Moldova Merlot Tour 2015 6/6

Deň 8.: Iasi – Vatra Dornei – Bistrita – Dej – Satu Mare, 472 km

Tento deň berieme len ako spojovaciu etapu, neplánujeme žiadne prehliadky, iba povinné zastávky na odľahčenie zadkov a tankovanie. Vyrážame ráno okolo ôsmej a počítame že dnešných skoro 500 km nám bude trvať aj so zastávkami okolo 10 hodín. Prvý zhruba 100 km úsek je relatívna nuda, cesta vedie rovinou na ktorej fúka dosť silný bočný vietor. Zároveň zisťujeme, že Ľubove preťažené bočné tašky potrebujú upraviť, tak na pumpe kupujeme gurtne a nimi sťahujeme tašky dookola navzájom. Predsa len by bola škoda keby to dobré víno napokon vypil namiesto nás rumunský asfalt.

Neskôr sa dostávame do hôr, po ceste E58 medzi Vatra Dornei a Bistrita sú v niektorých úsekoch krásne stúpania serpentínami na hrebene, chvíľami ideme zase okolo 1200 mnm, nasledujú podobne pekné klesania a zase hore. Tu niekde zažívam prvý a posledný pád na našej ceste. Paradoxne nie v serpentínach kde som šúchal stupačky a dral mitasky úplne na hranu, ale pri tankovaní na benzínke. Zastavujem pri stojane ktorý je na vyvýšenom ostrovčeku, Katka vystupuje z motorky a počujem len buchot. Ešte si myslím, že stúpila na hranu ostrovčeka a noha jej skĺzla dole na cestu, ale neriešim to. Ona ide na wecko a ja tankujem plnú pričom sedím na motorke. Dotankujem, zatvorím nádrž a vysadám na ľavú stranu, na vyvýšený ostrovček, že odtlačím Varadero ďalej od stojana, zapriem sa do riadítok, nohy strácajú oporu, ja padám na hubu a motorka tiež, našťastie na ľavú stranu, pričom sa opiera bočným rámom a volantom o tankovací stojan na ktorom necháva celkom slušnú preliačeninu. Dvíham motorku, pričom zisťujem, že keramická dlažba, ktorou je vyložený vrch ostrovčeka okolo stojanu je mastná, zrejme od rozliatej nafty, ktorú len utreli, ale mastnota zostala, teda koeficient trenia medzi podrážkou a dlažbou sa limitne blíži k nule. Hreším ako pohan na celú benzínku, spomínam niečo o rumunských kktch, vedľa stojaci češi ma asi aj rozumejú :-) Našťastie okrem vyvráteného späťáku nie sú žiadne škody, späťák naprávam a ideme ďalej.

Pred Satu Mare nás navigácia posiela na skratku pričom sľubuje 20 ušetrených kilometrov. Veľmi jej neverím, teda nie som si istý najmä kvalitou cesty, aby to napokon nebolo o 30 minút dlhšie, ale na hlavnom ťahu je dosť hustá doprava, tak odbočujem vľavo a najprv si nadávam, lebo je to samá jama. Našťastie za prvou dedinou nabiehame na novučičký asfalt tak posledné dnešné kilometre ubiehajú celkom rýchlo. Celkom tesne pred cieľom Ľubo ešte zažíva blízke stretnutie kravského druhu, ale stíha dobrzdiť a už hľadáme náš posledný nocľah. Penzión Cardinal má vlastný dvor. Ubytovanie je v ľavom krídle, celkom slušné za 30€ pre dvoch s raňajkami, ktoré sa podávajú v priľahlej reštaurácii v pravom krídle. Tam si dávame aj poslednú večeru. Ja s Ľubom babguláš – fazuľovica s kapustou a údeným mäsom a potom ešte klasickú grilovanú kotletu. Katka sa napašmala na grilované šampiňóny, ktoré asi neboli najčerstvejšie, čo zistila asi o dve hodiny neskôr. Našťastie to boli jediné zažívacie problémy na celej ceste – možno kedy sa celý výlet poctivo dezinfikovala spolu s nami, mohlo ju to minúť :-)

Penzión Cardinal Satu Mare

Deň 9.: Satu Mare – Nyíregyháza – Miskolc – Rimavská Sobota – Banská Štiavnica, 397 km

Ráno si ja s Ľubom dávame raňajky a kávu a okolo ôsmej vyrážame. O chvíľku sme na maďarských hraniciach a tentokrát získavame hodinu k dobru, pretože len čo prekročíme čiaru, zrazu je len pol ôsmej. Valíme zase len s povinnými zastávkami a cesta ubieha. Je pod mrakom, ale neprší. Ešte asi tri hodiny nezáživným Maďarskom a po ôsmich dňoch sa vraciame do vlasti :-) Rimavská Sobota, Lučenec, tu ešte naposledy tankujeme, tu nás akurát zastihne telefonát z materskej krčmy, že sme netrpezlivo očakávaní. Dožadujem sa červeného koberca a slavobrány. Ešte hodina a o 13:00 vchádzame do Štiavnice. Dohadujem sa s Ľubom, ideme každý zložiť batohy domov, ja doma nechávam aj Katku, ktorá po včerajšej noci má toho naozaj dosť a idem do Jašteríc. Červený koberec nie je, ale Petrík ma víta s bordíčkom v ruke. O chvíľu prichádza aj Ľubo, dostáva do hrsti metaxu, robíme vrcholové foto s hodnotou 2784 km a odnášame motorky kamarátovi Ginovi do umyvárky, pričom akurát začína pršať. Vraciame sa taxíkom naspäť a začíname uvažovať kam o rok..?
PS: Dnes už vieme, že to pravdepodobne bude Pobaltie, Rusko, Fínsko, Švédsko a Dánsko. Len ešte nevieme, či to bude už o rok :-)

Vrcholové foto – žiadne rekordné číslo.. nie sú dôležité kilometre, ale zážitky a tie sa odmerať nedajú

Sumár:

Celkom prejdené: 2784 km
Natankované: 156 litrov
Priemerná spotreba: 5,6 litra / 100 km
Náklady celkom (2 osoby - ubytovanie, strava, PHM): cca 1000 EUR