Anketa:
Za trafenými slonmi 1956 + 50 cez Šumavu
ZdieľaťPridané: 02.02.2006 Autor: marekxxx
Čitatelia: 11103 [Mototuristika - Európa - Moto-akcia]
Jedna z legiend hovorí, že hlboko v temných bavorských lesoch sa motorková brigáda na konci druhej svetovej vojny húževnato bránila tri dni bez jedla a pitia a kládla tvrdý odpor útočníkovi. Niekoľko rokov po vojne sa nezamestnaní vojenskí veteráni rozhodli stretnúť v termíne a na mieste, ktoré zanechalo v ich osudoch kruté rany.
Môj varan naposledy jazdil po snehu v českej vysočine, keď veľmi neslávne dopadla spojka a tak je príležitosť "to" vytiahnuť von a s partiou si urobiť pekný výlet. Už tradične týždeň pred odjazdom kamkoľvek, prichádzam k drobnému zraneniu, pri lezení na umelej stene si naťahujem stehenný sval. Deň pred odjazdom už celkom chodím a je rozhodnuté.
Vyrážam s Robom na Dominatorovi, s Introšom a mojou frajerkou na aute. Robo už ide tretíkrát a už tretíkrát sa pýta Introša, či je dobre oblečený. Pohľad na jeho motorku a jeho tvár dáva najavo, že január je studený a teplota je dobre pod nulou. Malý áčkový stan a karimatka vytvárajú v pohľade zozadu pocit čopráka ležérne sa plížiaceho k moru. Jeho otvorená prilba s polovičným plexi tento dojem ešte umocňuje. On je ten, čo udáva tempo a ide prvý cca 100-kou. Stojíme po 200 km, dávame si obed a pokračujeme v ceste po diaľnici smer Linz. Tesne pred mestom im kývam, trúbim, zapínam pravú smerovku a odbáčam z diaľnice smer Čechy. Je krásne slnečné počasie, ktoré zostáva celý víkend. Naklápam motorku na diaľničnom privádzači a dávam plný. Asi minútu si užívam rýchlosť, spomaľujem a čakám frajerku. Má za autom pripevnený vozík. Mám v úmysle ísť cestu späť v aute s moto na vozíku vzhľadom na nezaujímavý presun po diaľnici, pričom varan má obuté Mitas E09. Pomaly sa posúvame k hraniciam a cesty sú na niektorých úsekoch lemované snehovými jazykmi a kusmi ľadu.
„Viete mi prosím vás povedať, ako vyzerajú cesty na Šumave?“ Recepčná hotela Jenišov mi ochotne odpovedá: „Všechny úseky jsou sjízdné, vedle cest jsou závěje, ale všude normální asfalt, je to posypaný...“
Je pred šiestou večer a vchádzam na prvý úsek cesty, ktorá zažije asfalt až možno v apríli. Je hlboko pod nulou, zima ako v ruskom filme, tma ako v rohu a široko ďaleko nikoho, len ja a moja frajerka vzadu za mnou na aute. Idem asi hodinu na jednotke v ujazdených snehových koľajach rýchlosťou neprekračujúcou 30 km/hod.
Kryštálová rely na Šumave |
Keď som sedel doma a obliekal si svoj potápačský neoprén o hrúbke 3 mm, myslel som si, že je to dobrý nápad. Na to som to skombinoval s elektrickými plôškami, ktoré som si dal na ruky, nohy a ľadviny. Toto elektrické vyhrievanie mi požičal kamarát na poslednú chvíľu ako prototyp, ktorý stiahol z linky. Všade ma to tlačí. Super to hreje, ale na nose mi aj tak primŕzajú sople. Podstatné je ale, aby všetky hlavné tepny mali zohrievanú krv. Je to ale bez regulácie a po chvíli to príšerne páli. Viac to mám vypnuté ako zapnuté, lebo za jazdy odpájať konektor a zapájať je riziko. Vraj už má pre mňa vymyslenú aj reguláciu a vypínač. Každopádne som v neopréne natrieskaný ako sardinka a je mi priteplo na dôležitých miestach a niekde zase riadna kosa. Nabudúce budem zase múdrejší.
Je skoro sedem hodín a podľa mapy je do cieľa cesty Jenišov ešte 25 km. Frajerka ma presvedčuje, že nájdeme prvý voľný motel a tam prespíme. Má toho plné zuby a ja tiež nevidím zmysel potme jazdiť za týchto podmienok.
Okolo desiatej prichádza naša quad-motorizovaná jednotka Mishko + Inge, Drtič + Sisa a afričan Ity. Dávame pár pív a pred dvanástou ideme spať. Ráno sa sťažovali, že nevedeli zaspať, ale Stalinove slzy im pomohli. Budíček je objednaný ráno na siedmu pomocou alarmu na ich aute, ktorý si nedá povedať.
V noci mrazy hravo prekročili dvacinu a môj chudák varan parkoval vonku. Dávame raňajky a vychádzame o desiatej von. Je mínus devätnásť. Dero vyzerá ale sviežo a tak ho na prvýkrát štartujem. Realita je ale iná a toto nie je pravda, ale lož. Varan zavrčí až po pol hodine, keď je prepojený na naštartované auto cez štartovacie káble.
Mishko ma filmuje, na dvojke dávam plný a lyžujem hore kopcom v opojení. Po prechode do Nemecka sa cesty menia na asfalt potiahnutý ľadom a v rýchlosti niečo málo cez 30 padám. Keď človek jazdí offroad tak sú okamihy, keď už cíti pád. Na ľade to príde hneď! Bum-bác! A už som ležal. Mám opuchnutý ľavý palec a trocha to bolí a nemôžem úplne zovrieť päsť. S Drtičom dvíhame motku a pokračujem v jazde. Po sto metroch už je úplne suchý asfalt! Škoda. Pravé predné prídavne svetlo je v háji a tiež kapotáž budeme zošívať.
Drtič naviguje podľa jeho GPS (Gde v P*ci Som) a získavame stratu jednej hodiny a niekoľko km navyše. Skratka bola síce dlhšia, ale o to tam bola horšia cesta.
Blížime sa k zrazu a už sa objavujú prvé motorky. Mám príjemný pocit, keď mi bliká oproti idúca afrika a zdvíha trocha ľavú ruku na pozdrav. Vchádzame do davu ľudí a sme tu. Je tu milión motoriek a panuje výborná nálada. Kupujeme si vstupenky a vchádzame dnu.
Naša banda |
Príjazdová cesta do kotla má dobre cez kilometer a je lemovaná zástupmi ľudí a vrčiacich motoriek, ktorých tu je pár tisíc. Atmosféra v kempe je výborná, ľudia chľastajú, jedia, kecajú, jazdia hore-dole, preťahujú sa lanom, hádžu po sebe snehové gule, ale všade je relatívny poriadok a napriek sparťanským podmienkam nemám pocit anarchie ani nebezpečia. Možno iní by to vnímali inak, ale ja som sa tam cítil dobre. Stretávam sa s kamarátmi z nášho varadero klubu, robím pár fotiek a čas ubieha. Viem si predstaviť tu spať jednu noc, viac asi nie, lebo by ma to tam asi dlhšie prestalo baviť. Zrazy mám rád iba na jednu noc.
Kemp |
Je už tma a tak nakladáme motku na vozík a vyrážame do motela na Šumavu. Bez vozíka by som tam musel prespať. Podľa plánu ideme na motel a ráno vyrážame domov. Stálo to za to a som spokojný.
900 km kein problem |
Najkrajšia časť môjho zimného výletu ale bola kryštálová rely po Šumave. Do tohto zasneženého zimného kraja som sa zamiloval a keď nájdem budúci rok spoločníkov tak vyskúšam januárový mototuristický týždeň v okolí Lipna so zakončením na elefantskom zraze.
Najkrajšia časť výletu |
Prajem veľa šťastia na cestách a chuti do života!
Pridané: 02.02.2006 Autor: marekxxx Zdieľať
Súvisiace články:
- Ako ma dvaja skútristi na Elefantentreffen 2013 doviedli - Brco928
- 50. Elefantentreffen 2006 - intros
- ELEFANTENTREFFEN 2002 - Vadim
- Elefantentreffen 2018 - MathiasMH
- Fotopríbeh z 50. Elefantentreffen 2006 - DrTic
- Zimowy motocyklowy zlot pingwina 2013 – Elefantentreffen meets Metal Mulisha - eNeM
- Fotoreport: Elefantentreffen 2012 - očami Slovak Honda scooter tímu - Awia
- Pozvánka: Stretko (+ preteky) ľadových medveďov 23. - 24. 1. 2016, Brezno - Awia
- Pozvánka: Stretko / Preteky ľadových medveďov 24. - 25. 1. 2015 - zimný motozraz - Awia
- Pozvánka: Stretko (+ preteky) ľadových medveďov 21. - 22. 1. 2017, Brezno - Awia
Ďalšie články tohto autora:
- Cesta do raja na sedadle s výhľadom do Albánska
- Sýria, Jordánsko, Libanon
- Bosna – Čierna hora – Kosovo – Macedónsko – Albánsko – Korfu
- Malé saharské dobrodružstvo - Tunis 2006
- Kamera na prilbu - HELMET CAMERA
- Varadero expedition Nordkapp 2005
- VIM-7 (Varadero International Meeting) a Kalingrad
- Varadero zraz JIZBICE 2005 alias víkend v znamení VARANA
- Rakúsko a Taliansko za štyri dni