Anketa:
Bazilika sv. Petra, Pavia, Taliansko - Bod záujmu - Tip na Výlet
V provinčnej Pavii, v Bazilike sv. Petra in Ciel d'Oro, našiel miesto svojho posledného odpočinku biskup, učiteľ cirkvi, zakladateľ rádu augustiniánov a jeden z najväčších cirkevných spisovateľov všetkých dôb – sv. Augustín.
Trojlodná bazilika z roku 1132 si podnes zachovala svoj strohý románsky ráz. Tehlové neomietnuté steny, jednoduchý mozaikový strop. Nič nezatieňuje mohutný mramorový sarkofág s ostatkami svätca, ktorý sa týči nad hlavným oltárom. Arca di S. Agostino je trojposchodové umelecké dielo vytesané z bieleho mramoru. Samotné pozostatky sú uložené v striebornej urne z 8. storočia.
Sv. Augustín žil v rokoch 354 až 430. Mladosť prežitú v severnej Afrike trávil v radovánkach, uprostred množstva svojich rovnako zhýralých priateľov. Keď ho ale takýto život prestal uspokojovať, rozhodol sa odísť do púšte hľadať zmysel svojho bytia. (Štvrté storočie bolo obdobím púštnych mníchov, tzv. „otcov púšte“.) Jeho verní priatelia sa rozhodli všetko zanechať a ísť s ním. Tam niekde je potrebné hľadať počiatok neskoršieho vzniku rehole a jej dôraz na priateľstvo a oddanosť.
V samotnom meste Pavia nenájdeme pamiatku takej krásy, že by sa tu turistovi, bažiacemu po vizuálnom zážitku, oplatilo chodiť. Strohú baziliku nevynímajúc. Ale tak, ako krása Pavie tkvie v starobylom meste ako celku, aj návšteva baziliky a k nej pripojeného augustiniánskeho kláštora dostáva úplne iný rozmer pri uvedomení si životnej púte a odkazu sv. Augustína. Ak sarkofág nevnímame len ako miesto s uloženými ostatkami svätca, ale aj ako symbol a odkaz na jeho celoživotné dielo, tak môžeme povedať, že toto miesto je jedným z míľnikom na ceste ľudskej kultúry.
O dlhej a namáhavej intelektuálnej ceste obrátenia najlepšie vypovedá sám Augustín:
„Neskoro som ťa začal milovať, Krása taká stará a taká nová, neskoro som ťa začal milovať! Ty si bol vnútri, ja vonku, a tam som ťa hľadal, tam v tvojich krásnych stvoreniach som ťa hľadal, ja ošklivý. Ty si bol so mnou, ale ja som nebol s tebou. Od teba ma odťahovalo všetko to, čo by vôbec nebolo, keby nebolo v tebe. Volal si a kričal, tak si prehlušil moju hluchotu. Skvel si sa, žiaril si, tak si zahnal moju slepotu. Šíril si sladkú vôňu a ja som ju vdychoval a túžil som po tebe. Ochutnal som, teraz lačniem a smädí ma. Dotkol si sa ma a zahorel som túžbou po tvojom pokoji.“ /Sv. Augustín – Vyznania, 10. kniha - 27. kapitola/
Fotogaléria:
10.02.2014 - Pilgrim

10.02.2014 - Pilgrim

10.02.2014 - Pilgrim

Detaily:
Krajina: | Taliansko |
Región: | Lombardia |
Typ: | Kostol |
Pridal: | Pilgrim 12.02.2014 (06:04) |
Poloha: | N 45.191 E 9.154 |
Približná poloha: | nie |
Čitatelia: | 9666 |
Povrch: | asfalt |
Prístup:
Cca 30 km južne od Milána.
Mapa: Zobraz miesta v okolí na Dynamickej Mape
Body v okolí:
Body vo vzdialenosti do 50 km. Zobraz body v okolí na mape.
Č. | Názov: | Typ: | Vzdialenosť: |
---|---|---|---|
1. | Kartuza (kláštor kartuziánov), Pavia, Taliansko | Kostol | 7.3 km S |
2. | Baptistérium, Miláno, Taliansko | Pamiatka | 30.5 km S |
3. | Milánsky dóm (Il Duomo di Milano), Taliansko | Kostol | 30.5 km S |
4. | Hrad (Castello Sforzesco), Miláno, Taliansko | Hrad | 31.0 km S |
5. | Výstavisko Fiera Milano, Taliansko | Zaujímavosť | 37.1 km S |
6. | Závodný okruh Monza + slávna klopená zákruta curva sopraelevata, Taliansko | Okruh | 47.7 km S |

Redakčné videá:
Vtip
Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!