Cawte chcem sa spytat ci by sa niekto pridal na cestu do Talianska okolo 24-25.7 tak na 4 dni. Pozret nejake pamiatky aj sa okupat moja predstava je priblizne takato Cesta cez Rakusko. V Taliansku navstivit Bibione Benatky Pisu pripadne nieco co je po ceste alebo az Rim som prisposobivy treba sa len vcas dohodnut a zorganizovat to

Ja by som sa snad na tu cestu pridal. Mohol by si aj na viac dni?...takych 6? Ked uz tam budeme nech mame cas si to poobzerat.

No dalo by sa sak hod nejaky navrh ako si to predstavujes snad sa este niekto chyti ja este zhanam par ludi od nas

Sice sa nepridam, ale skusim poradit - Bibione je grc NA zapadnom pobrezi "cizmy" su omnoho krajsie plaze a cistejsie more, ked uz sa chystate do Pisy, netravila by som cas v preplnenom Bibione, ale viac pojazdila Toskansko, navyse prechod cez Apeniny, tak to je uz ina Pezinska Baba

P.S. stihnut Rim pocas 4-dnoveho vyletu je ciste sialenstvo! Neuzijes si ani cestu ani Rim, leda tak nahananie kilometrov.

Južanské štáty ako Grécko, Taliansko, Španielsko sú o pohode, zastrčených uličkách, kaviarničkách... Ak na ne nemáš dostatok času, je lepšie tam neísť. Vrátiš sa unavebý a vystresovaný.
Ak máš len 4 dni, zastaň na severe v Alpách. Ak sa dokážeš utrhnuť na týždeň a viac, až potom uvažuj o pobreží.
Tada rob čo chceš, ja len prezentujem svoj nízor a skúsenosť.

Este by ma zaujimali prakticke rady nekoho kto bol v Taliansku ohladom dialnic hnavne ma zaujima Rakusko a Taliansko. Som pocul neco o 10 dnovej znamke na Rakuske dialnice a zase o Taliansku som pocul ze cca 5 euro 100 km myto ale nikto mi to nepotvrdil rad by som najaku overenu info kolko to stoji kde sa to kupuje a tak dik

Priklanam sa k nazoru Pilgrim-ma. 5 ojro stoji dialnična v rakusku, a cca 9,5 ojra cesta po benatki a 9,5 späť celkom cca 25 ojro. Ak chceš viac na juh +hore dole dalšich 40 ojro

Mytnice v ITA su relativne drahe, ale dialnica Salerno-Reggio di Calabria je zadarmo

Cawte no uz pomaly aj odchadzam odjazd planujem vo stvrtok rano este potrebujem posledne info ako su na tom kempingy tj ceny a policajti ci nerobia problemy ked vidia cudzincov a este zabezpecenie moto proti kradezi bo s poistkou proti kradezi na dobu pobytu som nepochodil nijak jaj a este:D tu supravu s knotmi na opravu defektov zhanam nejak marne kde sa to a splasit dik moc za info

Pred 2-my tyzdnamy dialnica Pisa -Benatky -Vilach cca 40 euro jeden smer Rakuska znamka 4.5 eur -10 dni .Policajtov v IT som videl iba na dialnici a v pohode ked merali rychlost bolo to oznacene znackou v Taliansku sa kasli na dialnicu a prejdi si radsej Apeniny aspon v miestach kde sa to naozaj oplati cena campu ako kde moto+2-ja+stan cca 23-28 eur
www.camping.it/english/

tak som s5 2787 km 5 statov pamiatky more atd potom neskor sa ktomu vyjadrim viacej pisem otom daco ale niesom spisovatel tak to potrva :D

Príprava na cestu spočívala v úrazovom poistení, vytlačení máp, zakúpenie súpravy na opravu defektov, a ultrasteel.

Deň prvý 23.7.2009

Večer sme si nedočkavo ľahli spať obom nám hlavou behalo milión myšlienok radosť, strach proste zmiešané pocity.Konečne, je to tu 23.7.2009 4:00 ráno . Po malých raňajkách sme sa vydali na cestu. Prvou našou zastávkou bolo Komárno kde sme dotankovali plnú nádrž, aby sme Maďarsko prešli bez tankovania. 5 hodín 30 minút sme prešli Slovensko-Maďarské hranice. Naša plánovaná trasa bola smerom na Gyór,Csorna,Szombathely.
Hneď prvou rannou kávičkou na zobudenie bol istý „Blavák“. Nákladné auto v čele kolóny za ním modrá oktavia BA 997RD. Spokojne vyhodím smerovku a predbieham keď tu zrazu nejaký dobrák predo mnou zhodnotil že urobí to isté, no tom som bol už skoro vedľa neho.
Malá rada :“Tá vec čo ti odstáva z ľavej strany auta sa volá zrkadlo a sem tam ho aj treba použiť.“ Väčšina ciest v Maďarsku je v dezolátnom stave preto je skoro všade rýchlosť znížená na 50,60 alebo 70km/h.
O ôsmej hodine sme boli na poslednej čerpacej stanici kde sme si zakúpili 10 dňovú diaľničnú známku do Rakúska. Po prekročení hranice sme hneď vedeli kde sme. Krásne upravené okolie ciest, udržiavane cesty, chodníky a cestičky pre cyklistov lemované trávnikmi jednoducho Rakúsko.
Neďaleko mesta Graz sme sa napojili na diaľnicu ktorou sme cestovali až k Rakúsko-Talianskej hranici. Diaľnice sú skutočne v dobrom stave tak isto ako aj sociálne zariadenie a odpočívadlá. Cestu nám spríjemnil prechod cez Alpy ,kde je skutočne na čo sa pozerať.
Náš ciel bol jasný Klagenfurt, Villach a hurá Italia.
12 hodín 30 minút sme v Tarvisiu, keďže s mýtnym systémom na diaľniciach sme skúsenosti nemali rozhodli sme sa pre bezplatnú cestu. Chyba! Spočiatku to vypadalo ako veľmi dobrá voľba, koniec koncov komu by sa nepáčila cesta cez údolie Álp. Malebná krajina a zasnežené skalnaté vrchy skončili s blížiacim sa mestom Udine. Mali sme namierené smer Venezia (Benátky). Pribižne tak 100km pred nimi začala strašná urbanizácia semafor na semafore , voda 95 až 105 stupňov, priemerná rýchlosť 40 km/h. Ak sa tam niekto dostane tak pevné nervy želám. Cestou späť sme si zaplatili diaľnicu a vyhli sa tomuto miestu ako sa vyhýba čert krížu.
O 18 hodine sme si dali prestávku po vyčerpávajúcej ceste v miestnom supermarkete asi 20km od Benátok. Boli sme príjemne prekvapený ceny boli približne rovnaké ako u nás až na pečivo ktoré je o dosť drahšie. Posilnený sme sa vybrali hľadať nocľah neďaleko mestečka Chioggia. Po dvoch neúspešných pokusoch a odbitiach , je nám ľúto nemáme miesto pre vás skúste prísť zajtra. Tak po 820 km za jeden deň sme sa rozhodli ,že stan rozložíme na prvom vhodnom mieste. Tak sa aj stalo. Pripojili sme sa k istým nemeckým občanom stanujúcich pri odľahlej ceste , to sme ešte nevedeli aký dobrý budíček budeme mať.



Deň druhý 24.7.2009

Stan sme v noci rozložili pri rieke z ktorého viedol zavlažovací kanál pre miestnych roľníkov , ktorý zavlažujú od skorého rána. Takže náš budík nebol mobil , ale krásny klepot studeného trojvalcového naftového motora , ktorý poháňal čerpadlo. Po raňajkách sme sa vybrali smerom na mestá Ravenna a Rimini a do zábavného parku Mirabilandia. Parkovanie 2€ vstupenka 30€ úschovňa batožiny 4€ a môžeme sa ísť zabávať, veď preto sme tu. Atrakcie boli bezplatné takže všetkého až do sýtosti. Ruské koleso, vystrelenie do vesmíru, volný pád , skok do vody s člnom divoká rieka. Najviac ma upútala novinka roku 2009 Speed. Poviem vám vlastním motocykel ktorým má 150 koní a krútiaci moment 105 Nm, ale pri porovnaní zrýchlenia tejto dráhy môžem skonštatovať , že motorka nemá šancu. Nech žijú magnetické motory. Tá dráha nás poriadne „upratala“ nič pre slabé povahy žalúdok sme mali až v hrdle ale šli by sme znova. Neskôr po obede za 7 € (kúsok pizze, 0,5l koly a hranolky ) sme sa vydali na pokojnejšie atrakcie akými boli 4d kino a Scuola di polizzia. Klobúk dolu. Kaskadéri ako sa patrí. Na všetkom čo má kolesa predviedli úctyhodné predstavenie nevedeli sme kam sa pozerať čí doprava či doľava. Skoky na ostrých endurách jazda vo dvojici v guli na endurách jazda dopredu dozadu na dvoch kolesách, na autách drifty, hodiny k tomu dobrá hudba ,škoda že sme prišli o dej lebo to bolo pochopiteľne po taliansky. Jednoducho treba vidieť. V podvečerných hodinách sme sa vybrali smer Rím. Plány sme pozmenili keďže sme boli blízko mesta Rimini tak sme ho navštívili. Úzke uličky historické pamiatky to všetko nám napovedalo že sme v klasickom talianskom meste. Dokonca sa nám podarilo pozrieť aj taliansky balet priamo na námestí. Ďalším lákadlom bolo San Marino ktoré bolo neďaleko mesta Rimini. Odolali sme? NIE. Náš príchod do štátu San Marino v neskorých nočných hodinách bol dobrou voľbou. Kopec ako sa patrí cesta nahor kľukatými cestičkami a na úplnom vrchu náš cieľ. Po príchode na vrchol sme zistili , že máme šťastie. Práve mali akési „dni San Marina“. Po príchode na parkovisko a pohľade na autá a motorky som usúdil že batožina ostáva pri motorke. Trošku iná životná úroveň niet sa čoho báť. Plno turistov prechádzajúcich sa úzkymi uličkami smerom na najvyšší bod ktorým bol hrad ,dobovo oblečený rytieri, stany, meče v nás vzbudili nadšenie. Po zdolaní najvyššieho miesta San Marina sa nám naskytol nádherný pohľad na nočné svetielkujúce Taliansko, ktoré sa nám celé rozprestiera pod nohami. S pribúdajúcimi hodinami naša výdrž klesala, preto sme sa rozhodli vybrať sa smerom na mesto Arezzo.
Ach to talianske značenie. Sledujeme tabule a zrazu z nich smer Arezzo zmyzol.
Únava a túžba po oddychu spojená s našou intuíciou nás doviedla k diaľnici smerom na mesto Fano a k obchádzke približne 150km. Aspoň sme si konečne vyskúšali ako funguje mýtny systém. Môžem potvrdiť že platené diaľnice (Autostrády) sú v oveľa lepšom stave ako cesty 1. triedy. Poplatky sú približne 5€ na 100 km. Pri výjazde z diaľnice smerom na mesto Fano sme si dali polnočnú večeru alebo skôr raňajky. Počas načerpávania síl pri nás začali carabinieri s cestnou prehliadkou áut tak sme radšej šli hľadať nocľah. Smerová tabuľa Rím 254km nám napovedala správny smer. Po pol hodine dosiahla moja únava maximum, prvý výjazd z cesty 1. triedy, prvá odbočka, prvý priestor na stan a už sa aj spalo.



Deň tretí 25.7.2009

Ranný budíček neďaleko cesty 1. triedy a už sme aj štartovali smer Rím. Trošku nás zaskočilo značenie ciest. To že Rím je od nás iba 75km bola pekná idea no po pol hodine jazdy sa vzdialenosť zo 75 km záhadne zmenila na 170km,ktorá bola pravdivá. Okolo obeda sme dorazili do nášho hlavného cieľu ktorým bol Rím. Naša predstava bola takáto: vyberieme mapu pozrieme si cestu k pamiatkam a budeme sa držať smerových tabúl a je to . Po čase sme zistil , že nie nadarmo sa hovorí „čo si Talian“. Milión skútristov predierajúcich sa mestom hlava nehlava. Predbiehanie z prava z ľava ,červená na semaforoch neznámi pojem a podobne. Po pol hodine blúdenia sme sa čistou náhodou ocitli neďaleko Vatikánu. Parkovanie som riešil „Taliansky“ motocykel som proste odstavil a zamkol na okraji cesty vedľa skupinky mopedov. Konečne sme sa vybrali za históriou. Za poplatok 14€ sme mohli po obdivovať Vatikánske múzeum a maľby v Sixtínskej kaplnke od Michelangela. Ďalšou našou zastávkou bolo Koloseum, ktorý sme našli pomocou mapy. Možno, keby boli smerové tabule aj vo väčšej vzdialenosti ako 200 metrov pred ním by to šlo jednoduchšie. Vstupné bolo 12€. Na náš vkus trošku veľa, lebo okrem kameňov tam naozaj k videniu nič nebolo a vo filmoch to vyzerá oveľa väčšie ako to v skutočnosti je. Taká malá rada nenechajte sa nalákať od chlapíkov v rímskom brnení na fotenie lebo si vypýtajú 5€.Pritom okolo neho žiadne info ,že sa platí ale nám sa podarilo ukecať na 2€. Prvý krát až tu v Ríme sme videli ženy ktoré boli ozaj pekné ale väčšinou to boli turistky a tie Talianky to by ste museli veľmi dlho hľadať aby ste našli takú ktorá by sa ako tak mohla rovnať našim ženám. Vo večerných hodinách sme sa vybrali späť smerom na mesto Foligno. Zhruba po 150km sme sa rozhodli že na dnes stačí. Stan sa rozložil opäť na prvej lúke ktorú sme našli.



Deň štvrtý 26.7. 2009

Skorý ranný budíček a smer k Benátkam. Cesta pomedzi kopce sa postaralo o svieže prebratie a chvíľami sme mali pocit, že mrzne. To sa musí nechať pohľad z motorky na kopce a malebné údolia zanechali neopakovateľné zážitky. Do Benátok sme dorazili okolo druhej a dali sme si približne dve hodinky na obdivovanie tohto bájneho mesta. Skoro by som bol zabudol dávajte si pozor lebo poobede tu nenájde voľne miesto na parkovanie lebo v celých Benátkach sú tri parkoviska ktoré sa veľmi ľahko zaplnia a nemyslím ,že by niekto chcel dať za parkovanie 28€. Tak ako to chodí parkovanie sme znova riešili “taliansky“. Bez sprievodcu a bez mapy sme pobehali možno takú tretinu Benátok ale bohužiaľ sme nenašli to známe námestie. Čas súril a my sme museli pokračovať v ceste a hlavne nás hnal pocit ,že sa budeme môcť konečne okúpať v mori a ďalší pocit bolo ,že sme dovtedy nemali možnosť sa nikde osprchovať. Posledná zastávka bolo mesto Bibione. Bolo to takých 100km od Benátok ale kvôli “kvalitnému“ značeniu smeru sme spravili malú obchádzku. V Bibione bol ubytovaný náš kamarát s priateľkou ktorá do poslednej minúty verila v tom ,že nie sme taký blázni aby sme do Talianska došli za kamarátom. Nebola z nás nadšená ale kamarátovi rodičia boli moc milý a hneď nám ponúkli jedlo a sprchu. To bola naša spása. Dovtedy sme jedli konzervy s talianskym pečivom ktoré vôbec nie je dobré. Večer sme sa prešli po obchodíkoch a zastavili sme na pravej talianskej pizze ktorú sme zjedli na pláži a pritom sme si pripíjali zo šampanským. No vážne si neviem predstaviť krajšie zakončený náš výlet. Prespali sme u kamaráta v apartmáne.


Deň piaty 27.7.2009

Prebudili sme sa príjemne vyspatý a hneď sme si to namierili na pláž. Pobudli sme tu celé doobeda a 13:00 sme odchádzali s Bibione a bolo pred nami približne 700km. Na koniec taká malá nepríjemnosť. V nádrži dochádzal benzín tak sme chceli natankovať ale keď sme zbadali cenu tak sme si to rozmysleli a rozhodli sme sa ísť ďalej a natankovať na ďalšej benzínke. Lenže to bola chyba lebo ďalších 70km po diaľnici nebola žiadna pumpa , tak sme boli nútený zísť a natankovať v najbližšej dedine , lenže čo sme ešte nikde nevideli benzínka bola prázdna. Takže sme boli nútený sa dokotúľať do ďalšej dediny. Potom nás čakala iba cesta domov s častými prestávkami lebo naše zadnice to nezvládali. O desiatej vidíme pred sebou náš prijemný domov. Plný skvelých až neuveriteľných zážitkov sme stupovali do bytov a do ďalšieho kolotoča bežných dní. Týchto päť dní nám nikto nezoberie zostane to v nás navždy a budem rád keď to raz budem môcť rozprávať svojim deťom. Výlet nám neumožnil len pozrieť krásy Talianska ale aj lepšie pochopiť samých seba a v neposlednom rade prehĺbilo naše kamarátske vzťahy.

Na moj vkus prilis mnoho kilometrov v kratkom case, ale inak Hod nejake photos...

P.S.: tie konzervy ste mali vymenit za prosciutto, mozzarellu, olivy a pomodoro

Pekná, naozaj pekná dobrodružná jazda. Taliansko je ozaj čarovné. To s tým značením máš pravdu. Proste na okreskách označujú prvé veľké mesto. A keď si už blízko k nemu, tak začnú označovať dalšie o 100km vzdialené dalej .
Prajem Ti ešte veľa takých štastných výjazdov.

konečne niečo čo sa dalo prečítať
23.8 albo 24.8 idem aj s drahou na blind niekde janov - pisa s prespatím v dolomitoch -asi-tak na týždeň
sa teším jak kojenec na piškotovú kašu

Zdar foto mam na pokeci moj nick je borisbasa dal som ten album ako verejny tak kuk