Korzika a Francúzske alpy 2006 7/10

9.DEŇ – 23.7. – Nedeľa

Ráno vstávame okolo 5:30, raketovo balíme stan a vyrážame do prístavu. Cestou vychádza slnko, a už neľutujem skoré vstávanie. Na trajekte im stačí lístok vytlačený z internetu, pípne čiarový kód, a už viažeme motorku o stenu. Rozťahujeme sa na predpokladanej tienistej palube a ešte si vychutnávame zobúdzajúci sa záliv v žltooranžovej hmle.

Zobúdzajúci sa prístav L'Ille Rousse

Dosť bolo romantiky, brucho škŕka. Ani nevedeli ako nás potešili, že v bufete robili na raňajky praženicu. Po naplnení žalúdku sa naťahujeme, ignorujeme odporne hulákajúcu polocigánsku rodinku a zaspávame. 5 hodín plavby pred nami.

Blízkosť francúzskej riviéry nám oznamuje prelet veľmi nízko letiaceho malého milionárskeho jetu a po ňom niekoľko podobných vrtuľníkov. Pristávame. Sme vypľutí rovno do centra veľkomesta, do tepla jaxviňa a tak sa snažíme čím skôr utiecť do hôr. Trvá to asi 3 hodiny. TMoru sme dali definitívne zbohom, a nevieme sa dočkať prvých vracákov v južných francúzskych alpách…

Volíme známu Route des Grandes Alpes, štartujúcu dole na pobreží pri Mentone, a končiacu kdesi pri Ženevskom jazere na švajčiarskych hraniciach. Z Nice stúpame na sever po N202, a kdesi pri Enriez odbáčame doprava po D902. Cesta sa viac a viac kľukatí a motoriek pribúda. Pred nami sa zrazu otvára úchvatný kaňon Gorge de Daluis – tmavo červené skaly do ktorých je doslova vytesaná úzka cesta.

Roklina Gorge de Daluis

Za minimálnou krajnicou je to na dno kaňonu odhadom tak 300-400 metrov, a tak ideme relatívne pomaly. I tak mám pocit, že by som stál najradšej každých 100 metrov. Prekrásne, pôsobivé výhľady, taký malý alpský šok. Vonkajší pruh vozovky ide traverzom po okraji steny, vnútorný je vysekaný miestami v úzkych neosvetlených tuneloch. Vozovka bola asi nová, proste radosť jazdiť. Ešte pár km, a v Guillaumes točíme vľavo smer Barcelonette, alebo skôr smer Col de la Cayolle. Konečne náš prvý tohtoročný 2000m priesmyk. V pozvoľnom stúpaní sa nám lepí na značky skupinka starších choppristov, a vo mne vyrábajú pocit menejcennosti, ako sa ma vkuse držia, a ležérne to na 300kilových strojoch preklápajú. V tričénkach a teniskách, odhadom tak 50roční páni. Pred vrcholom z južnej strany sa cesta výrazne zužuje, miestami má ledva 2m, a samozrejme bez krajníc. Krajinka sa už zmenila na výrazne alpskú – vrchy, trávička zelená a tak. Hurá a sme na vrchu.

Col de la Cayolle

Nejako sme natesno s benzínom, takže s malou prestávkou čo najrýchlejšie do civilizácie. V až veľmi civilizovanom stredisku Barcelonette tankujeme asi na 4 pokus s kreditkou, a ideme si nájsť ubytovanie. Nachádzame ho pár km povyše v dedinke Sauze. Sympatický horský penzionik, konečne sprcha. A čo hodinky ? ledva 7. Hmm zhodíme kufre a hurá na Col de la Bonette.

Najvyššie miesto na asfalte v európe si nemôžeme nechať ujsť. Tesne za Jausiers odbáčame doprava tam to začína. V bedekri spomínali nekvalitný asfalt a drsnú cestu na úrovni obtiažnosti 5 z 5. Ale asfalt je nový, autá sme až po vrchol stretli asi 4 a motorku žiadnu. Prázdna cesta, slnko tesne pred západom, a žiadne vyčerpávajúce teplo. Pridávame a dávame si riadnu klopičku. Mňam toto bola odmena za celý prepotený deň z ťažkou naloženou motorkou. Skoro brúsime stupačky, a okraje pneumatík sa konečne zoznamujú s cestou. Som v úplnom motovytržení. Absolútne ticho, trošku vetra a mraky v diaľke.

Náš cieľ v diaľke a pod ním rázcestie Col de la Restefond

Na minútku sa zastavíme na priesmyku Col de la Restefond, na rozcestí do Nice s úžasným výhľadom smerom na juh, a hneď pokračujeme ešte ten kúsok vyššie, k La Bonette, miestu vo výške 2802m. Výhľady sú nekonečné, kam len pozriete samé kopce. Fotíme a vychutnávame si ten kľud a rozhľad. Namiesto slov sú lepšie fotky. Len keby sa niekto tesne pred nami nevyčúral priamo na vrcholový kameň.

Pohľad smer JV a ocikaný vrcholový kameň

Posledné pohľady a s klesajúcim slnkom zrýchľujeme návrat. Toto bola čerešnička na torte. Konečne jazda bez kufrov, s ľahkým strojom. Mňam. Aby to nebolo úplne dokonalé, skoro dole nám skočila miestna mačka šedá rovno do cesty. Ako som dupol na brzdy, už sa nám dvíhalo zadné. Fuj, nečakaný adrenalín. Pôvodne som si myslel, že vďaka tomu akí sme ťažkí, ani na Bonette nevylezieme, ale toto ma potešilo. Hurá do postele. Teda hneď po pive.