Rumunsko, Bulharsko, hory, more, soľné bane 2005 1/6

Je piatok a ja obedujem, keď mi hlavou preletí myšlienka a v tom momente som presvedčený že idem a basta! Začínam si vybavovať dovolenku v robote. V piatok po obede to bola celkom slušná sranda. Dozvedám sa, že som naplánovaný v robote až do 22:00 hod., ale môžem sa sem tam uvoľniť na dôležité veci. Vybavujem poistku, vyberám 300 EUR, kupujem novú zadnú pneumatiku, náhradnú dušu, pár konzerv, chlieb, karimatku, nepremok, sáčky na odpadky, lepšie povedané - nepremoky na čižmy a ďalšie potrebné veci. V noci som nemohol zaspať, ale nejak som to prečkal a ráno už počujem cez otvorený balkón ako prichádza kamarát ROBO alias Rose na Yamahe XT 600 s ladeným výfukom, pomôcť mi naložiť motorku. Skončili sme asi do 15minut, odovzdávam mu náhradné kľúče od mojej motorky a spoločne odchádzame ku TPD, kde sa stretávame s

VLADOM alias Wazbitchom na Honde XL600V Transalp, MIROM na Suzuki DR650S, MILANOM alias DuncomVT na Honde Shadow 750, VIKTOROM alias Hlavou-Mapou na Aprilii Pegaso 650 a ja Duggo na Honde XL650V Transalp.

Len tak vám ešte poviem, že Miro má horúčku asi 39 stupňov a aj farbu má akúsi bledšiu.

Kupujeme zopár minerálok a našich 9 valcov sa pohýna vpred. Je 9:45 hod. a ja vôbec neviem čo ma čaká, neviem kadiaľ pôjdeme, kde budeme spať a ani čo budeme jesť... Pri prechode cez maďarské hranice si zaspomínam na moju novú gumu ako jej asi môže byť dobre doma na balkóne, keďže som ju nestihol pred odjazdom vymeniť a tak idem na starej, ktorá by to mala zvládnuť až do konca a aj to len tak-tak. Maďarsko prechádzame bez problémov, rovinky dlhé ako cesta do roboty, takže nič zaujímavé, ale aj tak nebolo v pláne nič obzerať. Zastavujeme častejšie kvôli Mirovi, ktorému nie je vôbec, ale vôbec dobre. Každú zastávku, po vypnutí motora ihneď ulíha do trávy a "umiera".

To by som teda nechcel zažiť! Ale chalan sa drží a nevzdáva to. Minerálka sa míňa a my po 396 km , o 17:30 prichádzame na hraničný priechod do rumunského - Nagylak-u.

Nasleduje kontrola pasov, zamieňanie peňazí, ktoré prebieha bez problémov a vstupujeme do Rumunska. Pre mňa to je "tenkrát po prvé". Odrazu sa mení farba ľudí, farba áut, mení sa všetko. Všetky značky áut sa menia na Dacie a Renaulty, čo je vlastne to isté... sem tam sa objaví Mercedes. Na ceste pribúdajú kone, koče a rôzne povozy. Traktory a roľníci pracujú na poliach popri ceste. Jeden Mercedes stoji asi 40 m od cesty v čerstvo pooranom poli so zadným kolesom na hevere a štyrmi mladíkmi kývajúcimi nám čo im ruky stačia. Asi dostali pri jazde defekt a využili bočné prírodné spomaľovače.

Pokračujeme ďalej až do kempu v Lipovej, kde zrovna prebiehajú stretnutia a oslavy nejakého sviatku, takže sa musíme do kempu predierať davom. Všetka pozornosť je venovaná nám. Rozkladáme stany a vrháme sa do davu.

Prvý krát ochutnávam Rumunské pivo Timisoara, mimochodom celkom vodové a taktiež sa prvý krát dozvedám, že ich papierové peniaze sú z umelej hmoty a nedajú sa roztrhnúť a dokonca ani rozmočiť . Tenkrát poprvé aj zaspávam v Rumunsku .

Ráno bol naplánovaný prejazd, v mape označený bielou cestou. Mimochodom celú výpravu viedol Viktor, ktorý to mal jediný do detailu naplánované a my sme sa s ním vlastne iba tak zviezli. Zisťujeme, že biele cesty začínajú najprv ako deravá betónka, ktorá sa po čase mení na hlinenú a sú vhodné možno tak pre traktory. Okolitá príroda bola veľmi pekná, veď pred našim príchodom týždeň v kuse pršalo a tak sa všetko krásne zelenalo . Cesta sa mení na neprejazdné blato, cez ktoré sme ale museli prejsť.