Anketa:
Pridaj videoJawa - licencia na automatickú spojku (1966) - Video
ZdieľaťPridané: 26.10.2019 Pridal: Awia
Čitatelia: 7144 [Iné moto videá - História] Dĺžka: 01:56
Z relácie Československý filmový týždenník
Ďalšie videá od tohto autora:
Diskusia:
Zobrazujem diskusiu k videu: Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)

Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
Hmm 8 rokov "vývoja" je krásna ukážka toho ako to nerobiť a hlavne nie pod straníckym vedením. |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
1.45 , tam dvaja su v tych sietkach |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
aj poloautomat mala jawa |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
tryskac - klííííd, vývojári to mali raz dva, len by si zbytočne pridávali ďaľšie vývojové úlohy. Takže tak sa pracovalo v JAWE. No a o schvalovačkách ... to ani nehovorím ... preto JAWA je tam kde je ... |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
8 rokov trvalo od patentovania po zavedenie do seriovej vyroby.. dovodov mohlo byt viac, samozrejme urcite okrem praktickych aj kopa byrokratickych... |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
Je dnes výročie 1ČSR, ktoré si my málo ceníme. Takže určite sa nechcem navážať do druhého nám najbližšieho národa - Čechov. No "kritizovať" Jawu je čosi iné. Možno som neobjektívny, no lezú mi na nervy reči o tom aká bola Jawa úžasná. Jawe sa nedá uprieť zaujímavý dizajn, ale ostatok... Pravdepodobne najvačšia motofirma v Európe používala hodne biednu prevodovku z 12 koňového peráka minimálne do 1974. Ved čože to je 30 rokov! Rám ktorý praskal a vlnil sa ako baba pri tyči podobne. Keci o tom, že za to môže ZSSR |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
Po potlačení vzbouření z roku 1956 si Sovětský svaz zachoval kontrolu nad zemí s předvídatelnými důsledky. Rusové odebírali podle pětiletého plánu od roku 1964 ročně asi 40 000 modelů T5 a tato dohoda byla v roce 1969 prodloužena o dalších pět let. Novinky nebo luxusní verze nebyly požadovány a ceny byly tak pevně stanoveny, že každý do Ruska dodaný stroj musel být zaplacen podle dohody. V té době to byly zpočátku docela dobré stroje, ale nedělal se žádný vývoj, takže v sedmdesátých letech už byly značně zastaralé a v západních zemích už o ně nebyl zájem, dokonce ani za značně sníženou cenu. Protože za socialismu nebylo nic víc váženého než pětiletý plán, nemohlo se investovat ani do modernizace výrobního zařízení. Že se Pannonia potom v dalších pětiletkách již dál neobjevila, bylo toho důsledkem. Upravené 1 krát. Naposledy upravil egres2 (28.10.2019 11:32) |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
egres2 však píšem : Panónia už ťahala 18 a jej motorky šli na východ za ešte horších obchodných podmienok ako Jawy. |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
Najradšej mám môj čierny klobúk. |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
No ja by som si rád zatancoval klobúkový tanec, aj ked je po funuse. |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
tryskac - Jawa bola dobra za kapitalizmu - komunisti z toho iba tazili a uz nic nedokazali - len to dotiahnut do sraciek. |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
Re: tryskac: nezabudaj, ze ked madar robil panoniu a japonec 125 ku, tak jawa mala 500 ohc. Inak konstatujem, ze posledna konkurenie schopna jawa bola prva kyvacka a na vine su komunisti, lebo oni to viedli. |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
500 ohc sa robila 1952-58 mala 27 koní |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
..a tu je ten slavny "pepik 500" |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
Sériové motorky sa dostali tam kam sa dostali, ale v špeciáloch Jawa dokázala držať krok celkom dlho ale aj tam sa do dostalo niekam. Najprv cestné motorky, potom enduro a nakoniel aj plochá dráha. |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
Vyrobené 3 kusy, jeden z nich je vo Francúzku na predaj za 180 000 Euro. |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
Momentálne ich existuje postavených v replike min. 15 ks... |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
Nakoniec ked sa to tak zobere komplexne, tak slavna JaWa-CZ, ani vlastne nevyrabala zavodne motocykle, ale nechala priestor pre nadsencov, aby si mohli z odpadu poskladat sportove naradie. |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
Merlin00 - tú prvú vetu čo si napísal, myslíš vážne, alebo si spitý už v podvečer??? |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
Tento motor "z odpadu" |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
Ale ked sa nieco vyraba, na ucely zavodne, tak sa vyuzivaju poznatky z vyvoja, do seriovej vyroby. |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
Merlin00 - o vtedajšom myslení fabrík o výrobe a prevádzke pretekových motocylov akejkoľvek disciplíny nevieš nič. takže .... , znovu zopakujem - vtedajšom Upravené 1 krát. Naposledy upravil krampus (08.11.2019 21:32) |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
Neviem, ale myslim si. |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
Merlin napíš presne čo ťa zaujíma, lebo dosť to pletieš. Továrenské závodné oddelenia boli úplne iná kasta ako súkromní jazdci. |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
Príď do KE a zoznámim Ťa zo šéfkonštruktérom a zároveň aj jazdcom Ladi Gorgoschom fy Zundap, neskôr Maico, BMW, atď. a môžeš ho počúvať aj 2 dni ako bolo v tom čase nielen v Jawe. Lebo jedna vec, ako iste vieš, je prezetácia v médiách a druhá je osobná skúsenosť. Upravené 1 krát. Naposledy upravil krampus (09.11.2019 0:08) |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
Krampus, však daj čosi o vtedajšom myslení, teda myslím konštrukčno-výrobnom. Prípadne ak by bol pán Gorgosch ochotný, aj tu čosi napísať ako to bolo v dobe, ked ma rodičia akurát asi vyvíjali. |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
jak to citam, tak to citam, vysledok je stale rovnaky. Uspechy sa dosiahli napriek komunizmu, nie vdaka komunizmu. |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
Ešte k tomu filmu "Pětistovka". To že je to somarina je jasné, ale vidno tam dosť zaujímavých strojov. V úlohe konkurenčného jednovalca účinkuje český Hurikán. Bavoráky spoznal určite každý, ale vidno tam aj BSA, Ariely atď. Pre Jawáckych fanúšikov sú zaujímavé prototypové motory 500 OHC a dokonca aj tie s pohonom vačky nie kráľovským hriadeľom ale reťazou medzi valcami. A najvačšia perla toho filmu je v plameňoch v čase 47.23 : preplňovaná Jawa 500 Kompresor. Tí debili ju vážne kvôli filmu podpálili... |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
pre to, co tvorili sukromni jazdci u nas, je asi fakt najvystiznejsi vyraz "bastlenie z odpadu". Ano, boli to casto unikatne veci, ale malokedy dozili co len koniec zavodu. Teda zdaleka som nepoznal vsetkych sukromnych jazdcov, tak ak sa taketo konstatovanie niekoho dotkne, tak sa zrejme vymyka mojmu paternu. |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
MaAT stačí si pozrieť knihu Rychlá říditka uvidís tam toho dosť. Značky ako AHRA, Juventa, RAVO, MBS atď, atď. Všetko vlastné stavby a tie motorky vyhrávali M Československa. Na Slovensku stačí povedať jedno meno - František Srna a je to vybavené. Jasné že špeciálna technika nebola, tak každý robil čo mohol a aj keď hovoríš že išlo o bastlenie, tak na štart sa postavilo 20-30 jazdcov. Dnes sa dá kupiť všetko a dá sa povedať že sú aj peniaze. Ale nie sú zapálení ľudia. Klobúk dolu pred všetkými čo sa tomu na úrovni venujú. |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
MaAt pekné čítanie, tá štvordielna šróbovaná kľukovka je riadne odvážna, i ked podľa výkresu by sa nemala dať vytiahnúť. Ak máš ešte takéto chuťovky, tak si ešte prosím |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
Tryskac čo tam po výkrese. Tu máš tu chuťovku v reále Upravené 1 krát. Naposledy upravil Retro (13.11.2019 19:20) |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
No a tu je z toho motora aj prevodovka. |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
Retro, ďakujem. Tá kľuka ...zaujímalo by ma ako okrem dostatočnej pevnosti zabezpečili aj súososť hlavných čapov po rozborke. |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
Súosovosť a centrovanie sa rieši štandardným spôsobom. Zaujímalo ťa vyberanie kľuky z kartra. Karter je delený na tri časti pozdĺžne a zo streddnej časti sa to vyberá s medzikusom ktorý drží stredové ložisko. Novší typ má dvojdielny delený karter priečne v ose kľuky a tam je to úplne jednoduché, prevodovka tiež kazeta. Pokiaľ máš otázky ohľadom továrenských závodných Jáw tak sa pýtaj. A vlastne aj ohľadom tých amatérskych vyrobených z odpadu |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
Retro spôsob vyberania kľuky čo popisuješ je v zhode s tým čo vidím aj na obrázkoch od MaATa. Preto stredný medzikus má o dosť vačší priemer ako zotrváky aby cez dieru preliezla aj ľavá ojnica. No v texte toho časopisu z 1961 je pre mňa trochu nejasné vyjadrenie, lebo tam tvrdia že kľukovku je možné vybrať bez nutnosti celý motor demontovať, ale ak tým mysleli, že ušetrili odkrútenie štyroch šrób čo držia v ráme stredný blok, tak je to pravda. |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
Nemusíš motor nutne z rámu vybrať /je to ale blbosť robiť v ráme |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
Re: Retro: paradne pokukanicko...v tichosti sledujem. |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
Aha takže zbytok motora drží iba kyvka a jedna zadná šróba. |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
Tryskac osveta nie je problém...aspoň niekoho to zaujíma |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
..a ja by som chcel vyslovit vdaku zato, ze aj na prahu veku Abrahamovho sa mozem dozvediet veci, o ktorych som doteraz ani netusil a to som s Jawami vyrastal... |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
Re: tryskac: nemam viac, aj hento je len link z internetu |
Jawa - licencia na automatickú spojku (1966)
Re: MaAT: radenie na pravú nohu je kvôli tomu, že kazetové prevodovky mali radiacu hriadeľ vyvedenú vpravo ako na anglických strojoch /ale aj MV Agusta, Guzzi , Laveerda, Benelli a Gilera/. Upravené 1 krát. Naposledy upravil Retro (03.12.2019 8:48) |
Pridať príspevok môže len registrovaný používateľ, člen Motoride Klubu.
Najsledovanejšie videá:
Vtip
Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!