabrať a ja som bojovala s každým krokom. Vyteperil ma na našu mašinku a hybaj naspak na Grossglockner, čo ak nebude hmla. Síce bola, ale oveľa menšia a hádajte čo? No láska moja jediná zastala pri kraji a ja som kričala, že nieee! Ale on nepočul. Takže zastal.

Snažila som sa vyvarovať okrajom a užívať si to. Hrdo oznamujem, že túto časť kochania sa krásy som zvládla. Až na jeden trápnučký moment, keď som od eufórie niečo vykrikovala a kukala sa dole (po ujistení, že je múrik dosť hrubý a pevný aby udržal aj moju váhovú kategóriu a neprevalím ho), pri tom si akože „tancovala“ až kým som nezistila, že skupinka stojaca vedľa nás sú česi a rozumeli každé slovo, čo mi vyšlo z úst. Takže sme sa nenápadko pobrali na druhú stranu. :) Hovorím si, že nie som predsa padavka, okrem toho trápneho napodobenia tanca, ok. Hm...až kým nebolo treba nasadnúť na moto.

Kričím na Laciho, že ja tam nejdem. Tak ju posunul ďalej, ale asi nestačilo, lebo po posadení som sa jednoducho pozrela dole a už len plač a prosenie nech rýchlo nasadne, lebo nezvládam. Po pár metroch som sa dala do módu normál, takže zase smiech na odstavisku. Ešte som ostala v miernom úžase, keď pri jednom domčeku, mali trampolínu pre deti, pozerám a veď tá je úplne na kraji a potom už len priepasť! Neviem, či by som mala odvahu trampolínovať na takom mieste. Ale čo to ja riešim. Veď ja neviem skákať. :-D.

Záver: Nádherné miesto, úžasné hory, zákruty eňo ňuno, vodopády, že som zabúdala zatvárať ústa, škoda fóbie. Treba tam ísť a uvidieť na vlastné oči. Jasné, treba si zacvakať, ale je to lístok na celý deň a obísť to celé plus si odskočiť na ďalšie krásne miesto a znova sa vrátiť...

Večer sme unavení a spokojnučkí. Laci vybavil výmenu izby, začo som mu sľúbila, že budem celú dovolenku poslúchať :-D. Nová sprcha nemá chybu a ja sa nemusím trápim nesamostatnosťou. :) čo lepšie si prijať. Žeby červené vínko ? :)

Grossglockner
Grossglockner

>

Pridané: 22.10.2015 Autor: HoGo80 pošli na vybrali.sme.sk

Súvisiace články:

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (12 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (16)  [Verzia pre tlač] Tlač
Husqvarna-enduro-11-2019

Galéria ku článku:

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria