Anketa:
Maďarsko - iný pohľad
ZdieľaťPridané: 10.07.2018 Autor: nadejnymotorkar
Čitatelia: 4967 [Mototuristika - Európa - Dobré Rady]
Často čítam „nudná cesta cez Maďarsko“ alebo „povinná jazda cez nudné maďarské pláne“... Je to ozaj tak?
Nie, nie... Nie som hungarista ani „Maďar“ a nechcem ani ospevovať zem našich južných susedov. Aj keď aj tam, ako v každej krajine je určite mnoho zaujímavých miest. Rád by som len niektorých inšpiroval cestami, ktorými sme prešli pri svojich potulkách s mojou ľadvinkou Katkou touto určite nie nudnou krajinou. Nejdem písať žiadny cestopis, ani opisovať notoricky známe destinácie ako je Balaton, lebo mi k cestopisu chýba fotodokumentácia, ale možno niektorí z vás dostanú chuť vydať sa po našej stope aj na základe len napísaného.
Pochádzam z východu a už dlhší čas žijem a pôsobím v našom hlavnom meste. Ak teploty dovolia, tak s Katkou chodíme, teda jazdíme, za rodičmi na motke (BMW R1150GS). Aby cesta nebola jednotvárna, tak si vždy vyberieme nejakú nezvyčajnú trasu. Veď motorka je práve o tom, aby sme jazdili tam, kde je to pre auto utrpením... Ako vraví Katka – po jednostopových asfaltkách. Absolvovali sme cestu „vrchom“ po trase BA-BB-Čertovica-Tatranská-Lomnica-Červený Kláštor-Bardejov-Dukla-Medzilaborce-Ubľa-Podhoroď-Sobrance-Bajany. „Stredom“ cez Podbrezovú-Muráň-Gelnicu-Margecany-Košice, či „spodom“ cez Komárno-Šahy-Slovenské Ďarmoty-Muľu-Fiľakovo-Plešivec-Silicu-Čaňu-Slanec... Tie určite mnohí poznáte.
Túto jeseň sme si povedali, že keď sme si už prešli cestu popri hraniciach s Maďarskom, tak si to dajme z ich strany hraníc. A tak sme sa vybrali z BA cez Čunovo-Gabčíkovo-Kľúčovec do Komárna. Odtiaľ do Štúrova a v dedinke Salka sme prešli na maďarskú stranu. Znova po cestách čo najbližšie k hraniciam až do mesta Salgotarján a potom cez kopce do mesta Ózd. Potom už smer Tornaľa... Alebo dá sa pokračovať do národného parku Ággtelek, kde je možné pri vstupe do jaskyne Domica v kempe prespať. Tento úsek vrelo odporúčam. Je fakt, že je to skôr pre „adventure-prieskumníkov“ a podstatne menej pre superšporty, ale ruku na srdce, na čom viac cestujeme?
Ďalšie miesto kam veľmi radi chodíme, je trojpomedzie Rakúsko-Slovinsko-Maďarsko. V národnom parku Orségi Nemzeti Park je možné nájsť si dobré ubytovanie za pár drobných aj s výbornou tradičnou miestnou kuchyňou. Je to potom na skok do slovinského národného parku Jeruzalem na dobré vínko. Keď cestujeme cez Maďarsko, takmer vždy si plánujeme cestu po rôznych „zapadákoch“ a verte, že vždy je tam čo vidieť.
A ešte čosi. Keď si cez víkend chceme „vyfúkať hlavu“, prejdeme cez hranice a keďže tam je premávka podstatne menšia ako u nás, tak si užívame pohodu prázdnych ciest. Každý si tú svoju vie nájsť... Mnohí z vás so mnou súhlasiť asi nebudú, ale niektorých som možno inšpiroval, tak ak áno budem len rád. Veď všade žijú ľudia a je čo vidieť a zažiť... A v neposlednom rade - cesta je cieľ.
Želám vám všetkým mnoho slnečných dní, šťastných kilometrov na cestách a počet výjazdov nech sa rovná počtu šťastlivých návratov domov.
Pridané: 10.07.2018 Autor: nadejnymotorkar Zdieľať
Ďalšie články tohto autora:

Galéria ku článku:
Najnovšie videá:
Vtip
Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!