Nákup motorky v Indii – ako na to?

Vôbec. Veľa by sme už teraz urobili inak. Zbytočne sme investovali energiu neefektívne a zároveň prehliadali ponúkané riešenia, čo nás stálo veľa nervov a hlavne času. Dá sa tomu do určitej miery vyhnúť.
Dúfam preto, že tieto informácie budú niekomu osožné. Napríklad k naplneniu tajného sna premotorkovať Indiu z juhu na sever! Ako

Začíname najprv s tým ľahším. V Indii nie je problém si motorku akejkoľvek kubatúry požičať. Požičovne sú skoro na každom rohu a je to možné aj dlhodobo – pol roka nie je problém. Toto je najľahšia cesta ako sa tu dostať na dve kolesá. Značky Royal Enfield, Honda Activa, Bajaj Discover, … za niekoľko minút a pár rupií sa môžete ísť voziť. Má to však jednu (pre nás moc podstatnú) nevýhodu – s takto nadobudnutou motorkou následne nie je možné legálne prekročiť hranice štátu. Ak ste ju osedlali napríklad v Rádžastáne tak už v Maharastre budete so značkami RJ svietiť a lákať všetkých policajtov na poriadne prešetrenie kompletnosti papierov a prípadný bakšiš. Naviac, evidenčné čísla požičanej motorky sú napríklad v Goa (najmenší a zároveň najbenevolentnejší štát kde je požičanie motorky väčšia formalita ako nákup balenej vody) majú poznávacie značky požičanej motorky inú farbu – žlto čiernu – a tak budete práve špeciálne vy častejší terč “náhodných” kontrol.

Pri dlhodobom prenájme sa dá dostať s cenou na 100 rupií na deň (sympatických 1.3€). My sme mali na začiatku požičaný skúter Honda Activa, miestnu legendu, ktorá je po značke Honda Hero Splendor celoindicky absolútne najpoužívanejšia. Za 400 rupií na dva dni. Bolo to mimo sezóny, v Goa na Palolem beach a trochu sme sa nachodili – normálna cena je o stovku či dve na deň vyššia. Pre porovnanie, hore na severe v Ladhaku ide požičať Royal Enfield 350cc za 1000INR/deň, 500cc Desert Storm okolo 1500INR. Čím dlhšie, tým sa dá uhrať lepšia cena.

Ideme k tomu podstatnému. Ďalšia možnosť ako sa dostať v Hindustane na dve kolesá je kúpiť si vlastnú. Pre Inda žiaden problém – na stránkach ako olx či quikr je dosť veľa možností, stačí si len vybrať. My sme však potrebovali niekoho kto to s nami dotiahne pri kúpe aj papierovo a pomôže nám ju následne aj zlegalizovať. A to bol problém.

Prečo práve Honda Hero? Drvivá väčšina bielych tu jazdí na kultovej motorke Royal Enfield, najme na 350 Bullet. Krásny stroj s podmanivým zvukom a zároveň tajný sen všetkých Indov. Tento pôvodne Britský koncept sa s malými obmenami majstruje od 1955 v indickom meste Madras (teraz Chennai). Stojí však na miestne pomery nekresťansky veľa a jej vlastníctvo je automaticky vstupenka do najvyššej motokasty.

Väčšina domácich tu preto z ekonomických dôvodov sedlá úplne iný typ motorky – nesmrteľný, s lacnými náhradnými dielmi, masovo rozšírený a preto na každom rohu ľahko opraviteľný, ľahký a s minimálnou spotrebou. Volá sa Honda Hero, Hrdina, a najme typ Splendor 100ccm. Taká motorková AK-47. Moc neťahá, no na indických cestách sa aj tak bezpečne viac ako 70 ísť nedá. Moc nežerie, dokonca typ Smart má dojazd 85km na liter. Niečo presne pre nás! Potrebovali sme sa premiestňovať spoľahlivo, nenápadne, bez zbytočných problémov a opráv. Zamerali sme sa teda práve na túto značku a podľa ponuky v bazároch premýšľali už iba nad typom. Ako beloch tu totiž každý turista trčí ako vidly z hnoja. Beloch s Royal Enfieldom sa tak stáva pojazdnou tučnou peňaženkou a predražuje sa mu automaticky všetko – od ceny za ubytovanie až po už spomínanú balenú vodu.

Uhm, ďalšia vec. Musím priznať, že obaja nie sme nijak extrémne vyjazdení. Nevyznáme sa v motoroch, Maruš má A-čkový vodičák kratšie ako poslednú farbu vlasov a ja tiež nie som dlhoročný člen Hells Angels. Preto sme logicky nechceli začínať kruto niekde vo veľkomeste medzi ostrieľanými vlčiakmi, s hardcore premávkou a tak. Skúšali sme teda najskôr na malých trhoch – v komornom meste Panjim, v Margau sme taktiež mali pár nadháňačov (volajú to tu agent či brooker) a naše indické telefónne číslo tri týždne viselo v každej garáži na okolí. Ako z matrixu bol príbeh s “agentom Francisom Clarkom” ktorý poskytoval služby všetkých druhov, ale o tom snáď inokedy.. Nepodarilo sa to.

Najväčší trh je vo veľkých mestách. Mumbaj, Delhi, Kalkata, Chennai… Presunuli sme sa teda do toho najväčšieho, do Mumbaja, ubytovali sa v časti Fort a rozhadzovali siete na všetky strany. Niekde na internete som čítal o celej dlhej ulici so secondhand motorkami, ale poznáte to – nepoznačíte si to a keď to potom skutočne potrebujete nájsť tak sa vám to týždeň skrýva za rohom.

Tá ulica sa volá Lamonten road. Je kúsok od vlakovej stanice Grand road a keby sme to vedeli skôr tak by sme tam určite začali. Nakoniec sme na Lamonten kupovali aspoň prilby, brašne, doplnky a dávali opraviť laptop. Je to totiž miesto kde ide kúpiť od rakety po Savo, úplne všetko. Z centra sa tam dostanete pohodlne autobusom č. 66, 61 za pätnásť minút a desať rupií, každý lokál vám ochotne poradí ako. Čiže, ešte raz – Mumbai a Lamonten road !

My sme však túto info na začiatku nemali a tak sme lietali na Andheri East, cez celé mesto, do “Shalimar Bike Bazaar” (Shop No.8, Sanjaj Appa Chambers, Charat Singh Colony, New A.K. Link Road, Andheri (E), Mumbai 400 093). Nakoniec sme zobrali Hondu Hero Splendor Pro 100ccm a Hondu Hero Passion Xpro. Obe sú udržiavaný ročník 2013 a brali sme to za 36 tisíc rupií kus s dohodou na papieri a so štemplom, že to potom od nás u Shalimara za 5 mesiacov kúpia za 28 a 30 tisíc naspäť. Uvidíme.

Zber papiera, alebo čo je dobré mať keď sa v Indií vydáte na cestu:

originál techničák – certificate of registration – veselo modrý papier kde je uvedený majiteľ, meno jeho ženy, miesto registrácie a všetko o motorke. Tu by som chcel uviesť jeden podstatný detail – nie sú tam naše mená. Jazdím na motorke dajakého Ramchandra Sambleho, ktorý ju predal do bazáru a bazár ju zasa obratom strelil nám. Maruš to má tak isto. V Indií nieje totiž ľahké prihlásiť motorku na meno cudzinca, človek musí mať okrem nervov aj pevnú adresu, znalosti a veľa voľného času na vybavovanie. Tak sme zvolili túto, pre nás tiež nie štandardnú cestu. Indovia sa tomu ale nedivia a nám nezostáva nič len veriť, že sa jedno ráno pán Ramchandra nezobudí zle a nenahlási krádež… (pre nechápavejších znova, my sme tie motorky neukradli, my sme ich legal kúpili no ako majiteľ je napríklad v mojom prípade stále uvedený pán Ramchandra) platné poistenie motorky – na tom sa neoplatí šetriť. Je to ako u nás, existuje zákonné a potom s vyšším krytím.

osvedčenie o emisnej kontrole – P.U.C – nutnú formalitu, žltý papier, ktorý vydávajú na počkanie na pumpe za štyridsať rupií. Stačí cvaknúť pár peňazí a cez emisnú kontrolu v Indií prejde aj prasknutý ropovod. V Himachal-Pradeshi sme ho predlžovali a naozaj merali splodiny! (90INR)

dohodu o používaní motorky na daný čas – delivery note – nie je to nutné, je to v podstate obojstranne výhodný papier dokladujúci fakt, že bazár neplatí za škody spôsobené počas nášho používania a my máme zasa doklad, že nám oni dané motorky používať dovolili.

podpísanú a orazenú dohodu o spätnom odkúpení motoriek. Máme všetky papiere na predaj aj po vlastnej osi, no vraj v Indii nie je možné streliť motorku z jedného štátu v inom. Zisťujeme podrobnosti, nakoľko sa nám do Bombaja už znova veľmi nechce. Na severe v Ladhaku sú naviac motorky Hero Honda nedostupnejšie, to znamená drahšie.

medzinárodné vodičské oprávnenie – mne kontrolovali prvý krát vodičák hneď po desiatich kilometroch hneď v Bombaji.

Všetko. Toto je zoznam papierov, ktoré sme zhromaždili k motorke a ktoré vozíme vždy so sebou. Určite je možné jazdiť aj bez toho, nie že nie, a určite ani my nemáme všetko čo si prípadne úplatkuchtivý policajt vie vymyslieť. No snažili sme sa to celé maximálne fixnúť. Jazdíme vždy s prilbou, snažíme sa aspoň ako tak držať pod speed limit (ako jediní) a tak, aby sme nedávali zbytočne dôvod nás riešiť. A keď na to raz príde tak… živých nás nedostanú! Viac info a taktiez story ako to celé prebieha ide nájsť na marushka.sk !

Better safe than sorry.

Ešte ceny niektorých doplnkov a ďalšie veci okolo (opäť netreba brať ako dogmu, väčšinu cien zjednávate):

• poťah na sedlo – 150INR
• brašňa na nádrž – 100INR
• benzín – 65INR (berieme iba z Bharat Petroleum / HP-osvedčil sa)
• liter oleja 10w40 – 310INR
• nová duša Splendor – 280INR
• gumycuky na bagáž X typ – 100INR
•  nové pneumatiky – 2.900 INR (tubeless TVS, vrátane výmeny v meste Bikaner. V Bombaji pýtali 4000)
• smerovka – 60 INR
• nová predná maska 250