Slovinsko - chorvátska spoznávačka 2/2

Deň ôsmy – cesta na Istriu

(Plitvička jezera – Otočac – Senj – Rijeka – Pula - Banjole: 295 km)

Tangáče sú vyschnuté, môžeme ísť ďalej. Je polooblačno a na ceste smerom k Rijeke stále viac plechoviek. Po malej prehliadke mesta konečne nachádzame správnu cestu. Cesta lemuje pobrežie s prekrásnymi výhľadmi na more a keby nieto menej kvalitného asfaltu, poviem, že je to asi najkrajšia cesta za celú dovolenku. Dnes tu majú zelení charitatívnu akciu a merajú každých približne 30 kilometrov. Naša cesta končí v kempe Indije v Banjole, čo je pár kilákov južne od Puly. Je to turisticky vychytená oblasť a pripomína skôr Taliansko ako Chorvátsko. Kempy sú tu jeden na druhom, niektorí podnikavý týpkovia si dokonca spravili kemping z vlastnej záhrady a lákali k sebe turistov ako mäsožravá rastlina muchy. Zabudli však na to, že luxusné kempy ležiace priamo na pobreží, s animátorským programom, obchodmi a reštauráciami, už prešli na mimosezónne ceny (10 euro kompletka) a sú lacnejšie ako ich pokosené záhradky.

Deň deviaty – najjužnejší bod Istrie

(40 km)

Je tu síce teplo, ale do pol druhej prší a my lehníme v stane. Poobede sa vydávame na najjužnejší bod Istrie, ktorým je neďaleký chránený park Kamenjak. Vstup peším je tu zadarmo, za motorku sa platí 10 kún. Park je zaujímavý, len tá cesta trochu dosť „prírodná“. Večer trávime v historickom centre Puly, kde sa práve konajú akési oslavy mesta a centrum je do noci plné zabávajúcich sa ľudí, stánkov a domácich kapiel.

Deň desiaty – šľak ma ide trafiť

(40 km)

V noci je parádna búrka a do poludnia vkuse prší. Už to lezie pekne na nervy, takýto usmrkaný august som ešte asi nezažil. Poobede si obehávame mestské pamiatky v Pule (napríklad rímske koloseum – vstupné 15 kún za oboch) a značkujeme si teritórium v mestskom parku.

Deň jedenásty – rozlúčka s morom

(Pula – Buje - Koper: 137 km)

Počasie sa nám vysmieva. Dnes máme ísť ďalej, tak nás ráno víta bezoblačnou oblohou a 30 stupňovými teplotami. Komplet nabalený sa ešte túlame po okolí a v Meduline nachádzame nádhernú umelo vyrobenú verejnú pieskovú pláž! Behom chvíle naše telá ležia na rozpálenom piesku vedľa motorky. Voda je tu síce na 200 metrov maximálne po bedrá, na posledné vybláznenie to ale stačí. Pre veľký úspech opúšťame pláž až o šiestej večer a ťaháme na sever. Cestou platíme mýto 14 kún za akýsi bezvýznamný most, ale už sa nad týmto vydieračstvom nepozastavujem. Za tmy vchádzame do Koperu (jediné slovinské pobrežie) a kemp nachádzame až na n-té opýtanie. Majiteľ je tu maximálne neochotný, sprchy sú už zamknuté ako v pionierskom tábore (večierka zrejme padla), celý kemp je jeden veľký chliev, čo je však veľká škoda, pretože leží priamo na pobreží s výhľadom na prístav.

Deň dvanásty – 10 hodín v sedle

(Koper – Divača – Ajdovščina – Godovič – Idrija – Tolmin – Podbrdo - Bohinjska Bistrica: 219 km)

Ráno odchádzame radšej bez raňajok, čo najrýchlejšie z tejto diery preč. Celá trasa až do Bistrice je raj pre motorky (všimol som si, že Slovinci nemajú v abecede ypsilon, to je nádherné písmo!) aj napriek tomu, že vysokokvalitný asfalt sa strieda s deravým. Prvú polovicu dňa nepredstaviteľne fúka, kvôli čomu ani na autostráde neprekročujeme 60. Od Tolminu pribúdajú na cestách motorky, je ich tu už skutočne viac ako áut, blížime sa k siedmemu moto-nebu. Krčmy s názvami Bikers Point, Bikers welcome a Bikers 10 % discount hovoria samé za seba. Posledný kopec pred Bistricou je po okrajoch vystlatý pneumatikami naznačujúcimi, že sa tu organizujú preteky do vrchu. Vďaka množstvu serpentín sme do Bistrice dorazili až o štvrtej, čo je dvakrát dlhšie ako som odhadoval. Tu odporúčam Bistrický kemp, kde si užijete kompletný luxus za 320 Sk na noc (za oboch). Kemp Zlatorog ležiaci priamo pri Bohinjskom jazere je drahší, menej útulný, so štrkovitým podlažím, je tam o niekoľko stupňov chladnejšie a oveľa menej slnka.

Deň trinásty – totálny relax

(72 km)

Posledný deň pred odchodom domov trávime vrcholne relaxačne. Je 30 stupňov, slnečno, tak si prenajímame kanoe a pádlujeme po Bohinjskom jazere. Je to rozprávkové jazero s priezračnou vodou a prekrásnym okolím s možnosťami ľahkej aj náročnej turistiky, prudko odporúčam všetkým penziónistom. Poobede vyrážame na Bled, kde je na ostrovčeku uprostred jazera postavený kostol, do ktorého sa na svoj obrad dostanete len pomocou loďky.

Deň štrnásty – cesta domov

(Bohinjska Bistrica – Bled – Tržič – Klagenfurt - Wienner Neustadt – Eisenstadt - BA: 452 km)

Je prvý školský deň a zelení tu robia sprievod detičkám idúcim do školy. Nakupujeme čokolády a o 11:30 vyrážame. Žiadny Karawanken už cvakať nebudeme a ideme cez horský prechod na Klagenfurt. Opäť vrelo odporúčam, ale upozorňujem na jednu maličkosť: ak v horskom tuneli, čo je medzi slovinskou a rakúskou colnicou, svieti 50-tka, tak tam 50-tkou aj choďte! Oni tam totiž Rakúšania merajú a colník či čo je okamžite inkasuje. Nuž, policajný štát. Zápche vo Viedni sme sa tentoraz radšej vyhli trasou cez Eisenstadt, opäť len odporúčam.

Záver

Slovinsko odporúčam každému motorkárovi, čo ešte nevyhral v lotérii, ako vhodný tip na dovolenku na jednej stope. Táto malá krajina ma veľmi priateľských obyvateľov, prekrásnu prírodu, Alpy, zaujímavé pamiatky aj cesty a to všetko vo vysokej koncentrácii. A tí, čo už v lotérii vyhrali, nech idú do Chorvátska podporovať vydieračstvo.

Celková dĺžka trasy: 2275 km

Skonzumovaný benzín: 115 litrov

Priemerná spotreba: 5,05 litra na 100km (nepredám)

Orientačné niekdajšie ceny benzínu v korunách: SK - 42,5, AT - 46, SI - 38,5, CH - 42,5

Komplet všetky výdavky za dve osoby: 22 600 Sk

Približný kurz: 1 euro = 38,82 Sk, 100 SIT = 16,2 Sk, 1 HRK = 5,3 Sk

Ceny vstupeniek predstavujú jeden dospelý a jeden študentský lístok