Anketa:
Májová túlačka - ostrov Cres
ZdieľaťPridané: 21.05.2015 Autor: nadejnymotorkar
Čitatelia: 7540 [Mototuristika - Európa - Výlet]
Už pred sviatkami (1. a 8. máj) sme s polovičkou hútali, že kam by sme vybehli vyfúkať vlasy. Zhodli sme sa na tom, že si pôjdeme obzrieť miesto kam sa v lete chystáme na dovolenku - ostrov Cres.
Nechcem písať nič dlhé, len pár základných informácií pre tých, ktorí uvažujú o podobnom výlete.
Vyrážali sme 2.5.2015 zo Svätého Jura na pravé poludnie, keď sa počasie umúdrilo a cesty boli suché. Pôvodne sme chceli vyraziť už 1.5., ale počasie nebolo nám naklonené a nakoniec nebol dôvod sa nikam ponáhľať, lebo na tie štyri dni medzi sviatkami sme si vzali voľno. Plán bol jednoduchý - spanie pod stanom, cesta tam - spoznávanie cudzích krajín, cesta späť - rýchly presun. Katka spravila a následne aj nakúpila rozpis potravín (len raňajkového a večerového "menu" =) ) a po nabalení - hurá na cestu. Aj rozpočet bol jednoduchý - 100 eur benzín, 100 poplatky za prespanie a 100 náklady na stravu a ostatné. Priznám sa, že mierne sme to prešvihli, ale o tom až neskôr.
Vyrazili sme cez Maďarsko po ich "route 86" smer Szombathely. Tu treba poznamenať, že od 1.2.2015 sa v HU platí aj za cesty I. triedy a táto do nich spadá, tak sme za 6,50 eur kúpili 10-dňovú "licenciu" na používanie HU ciest. Pokračovali sme na Körmend, kde sme odbočili na Bajánsenye. To bola naša prvá plánovaná zastávka (okrem tankovania). Majú tam rybársku čárdu s výbornými rybacími (a aj nerybacími) špecialitami. Mňam....
Z Bajánsenye sme pokračovali po úzkych takmer horských cestičkách do Slovinska. Konkrétne do mestečka Ljutomer. Ubytovali sme sa v najbližšom kempe (nájdený za výdatnej pomoci "be-on-road" v mobile). Polovička kempu a to oddelená bola označená FKK..... Čo to znamená sme pochopili až keď sme na motorke pomaly prechádzali a hľadali miesto na postavenie stanu.... všade samí naháči (nemyslím motorky).... =))
Tak z "natur" časti sme sa rýchlo porúčali. Mimochodom hotel ku ktorému kemp patrí sa volá "Zelený gaj" - teda "zelený háj"... ak by niekto myslel niečo iné =)
V noci nás v našom malom tesco-stane vypláchla dvojhodinová prietrž. Našťastie všade okolo bolo veľa prázdnych prístreškov a tak nám jeden z nich poskytol azyl a zachránil pred totálnym premočením. S tým stanom som to neodhadol. Mám doma ešte jeden horolezecký, ale rozhodla hmotnosť a objem...chyba! A tak v ďalšom pokračovaní sme stan, karimatky a spacáky vozili vo valcoch na kufroch len aby sme vyzerali viac "adventure". Inak to bol jediný dážď za celý trip.
Z Ljutomeru sme pokračovali na juh cez národný park Jeruzalemsko. Je to vinárska oblasť a oplatí sa tam pozrieť. Ďalej sme šli cez Ormož, Ptuj dole na Rogatec. Pokračovali sme cez Koziansky NP do mesta Brežice. Tu sme čosi pojedli, popili a pokračovali cez Novo Mesto a Kočevje dole do Chorvátska. Po napojení na diaľnicu sme ťahali na Rijeku. Na diaľnici sme zažili hmlu v ktorej sme sa asi 8 kilometrov vliekli tak sedemdesiatkou. Za Rijekou sme zišli z diaľnice a po pobreží cez Opatiu, Brseč smerovali do Brestova na trajekt na ostrov Cres. V Opatii sme sa „flákali“ za miestnymi plechovkármi ,ale ďalej to bolo krásne jazdenie po kvalitnej ceste. Aj keď som „brúsil“ kufre, tak trajekt v Brestovej nám odplával doslova pred predným kolesom. Ďalší mal odchod o hodinu (19:30) a tak sme zas pojedli, natiahli údy, rozmasírovali stuhnuté chrbátiky....
Na trajekte okrem našej „big-bandurky“ boli ešte štyri autá... mohli sme si tam zahrať futbal.... =) Po vylodení v Porozine na Crese sme nechali všetkých odísť a pohodovým tempom sme smerovali do vnútrozemia. Ubytovali sme sa v kempe Kovačine pri mestečku Cres. Pôvodne sme mysleli, že ostaneme iba na jednu noc, ale boli z toho dve. Ďalší deň sme si vyhradili na prieskum ostrova Cres a Lošinj (sú spojené mostom v meste Osor). Krásne jazdenie po prázdnych cestách. Počasie poloblačné, teploty okolo 26 stupňov...proste paráda. Cres aj Lošinj majú na dlžku cca 80 – 90 km a tak je ozaj potrebný aspoň deň na prevezenie sa. Ak sa tam z vás niekto ocitne, doporučujem ísť v meste Mali Lošinj do časti Kalvária. Na konci ulice sa dáte napravo takou úzkou cestičkou. Po miernom stúpaní a pár vracačkách sa dostanete na takú náhornú plošinu a pokračujete po šotolinovej ceste až na najjužnejší cíp ostrova Lošinj (cca 7 km). Výhľady z vrcholu sú nádherné.
Video: Cres Lošinj, Chorvátsko
Nasledujúci deň sme sa trajektom preplavili z Cresu (prístav Merag) na ostrov Krk (prístav Valbiska). Na trajekte bolo odhadom 90 áut a asi 12 motoriek. Boli to poväčšinou starší páni (Nemci, Taliani a Švajčiari) na báwoch zo začiatku 80-tych rokov. Krása. Párkrát sme ich stretli aj na Crese.
Keďže na Krk-u sme boli vlani, tak sme sa nezastavovali, ale valili to na diaľnicu smer Rijeka - Zagreb - Varaždin. Na pevnine sme tankovali a stretli sme tam pána (Chorvát) cca 55-58 ročného na staršej Suzuke. Cestoval do Bosny a tak sme pár kilometrov šli spolu. Aj som bol rád, lebo sám by som sa bol hnal a takto sme to valili takým rozumným tempom (110-120). V tento deň sme sa nijako nenáhlili, lebo sme mali v úmysle prenocovať v Maďarsku. Z diaľnice sme zišli na Čakovec a cez slovinskú Lendavu sa v Rédics-i napojili na maďarskú 86-ku. Znova sme išli do Bajánsenye kde sa vedľa už v úvode spomínanej čárdy nachádza útulný Malom panzió (Penzión Mlyn). Motorkári v ňom majú 10% zľavu! Krásne izby, pohodlné postele, motorka pod prístreškom....super! Večer samozrejme halászlé u susedov.....
Spomínaná dedinka Bajánsenye sa nachádza v národnom parku Örségi. Aj keď pôvodne nebol v pláne, tak sme si ho pozreli a neľutujeme. Hlavne moja Katka – tá nakúpila hŕbu tekvicových semienok a zväzok poriadneho maďarského cesnaku. S prísľubom, že sa tam ešte vrátime (v septembri tam bude „tekvicový festival“) sme sa okolo obeda opäť napojili na 86-ku a prášili domov...
Za päť dní sme najazdili 1600 kilometrov. Maďarsko, Slovinsko a ostrovy sme jazdili po vedľajších cestách. Presuny po diaľnici, či spomínanej „HU route 86“. Diaľnica v Chorvátsku bola takmer prázdna, akurát okolo Záhrebu sa to trochu zhustilo. Najhoršie úseky boli medzi Szomathely a mestom Csorna.
Náklady dosiahli 370 korún európskych. Ochutnali sme kopec miestných špecialít. Na Crese sme spali v chatke. Trajekt na Cres nás stal 61 kún (2 os. 1 motorka). Tak isto aj z Cresu na Krk.
Chcem poďakovať Katke, že to so mnou vydržala aj keď sa občas na zadnom sedadle nudila lebo zadriemala. Za to, že zniesla vlhko v stane, za masáž chrbta počas dlhých presunov...A sľubujem, že kúpim nový stan. =)
...najbližšie – Transfagaraš =)
Mapa:
Pridané: 21.05.2015 Autor: nadejnymotorkar Zdieľať
Súvisiace články:
- Chorvátsko - Moja prvá cesta - Beal
- Súťaž Dunlop TrailSmart 2015 - Naša prvá plánovaná motodovolenka na gumách Dunlop TrailSmart - HoGo80
- Morská otočka (1.–3. 8. 2003) - TTom
- Ostrov Krk - dokhy
Ďalšie články tohto autora:

Body a Trasy v tomto článku:
Galéria ku článku:
Nové moto videá:
Vtip
Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!