Invalida Balkán trip 2023 10/15

Deň 8. Peklo

Trasa: Hotolisht - Dritan - Stranik - Shqiponjë - Poroçan - Kabash - niekde medzi Kabashom a kaňonom Holta

Ráno sa prebúdzame. Tušíš správne. Vražda sa nekonala a dokonca máme aj na čom odísť. Motorky sú netknuté a sú na svojom mieste. Neuveriteľné, kto by to len bol povedal. Taký Milan určite nie... Haha!

Dnes máme v pláne presunúť sa cez hory do Gramshu a cestou, ak stihneme, navštíviť "Čierny chrbát". Je to jedno veľmi pekné miesto, ktoré som objavil náhodou pred pár rokmi. Viac o ňom sa dočítaš tu na strane #10:

 Šotolinami cez Macedónsko, Albánsko a Čiernu Horu (+ podrobné mapy, trasy, fotografie a videá)

Chystám sa tam už po tretíkrát a dúfam, že naposledy. Nič proti, miesto je to naozaj čarovné, také z kategórie "must see!", ale aj tak ma nebaví sa tam dokola vracať. Dnes tam ideme výlučne kvôli Milanovi, ktorý si to dal ako hlavnú podmienku výletu. Čo už... Keď musíš, tak musíš! Horami chceme prejsť trasou z knižky. Síce sa tam píše, že je na nej náročný prejazd hrebeňom a Milan má pochrámanú nohu, ale zo skúseností viem, že podmienky sa môžu dosť zásadne meniť aj z roka na rok, nieto ešte "z veľa rokov na veľa rokov", ktoré uplynuli od vydania knihy. A tiež viem, že to častokrát býva aj k lepšiemu. Spróbujeme to teda a ak bude najhoršie, otočíme sa a obídeme to po asfalte cez Elbasan. Vyrážame a ideme hlavným ťahom smerom na Pogradec a cestou ešte nakupujeme nejaké pokrmy a vodu. Z hlavného ťahu potom odbáčame v dedinke Dritan doprava. Cesta je spočiatku výborná. V okolí dediny Stranik sa vytráca asfalt, ale stále je to prudká pohoda. Ideme ponad hlboký kaňon nejakej riečky. Názov neviem. Míňame pár dediniek a užívame si výhľady a božský kľud. Zhruba za Shqiponjë sa začína cesta zhoršovať. Aj rozmýšľame, či sa neotočiť, ale na hrebeň je to už len kúsok. To už nejako dáme.

Video: Dritan - Poroçan, Albania (09/2023) 1

Pri prejazde hrebeňom stretáme niekoľko koní uviazaných o stromy a neďaleko počuť drevorubačov, resp. drevopíličov. Jeden z koní stojí trochu nešťastne, napravo od cesty, ktorou máme ísť. Na tom by nebolo nič zlé, keby nebol uviazaný o strom, ktorý je ale naľavo. Lano cestu križuje. Má tak 20 metrov a síce leží na zemi tak, že sa cezeň dá prejsť, ale ja som prezieravý. Hádaj, čo sa stane, ak sa kôň, čo i len mierne, prechádzajúcej motorky zľakne? Odstúpi preč. A hádaj, čo sa potom stane s lanom? Ha? Čo? Musím sa teda najskôr zahrať na kovboja a dostať koňa naľavo, kde je uviazaný. Našťastie sa mi to darí a netreba ho dlho presviedčať. Každopádne, úsmevná príhoda. Videjko si pre pobavenie daj až do konca :)

Video: Horse, Dritan - Poroçan, Albania (Alabania)

Cesta je čoraz horšia, ale sme už na hrebeni, tak bojujeme. Začína to byť ale nepríjemné. Milan sa zatiaľ drží a ja sa ho pre istotu radšej nič nepýtam. Ideme, ideme, až prichádzame k brodu. Brod je strhnutý. Prejsť sa dá, ale treba to kúsok obísť a vrátiť sa korytom. Toto Milan nezvládne. Nemať za sebou už hodný kus cesty (asi 30 kilometrov), otáčame sa bez mihnutia oka. Takto ale rozmýšľame. Už sme v polovici a cesta sem nebola najľahšia. Nakoniec brod dávam zatiaľ len ja, s tým, že sa pôjdem pozrieť ďalej, ako to tam vyzerá, a vrátim sa po chalanov. Milanovu motorku by potom previezol cez potok s mojou pomocou Jirko. Pre mňa je automat španielska dedina a ak to nie je vyslovene nutné, nesadám na to. Veď, čo keby sa mi to náhodou zapáčilo...? Za brodom to ide celkom fajn a tak sa asi po kilometri otáčam a vraciam sa po zvyšok partie. Cestou späť sa síce stihnem vyrýpať, ale to bolo skôr nepozornosťou. Chalanom sa tým rozhodne nechválim. Spoločne teda prevážame cez potok zvyšné dve motorky a, trochu s obavami, pokračujeme.

Video: Dritan - Poroçan, Albania, stream crossing (09/2023)

Onedlho sa cesta začína zhoršovať rapídnym tempom. To snáď nie. Pozerám do mapy a zisťujem, že onen hrebeň s ťažkým prejazdom máme ešte len pred sebou. Ups... Čo teraz? Otáčať sa nechceme, lebo na vrchol to už nie je nejako extra ďaleko, takže sa teda hecneme a ideme. Posledné tri kilometre sú ale doslova očistec. Alebo rovno hotové peklo. Bez nadsádzky môžem povedať, že to boli jedny z najťažších kilometrov v mojom motorkárskom živote (ak nie aj najťažšie). Porovnať by sa to dalo azda len so zjazdom z Lurských jazier do Qafë-Murrë, ale to bolo ešte v roku 2018 a moje jazdecké schopnosti boli vtedy úplne inde ako sú teraz. Cesta je strmá, plná zákrut, popadaných skál, jám a výmoľov. Je zarastená a zjavne sa nepoužíva. Niekedy ideme doslova po metroch. Potíme krv a v hlave sa bijú myšlienky na návrat s myšlienkami, že už sme fakt blízko a že to, čo sme prešli doteraz, si nechceme dať znova. Za jednou ostrou zákrutou je strmší výjazd a to je už totálne održku - na hranici prejazdnosti. Napriek tomu sa snažím ísť, ale opäť padám. Na tom by nič nebolo, ale pozerám pred seba a uvedomujem si, že ďalej to už naozaj nepôjde. Skaly na ceste sú obrovské. Aj to by sa možno pobiede, v trojici, dalo nejako pár metrov zvládnuť. Klincom do rakvy ale je strom spadnutý krížom cez cestu. Toto proste neobídeme. Hotovo, konec. This is the end, my only friend. Sme dva kilometre pod hrebeňom. Škoda... Bezradne pozerám na motorku ležiacu na zemi. Zaujímavé bude ju už len dostať z tejto cestičky dolu na zákrutu. Pred očami sa mi premietajú všetky tie útrapy, ktorými sme si prešli a čakajú nás znova. A potom ešte brod! A sú štyri poobede! Priznám sa, že ma chytilo zúfalstvo. No nič, poďme na to! Najprv teda s Jirkom dostávame všetky motorky späť na zákrutu, keďže chlapci ma už stihli kúsok nasledovať. A potom, počkať, tam niečo vidím. Je to odbočka. Žeby predsa?? Idem to najprv skúsiť pešo a až na prvý, asi 50-metrový úsek to vyzerá sľubne. Navyše, cestička stúpa, takže zjavne ide k vrcholu. Bingo! Nálada je razom o tisíc percent lepšia. Po prechode počiatočného ťažkého úseku sa povrch začína zlepšovať rovnakým tempom, akým sa pred pár kilometrami zhoršoval. Toto bolo v hodine dvanástej. Ja som bol naozaj pár chvíľ reálne presvedčený o tom, že sa vraciame. Čoskoro sme hore, na malej lúčke. Radosť je neopísateľná. Nebudem machrovať a nechcem tu ani nariekať, ale nebolo mi všetko jedno. Toto bola skúška ohňom. Mať ľahšie motorky, tak to dávame s prstom v nose, ale na naložené endurá toto skutočne nebolo. Navyše ma celý čas mátala Milanova zranená noha. To celú situáciu v mojej hlave ešte viac vyhrotilo. Bez toho by som to možno dával s väčším kľudom. 

Netreba však zaspať na vavrínoch. Do Gramshu je to ešte 40 kilometrov a nevieme, čo nás čaká. I keď, nech to bude čokoľvek, bude to už len dolu kopcom. Nejako sa zgúľame. Kúsok pod vrcholom stretávame dvoch chlapcov, čo pasú dobytok. Celkom na nás vyvaľujú oči, že odkiaľ sme sa tu vzali. Pre istotu sa pýtam na cestu do Poroçan, čo je dedina cestou. Vraj ideme dobre a je to zjazdné. Zjazdné to síce je a s tým, čo sme prešli doteraz, sa to nedá porovnať, ale je to riadna strmina a je nekonečná. Nemá to konca-kraja. Som unavený. Aspoň malou odmenou sú nám naozaj pekné výhľady na pohorie Tomorrit so zapadajúcim slnkom.

Video: Dritan - Poroçan, Albania (09/2023) 2

Konečne Poroçan a relatívna rovina. Je už tma. Pokračujeme ďalej. Hoc potrebujeme zdolať ešte jeden hrebeň, cesta, aj keď šotolinová, je prudko v pohode a ide sa dobre. Na hrebeni za dedinou Kabash je malá dedinská reštaurácia. Spoznávam to tu. Pred pár rokmi som sa tu stavil na kávu. Bolo to vtedy, keď som objavil Čierny chrbát. Keďže už viem, kde som a že nás až do Gramshu nič hrozné nečaká, navrhujem prestávku na občerstvenie a oddych. Zaslúžime si ju. Ako tak sedíme, napadá mi spásonosná myšlienka. Pán domáci vyzerá veľmi prívetivo a tak sa ho pýtam, či by sa tu nedalo prespať. A on, že dá sa. Nemá síce apartmán, ale budeme spať u neho doma v detskej izbe. Tam sú dve miesta. Deti budú s rodičmi v spálni. Tretí člen - v tomto prípade jednoznačne hrôzostrašne chrápajúci Jirko - bude spať v drevenici neďaleko na dvore. Toto je dokonalé. Pán domáci sa nám ešte veľmi ospravedlňuje, že sa mu dnes pokazil ohrievač na teplú vodu a že umyť sa môžeme len vodou zohriatou v obrovskom hrnci... Drahý pane, toto naozaj problém nie je. Sme šťastní. Objednávame večeru. Nič konkrétne. Nanosili nám plný stôl kadečoho s kadečím a každý s každým si z toho vyberá to svoje. Hlavne veľa! Tento večer má ale predsa len aj jednu tienistú stránku. Pár chvíľ pred naším príchodom tu došlo pivo. Keď sme sem prišli, pri vedľajšom stole sedela väčšia partia a vraj všetko vypili. V chladničke ostalo jedno - jediné. Práve dnes! Po takom výkone! K tomu tá zranená noha... A teraz toto! Svet je nespravodlivý... S hrdinským sebazaprením, hodným storočného šaolínskeho mnícha, sa ho s Jirkom vzdávame v prospech Milana. Ten si ho dnes, s obrovským náskokom, zaslúži najviac. To, čo dokázal, je neuveriteľné. Pravda, je z nás jazdecky najzdatnejší (aby nie, keď, ako som spomínal, kedysi jazdil enduro závodne), ale tá noha! Sám priznáva, že si dnes posunul hranice svojich schopností. Na miestach, kde by za normálnych okolností aj on púšťal nohy na zem, a kde sme my s Jirkom len hopkali, prípadne sa váľali po zemi, on len zavrel oči a pridal plyn. Celé to dal dnes bez jediného pádu (čo sa ani omylom nedá povedať o mne a Jirkovi). Kámo, naozaj úprimne, obrovský rešpekt a moja hlboká poklona! Mimochodom, Jirkove rebrá a moje kríže dnešok napodiv prežili úplne v pohode - rozumej, pobolievajú stále rovnako a nijako sa to nezhoršilo. A takto to už zostalo až do konca výletu. Večer ešte chvíľu sedíme aj s pánom domácim a popíjame rakiju - keď už to pivo nie je (grrr!). Pýtame sa ho na jaskyňu Sphella e Kabashit. Viem, že je niekde tu nablízku. Ale vraj sa k nej dá len pešo. Tak nič. Tiež mu rozprávam o Čiernom chrbte, ktorý (všimol si si?) sme dnes nestihli. Čuduj sa svete, nepozná toto miesto napriek tomu, že od neho býva vzdušnou čiarou asi dva kilometre. Končíme, páchame hrncovú hygienu a líhame spať. Je tu taká fajn atmoška, že motorky ani nezamykáme (dokonca ani Milan). Hanbil by som sa za to. Dnešok si budem pamätať dlho, predlho. Cítim pokoru...

Video: Accomodation somewhere between Poroçan and Gramsh, Albania (09/2023) 1

Večer ešte zisťujem, že dnešok si vybral svoju daň. Opäť raz bude čo vyklepávať. Jdi si po další promáčklinu, McQueene!