Korzika a Francúzske alpy 2006 8/10

10.DEŇ – 24.7. – Pondelok

Ráno nakladáme stroj, cestou sa stavíme v samoške a raňajky si robíme pri riečke v tieni v Jausiers. Po D902 stúpame za krásneho slnečného počasia smerom na sever – na Col de Vars (2109m). Príjemný, ale priemerný priesmyčík. Klesáme cez Vars do Guillestre, a pomali sa myslím napájame na kúsok trasy Tour de France. Po celej ceste sú sprejmi na zemi nastriekané rôzne povzbudzujúce heslá a mená pretekárov. Pomedzi tie všetky Lance Go a T-mobile či Team Discovery sa vyníma jedno krajšie – Pepa do toho !!!. Všade samé bicyklove dekorácie, kvetinkové bicykle a pod. Tour de France sme minuli myslím, že len o pár dní.

Krásne zákutia a krajinky cestou na Col d'Izoard

Loudáme sa, krútime a vychutnávame si cestu. Smerujeme po D902 na dnešný vrchol Col d’Izoard. Približujeme sa k priesmyku prekrásnou kotlinou s obrovským skalopádom, ktorý vyzerá úplne veľkolepo. Keby si Pán hory trochu kýchol, zasypalo by nás, jedna malina.

Vpravo skalopád skoro tesne pod Col d'Izoard

Na vrchole pridávame ďaľšiu nálepku a po ďalších serpentínach a pohodovej jazdičke si za vrcholom vo výške 2109m dávame v chatičke Refuge du Napoleon kávu, a zisťujeme, že sme v alpách asi najmladší. Zatiaľ sme videli len ľudí nad 40, a dosť bežné boli ročníky okolo 60. Kde sú všetci mladí motorkári ? aha, na pláži balia baby, v takom teple.

Col d'Izoard

V diaľke, žial v našom smere jazdy vidíme nepekné mraky, a začína nejako fúkať. Zliezli sme do Brianconu, prečkali riadne „tornádo“ pod strechou supermarketu, niečo pojedli aby sme dali dažďu náskok, a s pesimistickým pohľadom sme sa vydali smerom na Col du Lautaret (2056 m), a náväzne na Col du Galibier (2646m) Prvý menovaný sme si takpovediac ani nevšimli, z južnej strany to bola len taká rampička. Už nám celkom fajne prší, a po odbočke na Galibier to príde. Hore sa asi prehnala riadna búrka, lebo kým vylezieme na vrchol, (priemerkou 20kmh), prejdeme asi 10 miest, kde sa na cestu vylialo blato a kamene, a kde by nám miestami ani ten nastrúhaný vlas do zadku nevtesnali. Čakám kedy sa vyvalia ďaľšie zboku a šmyk na klzkom blate číha za každou zákrutou. Ale v pohode to prechádzame. Aj keď som nasratý, lebo to mal byť vraj jeden z najkrajších priesmykov na ceste. Zliezame dole smerom na sever, a v dedinke Valoire nachádzame príjemné, za fasa cenu, moto friendly ubytko. Do večera sa, na našu radosť, vyjasní, a keď sa ráno zobudíme, je nad nami už len slnko a modro.

101.DEŇ – 25.7. – Utorok

Optimisticky naladení, a naplnení dobrými raňajkami sme sa rozhodli jasne - Galibier si zopakujeme. Neľutujeme. Je to krásna cesta, výrazne kamenným údolím popod ostré vrchy s úžasne rezanými zákrutami, kde často nie je vidieť „za roh“, a kde si dali míting asi všetci amatérski cyklisti sveta. Pri mojej kondičke to dosť nedokážem pochopiť, ako to zvládnu vyšlapať… Ale fandím im, takto pomedzi motorky a autá.

Záver je výrazne vracákový a vrcholová tabuľa oblepená všemožnými nálepkami. Výhľad krásny. Stálo to za to, vrátiť sa.

Col du Galibier a výhľad smerom na sever

Dosť bolo opaľovania, točíme to naspäť a v údolí doprava, smerom na Modane, a zachvíľu znova doprava, a za mierneho mrholenia vyliezame na Col du Mt.Cennis, kde nás má čakať nejaké pekné jazierko. Stúpanie je značne lesné, výhľad začína tesne pod vrchom, ale to „jazierko“ nás fakt prekvapilo. Úžasne modrá, až tyrkysová, gigantická priehrada, asi tak polovica Liptovskej Mary, zakliesnená medzi ostrými vrchmi. Dávame si pauzu, za bučania vysokohorských Milka kráv obhrýzame nejaké steblo trávy, a oddychujeme. Zrazu na nás domáci kričia niečo v zmysle „neblbnite, chodte preč“. Ani sme si nevšimli, a prihnali sa hrozne mraky a spustila sa búrka. Asi mali na mysli blesky.

Lac du Mt.Cennis na Col du Mt.Cennis