Holopupkári splnili sľub 1/2

Lepší deň ako ukončenie školského roka sme si ani vybrať nemohli. Deti nahodené do gala, v očiach radosť u niektorých aj obavy z nepodareného vysvedčenia, to všetko však rýchlo prehlušila vidina dvojmesačných prázdnin. Nakoľko o našom úmysle vedelo len pár zainteresovaných a chceli sme deti prekvapiť neočakávaným príchodom, celý program sme sledovali „utajene“ z diaľky.

Už to nebolo ako za starých čias, ktoré si na tamojšej škole pamätám ja. Všetci v modrom a pod krkom červená šatka. Napochodovanie zástavy, príhovor riaditeľky, dve – tri básničky a hurá na prázdniny. Tento krát som sa nestačil čudovať. Klasický nudný príhovor pri ktorom po piatich minútach každý zaspáva, sa zmenil na vystúpenia detí a odmenenie najlepších v rôznych oblastiach. Každý teda napínal uši a netrpezlivo čakal kedy a či vôbec zaznie jeho meno. Potom zaznela živá hudba a piesne detí, ktoré sa zúčastnili miestnej súťaže SuperStar.

Odovzdávanie cien najlepším...

Malí umelci...

Dohodnutým signálom na naše „entré“ bol koniec piesne ZRPŠ:

„Teraz sme už združení v rodičovskom združení Rodičov a priateľov našich škôl Výborná, kľúč od krásnych prázdnin Výborná, tá známka detských snov Známa biela kostra stále mátal postrach triednych kníh Fajčil na záchode bude z neho vrah a zlodej, záletník.“

Ide sa...

Dvaja blázni...

Tak to by som Vám prial vidieť. Toľko nechápavých očí uprených na dvoch bláznov na mašinách. A pod prilbou úsmev s pocitom zadosťučinenia. Nakoľko Dodo (2841dodo) má dar slova, „zaúkoloval“ som ho aby prehodil pár slov s poďakovaním vedeniu školy za ústretovosť pri konaní našej akcie a odovzdal darček od všetkých účastníkov 1. motostretnutia hriňovských holopupkárov.

Holopupkár sa nezaprie - ale nie, nie je to fujara - to je náš darček