Cesta NC500 alebo ako sme išli do Škótska autobus prevetrať

Deň prvý

V jedno sobotné ráno konečne nastal deň D a my sa budíme do sychravého rána. Po raňajkách pobalíme autobus (Goldwing) a o deviatej konečne vyrážame smer sever. Ranné cesty boli ešte prázdne, tak sme sa celkom rýchlo dostali na diaľnicu, to sa už aj Oskar ukázal. Prvé tankovanie po 200 km a hurááá ďalej po nekonečnej diaľnici. Ďalšie tesne pred Glasgowom, v ktorom sme sa trošku zapchali. Konečne vidíme prvý Loch (jazero), Loch Lomond, kde bola až nevídaná zápcha. Na jednej križovatke si to rozdali tri autá, večer na hoteli nám povedali, že cesta bola zavretá niekoľko hodín (mali sme šťastie že sme prešli). Na pár km sme lízli Loch Long, od ktorého sa dostávame do krásnej dedinky Inveraray, v ktorej chceme tankovať. Márne, v sobotu je zatvorené!!! Miestny nemiestny okoloidúci nám vysvetlí čo a ako a ja z malou dušičkou idem na miesto, ktoré je necelých 50 km ďaleko. Konečne prvé vzrušo, dôjdeme nedôjdeme? Ideme krásnou krajinou k odpočívadlu The Green Welly Stop. Autobus natankovaný doplna a my vyrážame za ďalším dobrodružstvom. Necelá polhoďka a my sa dostávame na takzvanú cestu Jamesa Bonda kde sa natáčala scéna z filmu Skyfall.

Už len hoďka a sme konečne na hoteli. Ešte míňame Loch Leven a Loch Linnhe, prechádzame mestečkom Fort William, a cestou do Spean Bridge vidíme po pravej strane najväčší kopec na Britských ostrovoch Ben Nevis (1345 m n. m.) Konečne hotel!!! Prvých 709 km za nami a časopis na stole.

Deň druhý

Ráno, po na mňa až veľmi slabých raňajkách vyrážame smerom Isle of Skye. Hneď po kilometri zastavujeme pri Commando memoriali.

Ďalšia zastávka Glenfinnan Viaduct (Harry Potter).

Vlak sme dočkali a Harry nikde, tak sklamaní prcháme do Mallaigu, kde si berieme plťku na Sky. Počasie nám praje, káva povzbudila a po polhoďke sme v Armadale. Sadáme na autobus a hor sa na okružnú jazdu po ostrove. V Cory tankujeme a hľadáme slušné miesto na obed, po neúspešnom pokuse až na križovatku kde v Seumas' Bar dáme konečne obed a ja po dlhej dobe ochutnám Škótsku špecialitu Haggis.

Dobre najedení ideme priamo do tlačiarne kníh Talisker. Moja drahá polovička také knihy nečíta, tak len povinné foto a ide sa ďalej. V dedinke Idrigil som jaksi prešvihol maličkú odbočku tak aspoň letmý pohľad na zvláštny prístav, kde končí jedna áčková cesta. Zastavujeme na krátku pauzu pri The Quiraing, za ktorým je veľké údolie plné jazier. Kilt rock skoro bez vody, tak už len krátka zastávka v Portree a konečná na hoteli v Kyleakin. Zostal ešte čas na miestnu knižnicu a nejaké tie časopisy po zdravotnej prechádzke pri romantickom západe slnka.

Deň tretí

Výdatné škótske raňajky a znova na pevninu, kde nás čaká Applecross a Bealach na Ba (Pass of the Cattle), úzka cesta do sedla vo výške 625 m n. m., už časť cesty NC500. V Applecross nás prekvapili tri žabky v mori, vonku bolo 15 ° a oni sa čvachtali ako v lete.

Pokračujeme po pobreží po dosť kľukatom chodníku, ľadvinka sa sťažuje na nerovnosť miestnych ciest a modlí sa, aby to už skončilo ja sa celkom vytešujem a užívam si jazdu. Zastavenie na Victoria falls prospelo obom, celkom sa nám oteplilo.

Telefonát na Corrieshalloch Gorge Viewpoint bývalému šéfovi, ktorý nás čaká zajtra. Už len dolu kopcom do mestečka Ullapool. Hľadáme niečo pod zub, kua tu zdochol pes, všetko pozatvárané. V tescu kupujeme niečo do úst a knihu na večeru. Znechutení sa presúvame niekoľko km na hotel, kde nás čakalo milé prekvapenie. Malý hotelík The Oykel Bridge Hotel v strede ničoho a mal aj knižnicu. Hneď z príchodu som veľmi rýchlo prečítal jeden írsky časopis. Hneď vedľa hotela sme objavili čarovný most, okolo ktorého rástli hríby ako z rozprávky.

Deň štvrtý

Dnes je na pláne sever Škótska. Deň začal sychravo až po prvé more, kde sa konečne vyčasilo. Začínam nenávidieť karavany, tĺci sa hrkajú 30 - 40 km/h a nepozerajú sa do späťákov. Zastavujeme pri majáku Stoer Lighthouse, kde sú dosť vysoké útesy.

Pokračujeme do Durness, navštevujeme známu jaskyňu Smoo Cave, ktorá je skoro úplne bez vody. Celým severným pobrežím prejdeme v pohode až po Dunnet Head, kde mi jeden trtko na Golfe ukázal stredný prst keď som mu blikal a trúbil aby ma pustil. Castle of Mey už bol zatvorený, zastavíme až na John O'Groats, kupujeme suveníry, plníme plán dňa, fotíme sa pri stĺpe.

Na hotel len kúsok, ľadvinka sa odobrala do hajan a ja som išiel na návštevu k šéfovi. V miestnej knižnici sme niečo prečítali a o polnoci som zaľahol aj ja.

Deň piaty

Ráno fučalo ako besné. Cesta sa rozšírila, autá pribudli, oddnes už smerom domov. Zastavujeme na Dunrobin Castle nádherný hrad a ešte krajšia záhrada.

Pokračujeme k vodopádu Rogie Falls, prechádzka, fotka a pokračujeme na ľadvinkin bod výletu, jazero Loch Ness. Na začiatku jazera dávame obed, po ktorom začíname lov na Lochneskú príšeru, tá sa nám ukázala v plnej kráse.

Loch Ness nás sprevádza necelých 40 km, za ním nasledujú ďalšie dva lochy a už sme znova na hoteli č. 1. Tam už parkuje ďalší autobus aj s prívesom, aká náhoda.

Deň šiesty

Ranných hmlistých 13 stupňov nepotešilo, ale ideme ďalej na okružnú jazdu okolo Cairngorms National Park. Počasie sa umúdrilo a my si užívame kľukaté cesty na Snow road s najvyšším bodom 670 m n. m. až do Pitlochry.

Dáme obed kukneme Black Spout vodopád a pomaličky sa vlníme do Falkirku kde nás čakalo prekvapenie výletu. Ubytko máme doma u staršieho pána v 150-ročnom dome zariadenom vo viktoriánskom štýle. Cítili sme sa ako v rozprávke. Večer sme ešte pozreli Falkirk Weel a na záver príjemné posedenie na záhrade pri knihe.

Deň siedmy

Len krátky presun na hotel do Edinburgu a prechádzka po meste.

Deň ôsmy

Cestou domov sa ešte zastavujeme pozrieť Angel of the north, kde začalo celkom a pršať. Odtiaľ už len rýchlo domov. Doma sa počítadlo zastavilo na 3036km. A môžeme plánovať ďalší výlet na budúci rok. Možno Portugalsko.