Motozraz správnych chlapov - Manínska Tiesňava 2002

Pôvodne som mal ísť na Manín cez Bratislavu. Mal som sa tam zastaviť pre priateľku Dadi. Okolnosti sa ale nakoniec vyvinuli tak, že ona pricestovala do Košíc už v priebehu týždňa, takže sme v piatok mohli vyraziť v pohode aj s Harlym a Ejou. Prípravy prebiehali ako vždy na poslednú chvíľu. Ešte štvrtok večer som strávil pri povinnostiach za počítačom a s balením som začal v podstate až v piatok ráno. Harly a Eja chceli vyraziť čím skôr, s tým, že ich cestou dobehneme. Nakoniec im to prekazil defekt "novej" pneumatiky. Keď sme došli na miesto už tam stála aj Avia, ochotná odviesť nepojazdné XJ-čko do servisu. Tam Harly kúpil ďalšiu zadnú pneumatiku a šiel ju prezuť. Z Košíc sme teda nakoniec vyrazili asi o 12:00.

Zvolili sme si kratšiu trasu z KE do Spišskej po vedľajšej ceste. Harly sa ešte obával defektu, šiel pomalšie a tak sme ho nečakali a šli sme si svojím tempom. Počkali sme ich v Spišskej. Medzitým mi zavolal otec (Bedo), že ide aj on, že nás cestou niekde dobehne. Mimochodom prvýkrát som otestoval inštaláciu Hands Free sady k mobilu v prilbe a veľmi sa mi to osvedčilo. Dalo sa s tým v pohode telefonovať, pri rýchlosti do 80 km/h. Hovor prijmem tlačítkom na mikrofóne a ten som pripevnil štipcom do prilby priamo pred ústa.
Cestou sa zastavujeme v motoreste Sosna za Popradom, skúšam sa dovolať otcovi, aby sa tu zastavil aj on, keď sa zrazu na ceste pred motorestom mihne čierna VTR-ka. Viem koľko bije a preto sa lúčime s Harlym a Ejou a náhlime sa za Bedom. Na diaľnici sa mi ozval, že nás čaká na benzínke OMV. Tam sme sa aj asi po 15 min stretli. Hneď sme ale vyrazili ďalej na cestu. V Liptovskom Mikuláši sme natankovali a na diaľnici sme dobehli skupinku motorkárov s okolia Košíc. Priplietli sme sa medzi nich a šli sme s nimi v kolóne (asi 120km/h) až do Ružomberka. Bol som prekvapený, ako sa vodiči áut uhýbali, keď videli takúto kolónu asi 15-tich motoriek. V Ružomberku sa od nás oddelili, lebo šli natankovať. My sme sa ešte cestou zastavili vo Vrútkach v Harley Pub-e na neskorý obed. Zbytok cesty do Považskej Teplej ubiehal v pohode, znovu v kolóne s motorkármi z KS. Akurát Bedo sa nechal uniesť a začal sa aj s jedným z nich naháňať až prešvihli odbočku na zraz.

Pri vstupe na zraz od nás organizátori pýtali 200 Sk/os. na čo som bol dopredu pripravený. Keď sme sa konečne dostali dnu (bolo asi 17:00) zistili sme, že všetky dobré fleky na stanovanie sú už dávno obsadené. Nakoniec sme vymákli ešte trochu miesta, nie na kopci s relatívne rovným povrchom. Nevýhodou bolo však blízke chemické WC. Bedo odparkoval motorku a šiel na svoje ubytovanie k bratovi do Považskej Bystrice. To už dorazili aj Harly s Ejou a mohli si rozložiť stan vedľa nás. Po "ubytovaní" sme sa konečne vydali poobzerať sa po kempe, po motorkách a na večerný program.
Ten začal súťažami ako jazda pomalosti a pretláčanie sa pomocou drevenej klady. Sledovanie sme si spríjemnili popíjaním piva Poper. Zišlo sa tu fakt neúrekom motorkárov, hoci som sa dozvedel, že tento ročník nebol práve rekordný čo sa týka počtu zúčastnených. Bolo sa teda načo pozerať. Zišli sa tu motorky azda všetkých kategórií a veku ako aj všelijaké úpravy. Relatívne kľudnú atmosféru miestami prerušili maníci na jogurtoch, ktorí sa rozhodli, že majú zbytočne hlbokú vzorku na zadnej gume a vygumovali si priamo v dave ľudí svoje kolečko.
Pomaly nás prestalo baviť stáť, tak sme si našli miesto na sedenie pri stánku s pivom. Tu zaúradoval telefón a pomocou neho sme sa stretli najprv s Hektorom a neskôr aj s Macom, s ktorými sme sa na tom dohodli prostredníctvom MotoRide-u.
Zvyšok večera sme strávili pri pive, pričom dievčatá sa zašli pozrieť aj na pánsky striptíz a nasledovnú súťaž amatérov. Okolo polnoci sa vytratili Harly s Ejou, že idú "spať". To však ešte nevedeli, že čo ich čaká. Rozbehnutí motorkári sa totiž bavili až do rána a to pálením pneumatík (gumovaním), túrovaním motoriek alebo "efektným" strieľaním do výfukov. Ja som sa pobral do stanu o 4:00, ale dlho som tam nevydržal.
O piatej som vstal a šiel som sa prejsť po kempe. Harly a Eja už mali stan "ozdobený" kusmi blata po tom čo sa v noci jeden endurista snažil "skratkou" dostať k svojej chatke. Keď vstali, nevyspatí, bola to asi posledná kvapka, ktorá prispela k tomu, že začali okamžite baliť. Ja som sa ešte raz prešiel po kempe s kamerou a snažil som sa zachytiť ten bordel, čo tu zostal po včerajšku. Horšie bolo, že organizátori zamkli reštiku, takže som sa nevedel ani dostať k pitnej vode. To ma fakt naštvalo. Po tom ako Harly s Ejou vyrazili na cestu späť do Košíc (nevedel som ich nijak presvedčiť, aby zostali) ja som sadol na motorku a skočil som na nákup do dediny. Kúpil som aj vodu, z ktorej sme si potom uvarili kávu a čaj. Celé doobedie bolo v kempe ticho a tak sme strávili čas oddychovaním v stane. Okolo obeda sa zastavil Hektor, s tým, že oni vyrážajú na výlet. Trasa sa mi vcelku pozdávala, ale my sme ešte nemohli vyraziť. Musel som počkať na otca. Dohodli sme sa však s macom, že pôjdeme na taký istý výlet, ale trošku neskôr, s tým, že sa stretneme aj s ďalšou partiou blavákov, ktorí už boli na ceste...

Z kempu sme vyrazili asi o 13:00, ale na benzínke v PB sme sa s nimi stretli asi až o hodinku. Zoznámili sme sa a bez zdržovania sme sadli na mašiny smer Rajec. Keďže sme boli všetci hladní, zastavili sme sa v Rajeckých Tepliciach. Je tu pekný areál, kúpalisko, kde sa kúpalo množstvo ľudí. Bryndzové halušky tu boli vcelku dobré a aj relatívne rýchlo pripravené. Dlhšie už trvala príprava iných jedál, takže sme sa tu dosť zdržali. Pôvodne sme mali v pláne stihnúť spoločný výjazd na zraze - Spanilú jazdu po okolí Považskej Bystrice, ale to by sme sa museli hneď vrátiť. Radšej sme pokračovali po stanovenej trase smerom na Čičmany. Veľa som o tejto dedinke počul, tak som bol naozaj zvedavý. Naozaj je to niekoľko pekných ručne maľovaných dreveníc, ale očakával som, že tam toho bude viac. Bolo to ale pekné to sa musí nechať, nato, že v týchto dreveniciach aj žijú ľudia na rozdiel od skanzenov. Z Čičman sme pokračovali smerom na Košecu. Keďže Ladovi dochádzal benzín v jeho VT-čku tak sme zašli ešte aj na benzínku do Ilavy. Odtiaľ sme šli rovno do PB, kde sme sa aj rozlúčili. My (Dadi, ja a Bedo) sme mali totiž na 17:00 dohodnutý baraní guláš. Blaváci sa pobrali do Považskej Teplej pozrieť miesto zrazu a potom aj späť do BA. Zostal iba Braňo. Musím povedať, že z celého víkendu bol tento výlet asi tým najlepším zážitkom - relatívne kvalitné cesty, hlavne pre mňa neznáme a krásna okolitá príroda, jednoducho bolo sa na čo pozerať...

Pri návrate do kempu sa začali diať veci. Od dediny (Považská Teplá) až do kempu stáli na ceste po oboch stranách zaparkované autá a v úzkom koridore medzi nimi sa predierali ďalší štvorkolesoví zvedavci smerom hore. Asi si mysleli, že tam nájdu miesto na zaparkovanie... Hore ich však čakali len organizátori, ktorí ich posielali späť. Jednoducho čistý neorganizovaný chaos, trúbenie a nadávky ako sme na Slovensku zvyknutí.
Keď sme stáli na jednom mieste asi 5 minút a dávali sme "prednosť" autám zhora akosi nám došla trpezlivosť. Motorka je úzka, dostatočne hlučná a vie trúbiť rovnako ako bystrická Octavia. Jednoducho po piatich minútach by sa mohla pohnúť aj kolóna smerujúca do kempu. Takýmto "voľným" štýlom sme sa nakoniec dostali hore, nasledovaný ďalšími motorkármi.
V kempe však bola situácia podobná. Do relatívne malého priestoru organizátori vpustili divákov za 50 Sk, ktorých bolo naozaj neúrekom. Dostať sa k stanu (asi 50 m) mi trvalo asi 10 minút. Dav sa pritom ale dobre bavil, pričom mne to začínalo liezť poriadne na nervy. Bol som po celom dni a prebdenej noci dosť unavený. Človek však nemal ani trošku kľudu, nehovoriac o organizačnej nezvládnutosti tejto akcie. V dôsledku absencie nádob na odpad končili všetky plastové poháre od piva na zemi. Vtedy ma napadlo, že tých 200 Sk čo zaplatili motorkári ako vstupné pôjde asi na upratovaciu čatu, ktorá dá tento "bordel" do poriadku. Cez toto všetko som si povedal, že si nebudem kaziť dobre začatý deň a budem sa aj ja baviť...

Večerný program sa niesol v hustej atmosfére všade prítomných divákov. Ak ste dostali chuť na langoš museli ste si odstáť dlhú radu. To isté platilo aj o pive. Jednoducho Manínska Tiesňava praskala vo švíkoch. Ale hlavne, že išiel bizniz nie :-)))
To čo sa odohrávalo na pódiu som si pozrel v útržkoch až doma z kamery, pretože som nemal chuť predierať sa davom k pódiu a zo vzdialenosti viac ako 50 m nebolo nič vidieť. Na pódiu sa odohrávalo vylosovanie tomboly (mimochodom kto sa chcel zapojiť musel si zakúpiť lístok v cene 20 Sk - načo dostali všetky motorky pri vstupe nálepku z číslom ?) Bolo tomu tak asi preto, aby sa ankety mohli zúčastniť aj diváci. Nakoniec som presne nepočul aké boli ceny, ale väčšina mi pripadala ako sponzorské dary. Po tombole nasledovala súťaž o Miss mokré tričko, ktoré nakoniec ani nebolo mokré (pretože bola zima).
Okolo polnoci ma to prestalo definitívne baviť, totálne unavený som sa vydal do stanu a aj napriek hluku som dobre zaspal. Zjavne som nebol sám, bavili sa azda len diváci...

Na druhý deň ráno som si bol 100% istý, že toto nebola akcia pre mňa. Našťastie som bol pripravený na najhoršie. Nepočul som totiž predtým jediný dobrý názor na túto akciu. Chcel som to však skúsiť na vlastnej koži. Mohol som totiž dopadnúť aj horšie. Stan bol čistý, nikto mi na neho v noci nespadol a motorka stála presne tam, kde som ju nechal... V tento deň boli na programe aj MM SR v šprinte motocyklov na letisku v Dolnom Hričove spolu s exhibíciou streetfighter (Dixo), predvádzacími jazdami motocyklov Honda atď. Škoda, že sa zhoršilo počasie a väčšina zúčastnených motorkárov balila a vyrážala domov. Nechápal som prečo nechali organizátori túto akciu na Nedeľu, keď hlavne účastníci, ktorý prišli z väčšej vzdialenosti musia aj tak cestovať domov...
My sme nemali veľmi naponáhlo a tak sme z areálu odchádzali asi o 12:00. Zašli sme aj do Hričova. Stihli sme akurát Dixove streetfighter vystúpenie. Okrem toho som tam vyzdvihol aj petičné hárky 1. Motorkárskej petície. V tomto nám vyšli organizátori v ústrety a pomohli nám pozbierať niekoľko stoviek podpisov, za čo by som sa im chcel aj touto cestou poďakovať. Potom sme sa vydali už len na cestu domov...

ZÁVER - alebo čo mňa presvedčilo, aby som sa tejto akcie o rok už nezúčastnil...

• Vysoké vstupné (resp. nevedel som začo bolo tých 200 Sk/os. keď organizátori pýtali ešte aj 200 Sk za stan)
• Slabý program v piatok (jeho absenciu si podnapití motorkári vyharadili gumovaním a strieľaním do výfukov)
• Totálna absencia programu v sobotu cez ďeň a vpustenie divákov do aj tak preplneného areálu za 50 Sk (Keď už tak mali mať také isté vstupné ako motorkári - však keby tam neboli motorkári nebola by žiadna akcia)
• Nevyhovoujúce hygienické podmienky, nedostok smetných košov, WC ...
• Nezabezpečená ochrana osobného majetku...
• atď ...

bedo - člen Motoride Klubu po návrate z tejto akcie nebol takisto veľmi nadšený a preto poslal nasledujúci mail Slovenskej Motocyklovej Federácii, ktorá zaradila túto akciu do svojho kalendára.

Dobrý deň,


preštudoval som si Vašu stránku a pretože som sa zúčastnil stretnutia motocyklistov v Manínskej Tiesňave v dňoch 31.5. - 2.6.2002, dovoľujem si niekoľko poznámok a snáď i Vašu odpoveď.

Som nadšenec motocyklov a patrím medzi tých skôr narodených /48/ i keď jazdím na superšporte, a na zrazy chodím prvýkrát bol som všade kde sa konajú v tomto roku. Bol som doteraz vcelku spokojný /Domaša – Revúca/ až na to, čo ste predviedli na uvádzanom stretnutí.
1. Nechápem za čo ste vyberali vstupné 200 Sk za osobu, keď ste dokázali v sobotu púšťať ľudí s okolia za 50 Sk. Títo na večernom programe nemali čo robiť – môj názor. A to preto, že ja som zaplatil 4x toľko a nemohol som sa občerstviť, použiť WC a podobne nakoľko kapacitne to bolo poddimenzované, čím ste určite porušili všetko, čo sa dalo okolo ekológie a o hygiene sa mi nechce ani hovoriť.
2. Nechali ste parkovať vozidlá na príjazdovej ceste v sobotu tak, že ani s motocyklom som sa nemohol dostať do areálu /a nielen ja / až po odvážnom vyrazení proti vozidlám bez ohľadu na dôsledky a hádky
3. Nezabezpečili ste vo večerných hodinách aspoň triviálnu ochranu majetku - viď opilci cca 16 rokov, ktorí cestou domov kopali do dverí osobných automobilov. Po mojom upozornení prestali a pretože som si dal tú námahu našiel som jedného usporiadateľa s vysielačkou v ruke a požiadal ho o nápravu tak tento mi poradil že som ich mal ovaliť prilbou a problém bol vyriešený - neurobil nič !!!!
4. Žiaľ ako bežnému občanovi a motorkárovi sa mi zdá, že ide len o prasprostú komerčnú záležitosť o to viac ostudné, že sa pod to podpisuje motoristická federácia Slovenska. Veď táto akcia má byť pre motoristov a nie pre verejnosť, aby sa prišla opíjať do uzavretého areálu, ktorý devastuje.
5. Nakoniec už z hľadiska počtu účastníkov to bolo na hranici únosnosti a inteligencie, lebo ľudia nie sú zvery, ktorí sa dajú nahnať kamsi /a to ešte zaplatia/ a potom tomu nechať voľný priebeh a pustiť tam snáď tisícku ďalších, bez ohľadu na to čo sa stane.

S podravom...

A toto je odpoveď zo Slovenskej Motocyklovej Federácie - organizácie, ktorá by tu mala byť hlavne kvôli nám motorkárom... Dobrý deň,

motozraz v Manínskej Tiesňave bol zaradený do kalendára SMF, avšak jeho priamym organizátorom bolo združenie Pobys. Preto sme Váš list postúpili priamo na organizátora, pevne veríme, že Vám Vaše pripomienky zodpovie.

Dovoľujeme si však reagovať na bod č.4 vo Vašom liste: motozrazy sú podujatiami disciplíny "Mototuristika" - ŠMT. ŠMT je nešportovou disciplínou, ktorá združuje všetkých priaznivcov motocyklového športu - či už vlastnia motocykel, alebo nie. Okrem ŠMT zastrešujeme 5 športových disciplín, na podujatiach ktorých sa zúčastňujú len licenční jazdci (okrem divákov).

S pozdravom

Mgr. Tatiana Kašlíková
generálna sekretárka SMF

SMF sa teda úplne dištancuje od tejto akcie - prečo ju teda zaraďuje do svojho kalendára. Tá akcia nemala nič spoločné so športovou mototuristikou... Azda ani nemusím písať, že organizátory zrazu (združenie POBYS) sa neozvali...