1. stretnutie hriňovských holopupkárov 1/3

Páčilo sa nám napríklad u Jawkárov v Haliči, to malo iskru aj dušu, a taktiež na Odpadlíkoch v Bojniciach. Väčšinou všade, kam sme prišli, bolo fajn, pretože akú zábavu si urobíš, tak sa budeš baviť. Akosi sme cítili, že to pre nás nie je to pravé orechové. Tak padol návrh – urobme niečo, čo bude vyhovovať nám a ľudom podobného razenia.

Vízia bola takáto:

• urobiť niečo v peknom prostredí (aby ľudia z mesta pekne zrelaxovali)
• musí to byť spojené s mototuristikou, ktorej trasy budú situované maximálne ako je to možné po vedľajších cestách a trasa musí byť zjazdná pre všetky druhy motoriek
• musí byť myslené aj na endurákov – neplánovane vybehnúť na hodinku, dve do lesa
• prostriedky, ktoré sa podarí zohnať od sponzorov ,investovať späť do ľudí, aby sa cítili čo najlepšie
• musí tam byť oheň a opekačka (nikde sa lepšie neporozprávate s neznámym človekom ako s pivkom v ruke a pri ohníčku – pretože tam už nie sú partie sediace za stolmi – tam je jeden kruh, kde sme všetci spolu)
• celá akcia musí byť spojená s deťmi
• akcia bude len pre posádky motocyklistov s vylúčením vstupu verejnosti, aby sme predišli zbytočnému strachu motorkárov o svoje stroje a veci, ako aj nejakým výtržnostiam očumovačov
• pre verejnosť (hlavne deti) by mal byť vyčlenený len určitý čas, mimo ktorého by nás nemali rušiť

Takže padla otázka:

Kde? Keďže pochádzam z nádherného kraja – Podpoľania, priamo z Hriňovej, tak to bolo dopredu jasné a nebolo čo riešiť. Nepoznám človeka, ktorého keď som zobral hore na lazy, nebol nadšený a uchvátený scenériou lazníckeho osídlenia a kopcami, kam len oko dovidí.
Takže mesto je jasné, ale miesto? Pri výbere nás ovplyvnilo viacero faktorov. Deti = škola, škola = riaditeľ, riaditeľ = moja mama. Teda tiež nie je čo riešiť, bude to v škole.
Kedy? Počasie musí byť už troška stabilizované a nie premenlivé. Chceme to urobiť aj pre deti, takže termín blízko ich medzinárodného dňa by bol vhodný. V tomto čase oslavovala Základná škola v Hriňovej 40-te výročie vzniku, preto sme sa dohodli na polovici júna. Po čase bol zverejnený termín spoločnej jazdy za zosnulých motorkárov, ktorý sa zhodoval s našim a tak sme po informovaní chlapcov z motoride.sk ponechali termín rovnaký s úmyslom, že sa počas našej mototuristickej jazdy zúčastníme aj tejto spomienkovej akcie.

Po obhliadke areálu školy (kam som pred X rokmi chodil aj ja, a ani vo sne by ma nenapadlo, čo tu spáchame :o)), sa nám to miesto veľmi zapáčilo a hneď sme rozoberali,čo a kde umiestnime. Rozbehol sa kolotoč plánovania, vybavovania atď. atď. Pri pár schôdzkach sme to všetko prebrali stále dokola čo, kto, kedy a kde zabezpečí. Pritom sme stále (neviem či zámerne) vynechávali jednu dosť dôležitú vec – aký vlastne bude názov akcie? Spísali sme minimálne 10 návrhov, ale nejako to nešlo do úst a ani do oka. Musí to byť niečo výstižné a charakteristické pre Podpoľanie. Niečo ľahko zapamätateľné. A tak to prišlo z čista jasna na lavičke v škole – Hriňovskí holopupkári. Takže kruh sa uzavrel.

"Počuj Maťko. A nebude nám ten baran dvom veľa? Nespravíme radšej nejaký zraz?"

Už vieme, čo chceme a ako to chceme urobiť. Ostáva ešte naplánovať trasu. Trasa musí byť s minimálnym presunom po hlavných ťahoch, čo však bude v tomto drsnom kraji, vzhľadom na predpoklad, že sa jej zúčastnia aj „šporťáci" troška náročné. Musí byť situovaná do prírodného prostredia a bez nudných dlhých presunov. Trasu musia všetci dostať aj na papieri pre prípad, že by nestíhali tempu a išli na vlastnú päsť. Po ceste sa musíme aj niekde najesť a osviežiť kofolou. Taktiež musíme zapracovať alternatívu, že by toho už mal niekto dosť a teda naplánovať „únikovú" trasu pre šporťákov a menej zjazdených. Celú trasu sme prešli 3 krát. (kto ju absolvoval celú vie, o čom to bolo). Trošku nás však mrzí, že sme ju značili zbytočne a zabili tým kopec času. Značenie (keďže sme ho museli robiť týždeň pred akciou) nevydržalo vplyvom počasia a nejakých dobrákov. Ešte bolo potrebné naplánovať endurotrasu, a tak som sa túlal po lesoch. Myslím, že som vybral dobre a chalanom sa páčilo.

Musím však podotknúť, že sme mali aj neprajníkov, ktorí sa smiali, že robíme dedinskú akciu, kto to kedy videl akciu v škole a dokonca v Hriňovej – na lazoch (veď tam zdochol pes). Lenže, kto sa smeje naposledy... V konečnom dôsledku si myslím, že sme ukázali, že stačí určité nadšenie pre vec a všetko sa dá dotiahnuť do zdarného konca. Takže páni neprajníci, máte priestor ukázať, čo je vo Vás. My budeme len radi, ak sa Vám to podarí. Prídeme, zabavíme sa a necháme sa inšpirovať vecami, ktoré ste urobili lepšie. Aj keď v dnešnej dobe je veľa vecí o peniazoch, ukázalo sa, že srdce a duch majú ešte stále zelenú.

No a k samotnému priebehu :

Piatok:

V piatok ráno sme začali s celkovou prípravou areálu, čo však bolo náročné vzhľadom na prebiehajúce vyučovanie. Vozenie dreva, stavanie stanov, ťahanie zapadnutého kamiónu (tu chcem poďakovať môjmu otcovi, ktorý operatívne popri príprave mäsa do guľášu zohnal „vyprošťovák" a vytiahol kamión z premočenej zeme) a kopec ďalších činností. Makačku prerušilo konštatovanie – „Máte tu prvého účastníka". Zmohol som sa len na „No do B..." a my ešte nie sme hotoví. Bol to Ivco9. Ozajstný nadšenec, ktorý na svojej Betke prišiel už o 9,30 hod a to až z Komárna!!! Ponúkol pomoc a tak sme ho hneď zapriahli do roboty. Ako revanš vyhral cenu pre prvého účastníka. Ďakujeme Ivo. Pomaly sa začínal areál plniť a my sme si začínali uvedomovať, že sa k ohníku asi všetci nezmestíme. Tak sa začala operácia zvyšovania kapacít. Pribudli ďalšie dve triedy na ubytovanie, ďalší kotol na guľáš a pod.

vyhradené parkovisko

Keďže ľudia ohlasovali príchody od 16,00 až do 22,00 hod, vynechali sme v tento deň výjazd do lesa a aj na Poľanu, aby nikto nezostal o niečo ochudobnený. Preto sa piatok niesol v duchu posedenia pri pivku či už pri bare alebo pri ohníku.

večerná pohoda pri ohni