Anketa:
Kláštor Melk, Rakúsko - Bod záujmu - Tip na Výlet
Impozantný benediktínsky kláštor stojaci na vrchole strmého úbočia na pravom brehu rieky Dunaj, je dominantou rovnomenného mesta a je vstupnou branou do vínorodej oblasti Wachau. Kláštorne budovy sa rozprestierajú okolo siedmich rozľahlých nádvorí a celková dĺžka komplexu dosahuje úctyhodných 320 metrov.
Pôvodne na jeho mieste stal hrad a písomne správy sa o Melku po prvý krát zmieňujú v roku 831. Po bitke s Maďarmi v roku 955 ale mesto zostalo v ruinách. Benediktíni sa tu usadili v roku 1113 a boli tu prenesené pozostatky svätého mučeníka Kolomana. Kláštor pomaly rástol na význame aj veľkosti a svoj rozmach dosiahol v 15. storočí. Druhý rozmach nastal v období šírenia reformácie, keď sa kláštor stal baštou vzornej rádovej disciplíny, ale aj centrom vedy a umenia.
Prestavba kláštora do súčastnej barokovej podoby začala začiatkom 18. storočia. V tej dobe dostal aj svoje charakteristické sfarbenie tvorené bielou a okrovo žltou omietkou a prezývku Versailles mníšskej republiky. Aj keď vonkajšie rozmery ohromia každého návštevníka, dych mu vyrazí až 195 metrov dlhá cisárska chodba. Ako v sne prejde mramorovou sálou s kláštornou knižnicou, než nadobro zostane stáť v nemom úžase pri výzdobe interiéru kostola. Umelecký svet ho vyhlásil za najkrajší barokový interiér severne od Alp a na znak uznania ho nazval „Božou audienčnou sálou.“
Niekomu sa pri pohľade na to množstvo hnedého, teplo pôsobiaceho mramoru a zlata vybaví v mysli rozpor s proklamovanou mníšskou chudobou. Svätý Benedikt, zakladateľ rádu, učil o skromnosti voči sebe a spolubratom, ale pre chválu a slávu Boha malo byť použité vždy len to najlepšie. Môžeme mať na to rozdielny názor, ale každopádne kláštor v Melku je jedným z najväčších skvostov európskeho baroka a stojí za prehliadku.
Fotogaléria:
23.01.2014 - Pilgrim

23.01.2014 - Pilgrim

23.01.2014 - Pilgrim

23.01.2014 - Pilgrim

Detaily:
Krajina: | Rakúsko |
Región: | Dolné Rakúsko |
Typ: | Pamiatka |
Pridal: | Pilgrim 28.01.2014 (07:23) |
Poloha: | N 48.228 E 15.333 |
Približná poloha: | nie |
Čitatelia: | 20025 |
Povrch: | asfalt |
Prístup:
Prístup po diaľnici A1 asi v polovici cesty medzi Viedňou a Lincom, prípadne po štátnej ceste 33 kopírujúcej pravý breh Dunaja. Z diaľnice zídeme k záchytnému parkovisku, z ktorého je to ku kláštoru mierne z kopca. Od Dunaja nás naopak bude čakať strmé stúpanie uličkami mesta. Druha možnosť je namáhavejšia, ale zaujímavejšia a ponúka krajšie výhľady na kláštor aj mesto.
Mapa: Zobraz miesta v okolí na Dynamickej Mape
Body v okolí:
Body vo vzdialenosti do 50 km. Zobraz body v okolí na mape.
Č. | Názov: | Typ: | Vzdialenosť: |
---|---|---|---|
1. | Údolie Wachau (UNESCO), Rakúsko | Trasa | 17.2 km SV |
2. | Motorest Ybbs, Rakúsko | Reštaurácia | 18.6 km JZ |
3. | Cesta na Elefantentreffen mimo diaľnic popri Dunaji, Nemecko | Trasa | 31.1 km SZ |
4. | Bobová dráha, Rakúsko | Zaujímavosť | 35.2 km J |
5. | Cesta na Elefantentreffen ako to nerobiť, Nemecko | Trasa | 38.7 km SZ |
6. | Alpengasthof Kalte Kuchl, Rakúsko | Hotel | 45.9 km JV |
7. | Hubertussee, Rakúsko | Jazero | 46.9 km J |

Najnovšie videá:
Vtip
Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!