Ukrajina 2006 Enduro tím - Koločava - Komsomoľsk 3/4

Bivak v Karpatských lesoch

Nie je čas zaváhať. Čaká nás bivak v horách a krajinu osvetľujú už len posledné slnečné lúče. Rýchlo vyberáme miesto na stany a ohnisko. Našťastie na okolí je množstvo dreva a tak znášame čo najväčšie množstvo. Na podpálenie ohňa nemáme ani papier a tak používame toaleťák. Zapaľujem varič a snažím sa nad ním rozhorieť niekoľko driev. Onedlho máme už slušný oheň. Okolo nás sa však rozľahla dokonalá tma, fúka silný vietor a sem tam nás pokropí nejaká tá kvapka. Staviame stany a Dadi pripravuje nejakú večeru. Na moje prekvapenie je tu signál a tak volám zvyšku partie do Solotviny. Sú v poriadku a sú radi, že my tiež.

Tábor konečne rozložený, 23.13 hod

Bavíme sa o divokých zvieratách a o tom či sa naozaj boja ohňa. V každom závane vetra počujeme zavíjanie vlka a obzeráme sa po okolí, či nezazrieme dvojicu svetielkujúcich očí. Trvám na tom, aby sme mali celú noc čo najväčší oheň. Dreva máme dosť. Andre navrhuje striedanie pri ohni. Naviac si vešiam na krk kľúč od motorky s diaľkovým od alarmu. Náhradné kľúče si dáva na krk Dadi. Alarm má funkciu panic, ktorá okamžite spúšťa 114 db sirénu a veríme, že tá by odstrašila nevítaného zvieracieho návštevníka.

Dadi ide spať niečo po jedenástej. S Andrem kecáme pri ohni asi do polnoci a potom nakladáme poriadnu vatru a zaliezame do stanov. Dadi je hrozná zima a tak ju balím aj do svojho spacáku. Mne je od ohňa ešte teplo. Skúšam zaspať no nedarí sa mi to. Neskôr si beriem späť spacák a zaspávam. Nie však nadlho. O druhej nad ránom sa budím a pohľad na ledva tlejúci oheň ma ženie zo stanu. Zakrývam Dadi mojím spacákom a idem strážiť oheň. Teplomer ukazuje 2 stupne. Predstava blízkeho stretnutia s hladným karpatským medveďom ma drží pri ohni až do rána.

Nedeľa

Niečo po štvrtej svitá a okolo pol piatej sa ku mne pridáva aj Andre. Fotím zablatené motorky a idem si pozrieť aj včerajšie blatisté peklo, ktoré má asi najväčší podiel na Bigovej spálenej spojke. Tichý nenápadný potôčik však stihol cez noc „zamiesť“ stopy boja.

Tu Big skončil svojú púť

Dadi si spokojne spí a my s Andrem sa vydávame na prieskum cesty. Zisťujeme, že cesta čoskoro mizne v potoku a čaká nás ešte kopa driny. A to ešte nevieme či bude dnes Big pojazdný. Ešte sa snažíme očistiť aspoň trochu kolesá od blata. Andre sa balí v predstihu. Prichádza okamih pravdy. Dopĺňame do motora olej a štartujeme. Big za zahrieva, Andre nasadá, stláča spojku, radí rýchlosť a... Nič. Jemné šklbnutie a nič viac. Povoľujeme teda spojkové lanko. Pri druhom pokuse sa Big rozbieha, aj keď s pomocou nôh. Andre už nezastavuje a ide pokiaľ to pôjde.

Cesta, ktorou sme včera prišli

Následne sa balíme aj my a vydávame sa za Andrem. Dobieham ho pri potoku. Máva na mňa zmontovaným predným blatníkom. Kvôli blatu už nemohol pokračovať ďalej a má za sebou aj svoj prvý pád. Motorku našťastie dvihol aj bez našej pomoci. Začína sa naša jazda korytom potoka. Tak takýto terén ešte v zbierke na tejto ceste nemáme. Kamene sú veľké, okrúhle a slizké. V potoku sa ťažko chodí a nieto manévruje s 250 kilami váhy. Na moje prekvapenie to však zvládame dobre.

Cesta po potoku. Vľavo Andre s Bigom a vpravo pomocný motor slovenskej výroby značky Awia :-)

Horšie je to však s Andreho spojkou. Situácia sa zhoršuje, spojka šmýka a musím Andreho tlačiť. Takto sme sa trápili viac ako hodinu, keď Andre navrhuje, že zájde do dediny pre pomoc. Dedina je od nás asi 3 km. Pokúsi sa nájsť niekoho, kto vezme nákladiak (ZIL) a príde po motorku. Lúčime sa teda a s Dadi sa ideme vyvaliť na lúku. Únava spravila svoje a ani neviem kedy som zaspal. Budia nás až kravy, ktoré idú na pašu. Schádzame teda dole k motorkám a čakáme na Andreho.

Zobudili nás kravy, ktoré sa vedú na pašu sami