50. Elefantentreffen 2006 2/2

Konečne prichádza ráno a ukazujú sa prvé slnečné lúče. Vodu čo sme mali v stane vo flašiach cez noc úple zamrzla. Vychádzam von a dávam sa na obchádzku po areáli. Až teraz vidím celú veľkosť tohoto miesta. Sú tu stroje všetkých možných značiek a úprav. Dole v kotli sa nachádza aréna v ktorej prebiehajú rôzne súťaže. Náchádzajú sa tu aj stánky so suvenírmy a občerstvením. Po obhliadke sa vraciam späť a kúsok od nás odchádzajú domov česi, ostáva po nich krásne miesto vystlané slamou a dokonca aj trochu dreva, nastáva presun stanov na nové miesto. Okolo obeda ideme pozrieť do arény kde sa začínaju preteky. Niektoré situácie vypadjú veľmi nebezpečne.

závody v plnom nasadení

areál z druhej strany

Na obed si ohrievame konzervy na ohni (guláš, fazuľa). Na slnku je krásne teplo, využívame chvíľku voľna a líhame si zdriemnuť a ja si dávam sušiť čižmy a topánky k ohňu. Zobúdzam sa na krik “scheisse, scheisse!“, vyleziem von a jeden Nemec hasí slamu, ktorá sa trochu chytila horieť aj s mojimi topánkami. Oheň bol asi 20cm od stanu, topánky zhoreli do tla a čižmy som musel trochu skrátiť. Keby zhoreli aj tie neviem v čom by som šiel domov. S Robom ideme na okružnú cestu po areáli aby sme si to všetko pozreli a porobili zopár fotiek. Okrem domácich Nemcov sú tu Taliani, Češi, Poliaci, Rakúšania, Španieli, Rusi...

Robo sa pristavuje pri štyroch Rusov a hodí s nimi reč. Chlapci sem merali vzdialenosť 4500km (klobúk dolu) a vyhrali aj súťaž o najvzdialenejšieho účastníka. Keď zájde slnko hneď je to cítiť. Pohľad na oblohu plnú hviezd pod ktorou sa rozprestiera údolie plné horiacich ohňov je fantastický. V noci sa teplota vyšplhá na –18°C. Spánok je opäť prerušený zobudením sa na zimu, nohy si neviem nijak zohriať stále mi je na ne zima.

prívesnými vozíkmy bolo všeličo

trúfnete si nájsť všetky zvieratká?

pohľad na vstupnú bránu

O siedmej ráno vstávam a robím si polievku, Robo vylieza chvíľu po mne. Čas odchodu sme si stanovili na obed, nemáme sa kam ponáhlať, aj teplota už bude lepšia. Balíme pomaly veci kým sa na slnku sušia stany a o pol jednej sme pripravený na cestu. Cesta späť prebieha v pohode len mne prestane pri Linzi ukazovať tachometer tak púšťam dopredu Roba nech udáva tempo. Teplota vzduchu sa pohybovala okolo –5°C. Domov sme dorazili o pol ôsmej večer celý vymrznutý a šťastný že sa nám nič nestalo.

Záver: Je úžasný pocit vidieť to naživo. Pokiaľ sa človek poriadne vyzbrojí tak ho nemôže nič prekvapiť. Skvelá atmosféra a super ľudia všade naookolo. Prešli sme cca 880km a motorky išli bez problémov až na ten môj tachometer. Tento rok vyšlo hlavne počasie na jedničku, keby to tak nebolo ktovie ako by sme skončili. Tak snáď sa nás tam niekedy v budúcich ročníkoch zíde aj viac.