Opätovné stretnutie so Škótskom

Po stopách mojej prvej cesty na motorke

Herbertov príbeh (predtým): Volala sa Sylviane. Bol som do nej úplne zamilovaný. Kvôli nej som si kúpil moju prvú motorku. Kvôli nej som dokonca porušil zákon...

Moji rodičia, ktorí pre mňa vždy chceli len to najlepšie, ma od pätnástich rokov strčili do čisto chlapčenskej triedy. Nový experiment na našom gymnáziu, ktorý v konečnom dôsledku zlyhal. Zástancovia tejto formy výučby si boli istí, že klíma s oddelenými pohlaviami bude mať na môj charakter a intelektuálny rozvoj veľmi pozitívny vplyv. Ja som mal iný názor.

Keď som mal sedemnásť rokov išiel som na výmenný pobyt do Francúzska, kde boli zmiešané triedy. Moja hladina testosterónu bola len ťažko udržateľná. Po štyroch týždňoch odišla Sylviane späť domov do Bretónska. Musel som ju znova vidieť! A to hneď! Doma stál v pivnici môj starý moped. Po tom, čo som ho tajne zrekonštruoval, dosahoval najvyššiu rýchlosť 40 km/h, aj to len pri jazde z kopca a s priaznivým vetrom v chrbte. Oficiálne som na ňom mohol jazdiť rýchlosťou 25 km/h.

Išiel som 4 dni a 4 noci, aby som mohol vziať Sylviane do náručia. Takto to nemohlo ísť ďalej. Aby som zvýšil svoju cestovnú rýchlosť, odkúpil som od kamaráta za vtedajších 1000 mariek jeho starú Suzuki 550 GT. Mala najazdených 13.000 km a bol to dvojtaktný 3-valec. Pri normálnej jazde zhltla 13 litrov na 100 km, čo odpovedalo celému objemu nádrže.

V mojich snoch som sa videl so Sylviane na nejakom exotickom ostrove. Letenky však boli neúnosne drahé. Keď som si v hlave premietal mapu sveta, vždy som ostal visieť nad Veľkou Britániou. Británia bola blízko, avšak vyzerala byť dostatočne osamelá. Aj Sylviane sa páčila predstava cesty na motorke Škótskom. Keď bolo plánovanie v konečnej fáze, musel som si zložiť ružové okuliare. Moja priateľka jednoducho odcestovala na Réunion, ostrov v Indickom oceáne. Najhorší bol fakt, že bezo mňa!

Aj napriek tomu som do Škótska chcel ísť. Proti môjmu zlomenému srdcu som si predpísal nekonečne široké vysočiny. Súcit mojej veľkej sestry Eriky bol tak veľký, že sa so mnou vydala na cestu v džínach, turistických topánkach a modrom pršiplášti. Nasadla za mňa na Suzuki, predsa ma nemohla v tomto hroznom stave nechať samého.

Po veľkej investícii do motorky som bol finančne úplne na dne. Peniaze vystačili akurát na koženú kombinézu a čižmy. Pri prvom veľkom lejaku bola voda všade navôkol. Celú noc sme mrzli v lacných spacákoch. Neskôr sme sa rozhodli presťahovať do mládežníckej ubytovne.

Olivovo zelené vaky s našimi vecami už mali najlepšie časy za sebou. Tak sme sa rozhodli zabaliť ich do fólie odolnej proti vode, ktorá sa obyčajne používala pri tapetovaní. Vznikol tak akýsi cukrík, krížom previazaný cez sedadlo a pri jazde robil pekelný hluk.
Na ceste: Nemecko – Francúzsko - Lake District, v severozápadnom Anglicku. Jemné mrholenie. Pri akcelerácii zo zákruty ma náhle prekvapili trámy ležiace na mokrom asfalte. Potom šlo všetko veľmi rýchlo. Stúpil som na brzdy a... dostal som šmyk. Moja sestra ostala sedieť na motorke. Ja som si o brvno udrel koleno. V príbehu o príčine vzniku nehody by znelo elegantnejšie, keby som sa pošmykol na neviditeľnej stope oleja. Namiesto toho tam bola celá cesta plná oviec.

Urobili sme poriadny rachot. O pár sekúnd neskôr za nami zastavilo auto so zdravotnou sestrou, ktorá bola v tom čase v civile. Bola so svojou rodinou na ceste na dovolenku v Európe. „Musí sa to zašiť“, diagnostikovala mi hlbokú, 3 cm dlhú ranu na mojom kolene a pozbierala naše veci, ktoré páchli za ovcami, k jej batožine. Erika mala iba modrinu. „ A to brvno?“, spýtal som sa na ceste do najbližšej nemocnice. „To je tu časté. Keď hospodár vedie svoje ovce cez cestu, varuje tak dopravu.“

Nemocnica – polícia - naspäť k miestu nehody. Moja poškodená motorka bola medzi tým skonfiškovaná. Policajt z dediny nám zaobstaral posteľ v ubytovni. Obetoval polovicu noci, aby sme opravili moju motorku. Ohli sme vidlicu, smerovku a riadidlá sme primontovali z jeho motorky, a rozbité svetlá sme pokryli svietiacou fóliou. Aby sme mohli pokračovať v jazde s improvizovane opravenou motorkou, prilepili sme si plastové vrecúška na vzniknuté diery v našich pršiplášťoch.

Zmena scény: V Hostely Youth som stretol Schweiniho (Hans Peter Schweikert) s priateľkou na BMW R75/6, ktorí cestovali rovnakým štýlom ako my. Schweini je uvoľnený, zábavný, vyzná sa. Skrátka sme si sadli na prvý pohľad a tak sme spolu sme prešli až na koniec Škótska. Sľúbil som si jedno: „Ak sa sem ešte niekedy vrátim, tak to bude na lepšej motorke!“

Príležitosť nastala o 30 rokov neskôr

Ramonin príbeh (súčasnosť): Zotrela som pavučinu zo starej, ošúchanej mapy Škótska, ktorú Herbert našiel na povale a zasunula som ju do priehradky tankvaku. Trasa, ktorú predtým vyznačil vybledla, ale bola rozpoznateľná. Chceli sme ju nasledovať. Na motorke, ktorá vtedy vlastne ešte nebola, aspoň nie oficiálne.

Herbertovi sa podarilo to, o čom mnohí snívajú. Jeho vášeň k cestovaniu na motorke úspešne premenil na prácu na plný úväzok. Jeho dieťa sa volalo Touratech. Vo Schwarzwalde pracovalo 198 motocyklových nadšencov pochádzajúcich z 18 krajín na zdokonalení praktických riešení a detailov pre všetko, čo je potrebné, aby bolo možné na motorke jazdiť čo najdlhšie. V streetline laboratóriu vymýšľali technici nové diely pre vynovené BMW R 1200 RT. Pri hľadaní vhodného miesta pre test nových doplnkov, skenuje Herbert v hlave virtuálnu mapu sveta a... ostáva visieť pri Škótsku. Déja-vu. Prečo nie?

Druhý krát na ceste: Nemecko – Francúzsko - Lake District. Kvôli skratke točíme kilometer po kilometri po monotónnej asfaltovej ceste M6 od Doveru až po Windermere. Obraz z cesty sa javí v poradí: čierne jazerá lesknúce sa v svetle bijúcom do očí ako alobal, skrčené domy zo šedého kameňa, slnečné škvrny na zelených kopcoch, biele klbká oviec na fialovej planine, úzke a strmé cestičky, ktoré sa stáčajú zákrutu po zákrute do strohej samoty Cumbrian Mountains.

Gretna Green

Keď jazdili poštové koče z Londýna do Edinburghu, bola Gretna Green prvou dedina v Škótsku do ktorej zavítali. Vyše 200 rokov sa chodili do kováčskej dedinky oddávať mladí ľudia. Bez povolenia rodičov sa tu mohli štrnásťroční chlapci oficiálne sobášiť s dvanásťročnými dievčatami. Škótske zákony umožňovali uzavrieť manželstvo akonáhle boli na sobáši prítomní dvaja svedkovia. Nahnevaní otcovia sa do poslednej chvíle snažili všemožne sobášom brániť. Dnešná Gretna má už len málo z vtedajšej romantiky, takže ideme ďalej na západ.

Mull of Kintyre

V roku 1977 bežal v rádiách hit Mull of Kintyre. Po rozpadnutí skupiny Beatles utiekol Paul McCartney so skupinou Wings do malého štúdia na polostrov Kintyre, aby opäť sa venoval hudbe. Herbert chcel k tomuto výbežku bezpodmienečne ísť.

Kuriozita: Aj ľudia z britskej filmovej cenzúry boli hotoví z toho, keď si lepšie prezreli polostrov Kintyre na mape a uvideli... nuž obrysy ľahko stoporeného penisu. Aj to bola inšpirácia k napísaniu Mull of Kintyre. A preto nesmel v žiadnom filme v Británii stáť ktorýkoľvek mužský pohlavný orgán strmšie než sa skláňa daný polostrov ku Škótskej pevnine.

Žiaľ, búrka kríži naše plány a tak nemôžeme putovať po Herbertových stopách z minulosti. Chceli sme vystúpiť na vrchol tunajšej hory a hodiť pohľad na severné Írsko.

Island Hopping (skákanie ostrovmi) je taktika, ktorou sme utekali pred čiernou stenou mračien, ktorá nás stále ohrozovala. Zo Škótskej pevniny na ostrov Arran, odtiaľ na Kintyre k Isle of Mull, späť na pevninu a hore na Skye.

Hry Highland Games v Glenfinnan

Brehy Loch Shiel sú rovnaké ako jarmok: z malých stánkov sa predáva lepkavá cukrová vata, prasa na ražni rotuje nad horúcou pahrebou, pivo tečie prúdom. Neviazaná atmosféra. Silní muži s ramenami ako pivné sudy a stehnami ako sudy na whiskey si merajú sily na lúke premenenej na arénu. Sú vysoko koncentrovaní. Diváci napäto sledujú disciplíny ťažkej váhy: preloženie kmeňa stromu, vzpieranie kameňov, hádzanie kladivom. Dievčatá pred prísnymi rozhodcami tancujú tradičné škótske tance. Hráč na gajdy fúka s napuchnutou krčnou tepnou, zatiaľ čo si šedovlasí rozhodcovia robia poznámky.

Severná časť Highlands: drsný západ, nežný východ

Grandiózna kulisa hory Eilean Donan, ktorá ticho tróni nad tmavým jazerom Loch Duich, mizne v spätnom zrkadle. Pred nami leží najdivokejší kus Škótska, robustné západné pobrežie. Opustené ulice vedú k zúrivému moru. Prostá krása: dúha sa tiahne cez vetrom ošľahanú rovinu so zakrpatenými borovicami a bodliakmi.

Cestou k útesu Dunnet Head, najsevernejšieho cípu Veľkej Británie, sa krajina zjemňuje. Zamračený deň je však bez vetra. Je to čas na piknik, ale nie pre nás. Hladné komáre nás napádajú po tisícoch. Je august, obdobie kusania. Naša krv, ktorá v porovnaní s tou škótskou ešte nechutí po whiskey, prichádza samičkám vhod pri produkcii vajíčok. Vyúdiť sa v dyme ohniska, chemické fakle, prilby ponechané na hlave, tuhé fajčenie, to sú obranné stratégie, ktoré odmietame. Zdá sa, že vypitie veľkého množstva tvrdého alkoholu spôsobuje, že malé komáre pri zapichnutí umierajú na otravu alkoholom. Vďaka tomu máme do rána pokoj.

Angel Share nám ukazuje cestu do Glen Ord. „Voda života“, ktorá sa páli v tomto liehovare je jedinečné pivo zvané Singleton. Plochá fľaša, ktorá je ako stvorená pre uloženie do kufra na motorke, nás sprevádza k monolitu na A 68. Na hranici medzi Škótskom a Anglickom Herbert vraví: „ Teraz už viem, aký motocykel som si želal pred tridsiatimi rokmi.“

P.S.: Schweini, ozvem sa ti!

Fakty a informácie

Prejdená vzdialenosť: 4900 km
Počet dní: 24

Všeobecne o Škótsku

Škótsko je zelená krajina, avšak prší tu počas všetkých štyroch ročných období. Treba sa prispôsobiť stále sa meniacim podmienkam. Dážď, hmla a občas vykukne aj slnko. Kto však hľadá krajinu s výrazným charakterom, určite sa s tunajším počasím hravo vysporiada. Jemné kopce východnej vysočiny dávajú krajine istý prívetivý obraz naproti drsnému západnému pobrežiu, kde nájdete hlboké fjordy, tajomné rašeliniská a rozoklané hory.

Škóti majú svoj charakteristický zmysel pre humor, čo je vzhľadom na pochmúrne podnebie prekvapivo pozitívny rys. Sú priateľskí, ochotní a hrdí na svoje kultúrne dedičstvo.

Bola by škoda ísť do škótska a neobzrieť si poriadne aspoň jeden zachovalý stredoveký hrad, klasické hry Highland Games a neochutnať mieste pivo.

Stravovanie a ubytovanie

Škótska kuchyňa je jednoduchá a výživná. Typický jedálniček môže vyzerať napríklad takto: kaša a jelito na raňajky, Haggis (vnútornosti varené v ovčom žalúdku) na obed, čaj a koláče popoludní a údená treska na večeru. Všetko zakončené pohárikom whiskey.

Ubytovanie nájdete vo všetkých väčších mestách akejkoľvek kategórie a v akýchkoľvek cenových reláciách. S ubytovaním to bude horšie v odľahlých končinách. Nájdete tu aj krásne kempy, tie však kvôli počasiu využije asi len niekto s dobrým vybavením. V noci tu môže byť poriadna zima a v júli a auguste si na vás zgustnú komáre.

Jazda na motocykli

Pozor si treba dať hlavne na používanie správnej strany cesty. Ak budete nepozorný veľmi ľahko sa ocitnete v protismere. V odľahlých krajoch ste v prírode doslova sami so svojím motocyklom. Preto je dobré natankovať a najesť sa vždy keď sa naskytne príležitosť.

Podmienky na jazdu môžu byť buď to veľmi dobré alebo naopak veľmi zlé. Zatiaľ čo skúsení motorkári sa na úzkych odľahlých cestičkách dobre pobavia, neskúsení môžu zase rýchlo prísť k nečakanému úrazu. Dobytok a ovce sa tu často voľne pohybujú aj po cestách.

Text a foto: Herbert Schwarz, Ramona Schwarz
Preklad: Ivana Račkovská
Viac fotografií na www.touratech.sk