Aký bol prvý ročník Motoride Enduro Rally 2006

Viac než dobré! Dlho totiž nepršalo (až na pár nevinných prehánok) a tak sme rátali s tým, že všetky plánované trasy budú prejazdné aj veľkými autobusmi typu 1150 GS a Varadero. To však predbieham...

Išlo o premiérový ročník tejto akcie. Určená bola predovšetkým tým, ktorí jazdia na endurách a pohľad na prašné cesty im robí dobre aspoň tak ako masáž od (doplň vhodné meno) hore bez. Niektoré úseky trasy boli vyberané len tak „z brucha“ a iné nám poradili tí, ktorí ich poznali. Jej celková dĺžka mala byť okolo 180 km.

Ako východzí bod a tábor bolo určené miesto pri obci Lovčica-Trubín, kde leží motokrosová trať. Na tomto mieste sa nás v piatok 14. 7. zišlo asi desať. Postavili sme stany, pripravili jedlo a dlho do noci sme kecali pri ohni a grile. Niektorým, ako napríklad Awiovi, Žeňovi a mne sa od neho ani nechcelo vstávať a ísť do stanov, tak sme sa vyspali priamo pod stromami.

Výjazd

V sobotu ráno dorazili ďalší páni na holenie, celkovo nás bolo do dvadsať. Najprv sa niektorí z nás naplno pustili do krosovej trate, inak celkom pohodlne zjazdnej, keďže bola úplne suchá. Tam ťa však nesmie zradiť stroj... Ako napríklad môj Varan, ktorý sa chudáčisko skoro povracal zo zaplavených karbesov (rýchle zmeny stúpaní a klesaní, strmé zjazdy...), takže som ho viac resuscitoval než jazdil. Na druhej strane taký Gažko s LC8 predvádzal na trati pekný balet... Klobúk dolu.

Po ničení strojov na trati prišlo na rad ničenie na enduro cestách, inak verejne prístupných. Prvý úsek viedol z tábora do Kosorína. Správnu cestu sa nám podarilo nájsť až na tretí raz systémom pokus – omyl. Napojili sme sa na modrú značku vedúcu do Kopernice. Tá nás zaviedla výjazdom pomedzi balvany veľké ako býčie hlavy do pravého nefalšovaného lesa, kde by si inak hľadal akurát tak hubárov alebo srnky. Zopár nás tam popadalo (pochvalu si zaslúži TDM na cestných gumách a Gažko, ktorý si s lesným terénom poradil akoby šiel na kroske...), až sme sa dostali na niečo, čo vzdialene pripomínalo cestu. Nakoniec to cesta naozaj bola. V jednom úseku dokonca preťatá dvoma blatistými brodmi, z ktorých ten druhý, ako neskôr vysvitlo, nebol iba blatistý, ale aj pekne sračkový. Tak nám všetkým na pamiatku pekne smrdeli motorky ako hnojáreň v bývalom JRD.

Odmenou za sračkový brod nám bol pekný výhľad z kopca pri Kopernici, cez ktorý prechádza aj úsek 10-kilometrovej country krosovej trate. Akurát sa nenašiel žiadny odvážlivec, ktorý by si to s ňou chcel rozdať...

Na kopci sme pokecali a zišli po asfalte dole do Kremnice na obed. Motorky sme odstavili priamo na námestíčku a napratali sme sa do jednej reštaurácie, celkom vzdialene pripomínajúcej nočný klub. Jedlo bolo dobré, spokojne som po ňom odfukoval a rozmýšľal som, kde si pospím. Rodinné povinnosti ma však hnali späť domov, tak som sa rozlúčil s bandou odchádzajúcou smerom na Skalku, sadol na voňavého Varana zablateného až po okraj plexi a nabral smer tábor, potom domov.

Peter Fischer

---

Po obede teda vyrážame ďalej z Kremnice po asfaltke na Skalku. Chceme prejsť cez hrebeň Kremnických vrchov do Banskej Bystrice. Do úvahy prichádzajú tri sedlá: Kordícke, Sedlo tunel alebo Králické sedlo.

Ako prvý ideme preskúmať tunel. Keďže si nie sme istí jeho prejazdnosťou, vyráža najprv prieskumný tím v zložení Tomáš Hajduch - Awia, majkro, Gažko a Ifko. Tunel všetci prechádzame bez problémov, a tak sa Ifko vracia pre zvyšok skupiny a oddeľuje sa hľadať stratenú SPŽ.

Tento banícky tunel (nazývaný aj Gorgeyho tunel) ma bohatú históriu. Spomína sa už v 14. stor., slúžil na prepravu striebra a medi z hút v Banskej Bystrici do Kremnickej kráľovskej mincovne. Ďalšie využitie sa datuje z r. 1849, keď tadiaľto ustupovalo vojsko generála Artura Gorgeyho z Kremnice, ktorý po prechode dal tunel zasypať. Opätovný význam nadobudol tunel za SNP, keď po predchádzajúcom spriechodnení tadiaľ za 4. na 5. októbra 1944 previezli partizáni zlatý poklad zo Štátnej mincovne do Banskej Bystrice.

Po príchode zvyšku partie sa dávame na naozaj strmý zostup ku chate nad Tajovom. Odtiaľ už vedie asfaltka až do Banskej Bystrice, no volíme znovu cestu lesom do Kordíkov. Nasleduje trochu banhitý výjazd, ktorý narobil problémy superflanker-ovi, no zvládol to. V Kordíkoch sa napájame na cestu na Harmanec, z ktorej sa vykľula úzka rozbitá asfaltka, ktorá však bola pre nás ľahkým sústom.

V Harmanci sa vedenia skupiny ujíma Wert a vedie nás na Šachtičky. Pri prvej príležitosti zliezame z asfaltky a ideme stúpať na vrchol popri zjazdovke. Zastavujem kvôli foteniu a so mnou aj Gažko, Majo a Babci. Kým skupina prejde okolo nás, Gažko už fičí priamo hore zjazdovkou. Dlho neváham, odkladám foťák a žhavím GS-u hore trávnatým brehom. V polke ma preskok akejsi oceľovej koľajnice trochu rozhádzal a vyviedol z ideálnej stopy. Zjazdená Mitasa už nestíhala, a tak som musel zastaviť a znovu sa rozbehnúť z polky kopca. Nebol to problém. Po zjazdovke po mne bez problémov vybehli aj Majo a Babci.

Hore čakáme na chalanov, no akosi nechodia. Všetko vyriešil telefonát s Cement-om, a tak fičíme ešte vyššie po ďalšej zjazdovke na vrchol, kde čakajú chalani. Tu sa nám naskytá nádherný výhľad. Na juhu Banská Bystrica, na západe Kremnické vrchy a Skalka (sedlo tunel) a na východe končiare Nízkych Tatier. Dlho sa však nezdržujeme a klesáme do Španej doliny po Wert-ovým vedením. Cesta vedie po dosť rozbitej kamenistej ceste. Na to dopláca Sorge a nešťastne padá. Odniesla to páčka brzdy a smerovka, nič vážne.

V Španej doline sa znovu stretávame s Amis-om, ktorý na civilnom a nabalenom DL pripravenom na odchod do Álp zvolil prejazdnejší asfaltový výlet. Vzhľadom na pokročilý čas velím odchod a hlásim modrú značku. Asi som nehlásil dosť dôrazne, lebo sa akosi strácame. Odtrhli sme sa štyria a niekoľko krát poblúdili. Nakoniec nachádzame správnu cestu do Starých Hôr a Gažko nasadzuje na svojej KTM správne tempo. Zákruta strieda zákrutu a mám čo robiť, aby som sa ho na svojej GS-e udržal. Tesne za mnou sa drží Majo. Z cesty vnímam hlavne hlbokú dolinu naľavo a odletujúce kamene od kolies pri dobrzďovaní do zákrut.

Do Starých Hôr dorážame o pol šiestej. Gažko sa lúči, má rodinné povinnosti. Ostatní nemajú dosť benzínu. Naviac čas nás tlačí a tak rušíme plánovaný prechod z Donovaly – Kalište – Moštenica a po natankovaní prášime po asfalte do Lovčice, kde si chceme ešte vychutnať jazdu na trati...

Celú prejdenú trasu si môžete pozrieť tu: Trasa Motoride Enduro Rally 2006, prípadne ju porovnať z plánovanou trasou.

Chalani ktorý sa nám stratili v Španej Doline sa vrátili asfaltkou dole a prešli si naviac prejazd cez šotolinové sedlo Veľký Šturec - trasa Motyčky - Vyšná Revúca.

Jazda na trati

A veru sme si ju aj vychutnali. Na trati trénovali aj Lovčičania a tak sa stretávame s Mirom Kúdelom, ktorý nám umožnil akciu spraviť práve na ich trati. Chalanom vôbec nevadilo, že sme sa s obludami miešali po trati a tak jazdíme. Už ráno som zistil, že GS-a dokáže na laviciach skákať a teraz podvečer posúvam hranice ďalej. Výhoda jazdy na trati spočíva v tom, že každým kolom trať lepšie spoznávate a posúvate svoje hranice ďalej. Výjazdy sú agresívnejšie, objavujú sa drifty v zákrutách, skoky sú dlhšie a vyššie a… ...pribúdajú pády.

Inak tomu nebolo ani v mojom prípade a práve keď sa pri trati objavil Jaro Harly Jerga s kamerou, predvádzam svoj životný skok do polky lavice. To, že bol vysoký a dlhý, nemusím vysvetľovať, to vidno aj na videu. Dopad bol dobrý na obe kolesá, no chytil som nesprávny balanc, šmyklo mi predné koleso a po dopade som sa kvalitne vyrúbal. Chrániče odviedli svoju prácu a tak hneď vstávam a dvíham obludu. Tej pribudol na nádrži škrabanec, ktorý mi bude tento skok pripomínať a mierne sa skrivila brzdová páčka (Nech mi ešte niekto napíše do fóra: Stačí pár pádov a valce si nesieš domou v igelitke).

Video: Dokáže GS-o lietať? - Motoride Enduro Rally 2006

Videá z trate:

Pred odchodom do „kempu“ nám ešte Miro ukazuje skryté zákutia trase, neskutočne strmé výjazdy v lese. Je naozaj obdivuhodné ako sa dá s motorkou vybehnúť niečo také. Výjazd, ktorým som sa nedokázal po štyroch vyštverať na vrchol, pretože končil niekoľko metrov vysokou kolmou stenou. Najlepšie bolo, že na vrchu je priestor asi meter, za ktorým husto rastú stromy. Koniec tohto výjazdu musí teda jazdec zakončiť v tomto priestore. Mirovi však nerobilo žiaden problém výjazd niekoľko krát zopakovať.

Potom sa už vraciame do kempu, kde nás zostalo už akosi pomenej. Večerná pohoda pri ohni, grilované dobroty od šéfkuchára Harlyho a dopíjanie tekutých zásob. Ostávam pri ohni s MajomPO do neskorých nočných hodín, keď to už aj on vzdáva a poberá sa do stanu. Ja sa znovu rozkladám pri ohni a pod holým nebom. Stan ostal po celý víkend nevyužitý...

Nedeľa

Ráno sa nesie v znamení balenia a lúčenia. Akcia sa chalanom páčila a aj keď je čo zlepšovať, určite podobné akcie budeme naďalej organizovať. Ja, Majo a Babci akosi nemáme dosť a ideme ešte jazdiť na trať. Dávam si dve kolá a chalani stoja. Kým sa vykecali a dohodli na výmene strojov, prešiel som si jedno kolo v protismere. Je to úplne iná trať, veľa zákrut bolo v zjazdoch, opačné lavice a tobogány. V cieli sa teda točím a prášim svoje posledné kolo v normálnom smere. Akurát pri skokoch som akýsi opatrnejší...

Nakoniec to predsa len nebolo kolo posledné, lebo som sa vybral prevetrať aj Babciho KTM 990 Adventure. Je to diametrálne odlišný stroj ako GS.

V kempe ešte balíme odpadky a definitívne sa lúčime. Na cestu domov vyrážam s Majom. Potrebuje skočiť ešte do Prievidze. Nepríjemné prekvapenie má čaká v stúpaní po hlavnom ťahu na Handlovú. Divný zvuk, sykot a o pár sekúnd ma už vozí. Zastavujem pri krajnici a dívam sa na prázdne zadné koleso...

Ultraseal nezabral a tak je nám jasné, že diera musí byť veľká. Nestrácam teda čas a odstrojujem batožinu. Máme výbavu na prezutie kolesa a Majo má náhradnú dušu. Monterpáky som kúpil len pred dvoma týždňami a trénoval som doma prezúvanie kolies z auta. To sa mi vyplatilo. Za 15 minút je moto odstrojená, koleso zhodené a duša vybraná. Odlepenie plášťa od ráfika sme docielili pomocou bočáku na Majovej motorke. V duši je diera cca 1 cm a vnútri v duši nachádzam zdroj mojich problémov: asi 10 cm dlhý hrubý klinec bez hlavičky.

Vytieram teda zbytky Ultrasealu a vkladám novú dušu. Začína fúkanie prenosnou pumpičkou. Ide to pomaly, no po cca 30 – 45 minútach plášť zaskočil na svoje miesto a tlak v pneumatike stúpol na zjazdných 1.9 atmosféry. Balíme teda náradie, a batožinu a úspešne prichádzame do Handlovej. Celkové zdržanie pri defekte je 1 hodina 15 minút, za ten čas sa pri nás s ponukou pomoci samozrejme nezastavil ani jeden motorkár a ani žiadne auto. Čo už, na Slovensku je to tak.

Domov ideme prejazdom z Rematy do Skleného, cez Štruec, Čerín a po vedľajších cez Hriňovú, Klenovec, Kokavu až do Štítnika, kde sa naše cesty rozdeľujú. Vynikajúca trasa s neskutočným počatom zákrut, ktorú doplním neskôr do databázy trás.

Záver:

Čo povedať na záver? Akcia sa vydarila, počasie nám prialo. Chalani ktorí prišli neľutovali, ktorí neprišli, majú smolu. Foto len z časti dokumentujú prejdenú trasu. Musím povedať, že všetci predviedli, že v teréne sa ani veľké enduro nestratí dokonca ani TDM s cestným obutím (DeeDee).

Na výjazde sme trošku blúdili, no čakal som, že to bude horšie. Cestou som aj rozmýšľal ako to vyriešiť, ale myslím, že k enduro jazdeniu patrí aj navigácia a blúdenie. Trasa striedala menej náročné úseky s tými náročnejšími, kde ma asi nejeden účastník preklínal. Na oplátku sme však prešli nádherné miesta a perfektne si zajazdili.

Mašiny odchádzali z trate iba s drobnými „zraneniami“ ako prasknutá smerovka, skrivená páčka a podobne. Horšie však obišiel PeterXX. Na trati bol jeden skok vo výjazde, ktorý bolo treba obísť. Bol totiž ostrý a z hroznou plochou na dopad. Okrem toho ho zospodu nebolo vidno no a je jasné, že do výjazdu sa poriadne kúri. Ja som ho skočil na Betke a mal som čo robiť, aby som to ustál. Petra som na tento skok upozornil, no akosi ho aj tak prehliadol a nepekne spadol. Výjazdu sa už potom nezúčastnil a teraz už vieme, že si odniesol aj suvenír - 8 týždňov ruka v sadre. Peťovi prajeme skoré uzdravenie.

Na záver by som chcel poďakovať všetkým zúčastneným za super pravý nefalšovaný endurácky víkend. Bola večerná pohoda pri ohni, zážitky z ciest (Island, Tunis, Ukrajina, Rumunsko, Chrovátsko, každý porozprával svoje) V sobotu perfektný výjazd, poctivá drina na trati, trochu blúdenia, niekoľko pádov, bahnenia a ťažkých úsekov, ale aj lepšie šotolinové cesty. Držali sme sa plánu a prešli sme skoro celú plánovanú trať...

Vďaka patrí aj Mirovi Kúdelovi z tímu MK Lovčica, že nám poskytli trať aj priľahlý kemp. Prostredie bolo perfektné. No a v neposlednom rade sa chcem poďakovať Jaro Harly Jerga-mu za ochotu zúčastniť sa akcie a prevziať na seba nevďačnú úlohu strážcu kempu, kým my ostatní sme sa vozili.

Veľká vďaka.

Text: Tomáš Hajduch - Awia, Peter Fischer
Foto: Tomáš Hajduch - Awia, sorge, Orin, Ifko
Video a strih: Jaro Harly Jerga