Rumunsko, Bulharsko, hory, more, soľné bane 2005 4/6

Zapíname kompresor a dofukujeme. Štartuje sa a po 2 km je Shadow zasa na ráfiku. Zdvíhame naloženého Shadowa na hlavný kameň, krútime kolesom a hľadáme dieru, ale nikde sme nič nenašli. Prší, je zima, hmla, samota,.

Vlado úplné vyfukuje koleso, nastavuje ventil hore a napúšťa koleso sprejom na defekty. Už si nepamätám čí ešte dofukoval kompresorom, ale bez problémov to držalo do konca dovolenky. Všetci šiesti to doporučujeme podobne ako opravári pračiek nemenovaný prípravok proti tvorbe vodného kameňa! Z hora by mal byt vidieť ten najvyšší vrch Niečo do 3000 m n.m., namiesto toho vidím peknú hmlu, no sem tam aj niečo viac. Vypol som motor sadol na chvíľku na zem , bolo tam nádherne ticho ,premýšľal som ,kde to vlastne sme a na ktorú stranu je asi Slovensko ,potom som na chvíľku vypol aj ja , len tak sedel a sedel a rozmýšľal o čom inom ako o láske a problémoch ktoré nám vypĺňajú život a niekedy určujú aj jeho smer. Vzduch bol úplne svieži a čistý , naokolo poletovali oblaky hmly,ktoré miestami zakrývali nádherný vyhľaď .. Pekná hmla išla aj pri jazde z výfuku . Prechádzame cez hory, strašne prší, ale máme šťastie, že ešte nezačala sezóna a hneď prvý Motel je prázdny. Spime vo veľmi peknom Moteli Metaxa , v dvojlôžkových izbách, za 7,5 eur. Vlado s Milanom majú manželskú posteľ s tygrovaným vzorom a zrkadlom na celej stene !!! To musela byť noc....
Ráno zasa odchádzame, brázdime cez hory a doly, ale väčšinou cez hory. Stúpame ku kamenným mostom.cesta je nekonečne dlhá mokrá a zákrutová. Hore je pekný výhľad, spíme u dvoch manželov, čo tam majú reštauráciu a chatky. Večeru si vyberáme priamo z mrazáku, kto čo chce...
Na druhý deň máme v pláne potiahnuť až k moru, okrem Viktora, ten ostáva vo vnútrozemí. My sme si plán spnili a večer zasa spime v čerstvo zrekonštruovanom bungalove hneď na Slnečnom pobreží. Poviem vám, Slnečné pobrežie je jedna veľká stavba! Hotel na hotely, stavba na stavbe. Ostávame tu dve noci. Cez deň vyrážame pojazdiť po okolí.. Našli sme aj Českú reštauráciu. Pri jednej večeri nám v podniku hneď vedľa mora čašník preškrtol účet a pripočítal si cca .200 Sk tringelt, hovädo tupé!
Bolo to tam o poznanie drahšie ako vo vnútrozemí. Ráno balíme a odchádzame na pobrežie .Zlate Piesky.. Zasa blúdime po meste, Robo nechtiac zapína poplašné na autách popri ceste. Oni tam majú tie poplašné voľajaké citlivejšie, lebo aj mne sa podarilo jedno zapnúť. Hľadáme kemp a po 1 hodine nachádzame kemp. Panorama.. Opäť špina a čierna rodina ubytovaná uprostred kempu. Skladáme sa v .chatovom kempe o kus bližšie., ktorý objavil Robo. Normálne, keby som tam išiel s ľadvinkou, tak sa tam na Zlatých pieskoch nedá nikde poriadne stanovať... no coment. Platíme za chatky, čo smrdeli ako keby sa tam škrečkovia hrali v stredu na dospelákov.. Záchody vo forme diery v zemi!. No ľadvinku by som tam asi nedostal... Večer som to išiel okúsiť, proste si čupnete a položíte kábel ako v lese. Papiere hádžete do kýbla, len škoda,! že už bol večer a pár bulharských káblov tam už bolo, čo tú dieru upchalo. Škoda, že som si to neodfotil. Ráno bolo celé wécko umyté a voňalo od chlóru. Do večera sa kúpeme v mori a tak isto aj celý druhý deň.. Samozrejme, že sme sa na tom 38 stupňovom slniečku dosť pripiekli.