ISSN 1336-6491 | Online: 2312 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Motozem.sk www.styx.sk/

Anketa:

Ako na núdzové brzdenie v krízovej situácii?

Spolu odpovedi: 29848
Intenzívne brzdím oboma brzdami: 59% (17637)
Brzdím iba prednou brzdou aby som nedostal šmyk: 41% (12211)
Diskusia Diskusia k článku (13)  [Verzia pre tlač] Tlač

Cesta okolo Strážovských vrchov za tri hodiny, alebo čo s načatou nedeľou

 Zdieľať

Pridané: 13.06.2006 Autor: slimak
Čitatelia: 5549 [Mototuristika - Stredné Slovensko - Výlet]

Môj prvý motovýlet dopadol dobre, ešte v miernej eufórií sa snažím napísať pár dojmov.

Nedeľa, 11. 6. 2006. Budím sa skoro ráno o deviatej hodine a volám kamošovi, že prídem na motorke do Žiliny. Bohužiaľ, kamaráti sú odcestovaní, zo Žiliny nič nebude. Na oblohe ani obláčik, 18 °C už o tejto hodine, to by bol hriech nevyužiť. Včera som prvýkrát menil olej v motorke, na tachometri 1200 km, patrilo by sa ju prebehnúť aj ďalej ako po susedných dedinách. Rozhodovanie netrvalo dlho. Kontrolujem baterku vo foťáku, do kufra hádžem pre istotu nejaké náradie, druhé tričko, keby sa ochladilo, tyčinku deli, keď nebudem vedieť "čo teraz" a idem do garáže. Ešte rýchle premazanie reťaze, kontrola oleja a ide sa. Smer Kľak.

 Čo je väčší kanón?
Čo je väčší kanón?

Cestu na Zliechov poznám už dosť dôverne, za posledný mesiac som ju prešiel snáď desaťkrát. Moja "školská" trasa, kde sa učím ovládať motorku. Sem-tam nejaká jama, ale enduro mať netreba. Prichádzam na Zliechov, kde si dávam pár minút pauzu, kontrolujem motorku a robím nejaké fotky.

 Popod Strážov
Popod Strážov

Zastavujem sa ešte pod Strážovom, kde ma trošku naplaší skupina ľudí strielajúcich na lúke do terča. Žeby poľovníci...? Vchádzam na mne neznáme cesty. Šesťdesiatka na tachometri, skúšam zákruty, obzerám scenériu. Prichádza nový poznatok: prechod svetlo - tieň je na motorke o dosť nepríjemnejší ako na aute. Možno by to chcelo tmavé plexi na prilbe.

Čičmany. Malebná dedinka, domov mnohých dreveníc a ešte mnohejších bielych klikihákov po všetkom drevenom. Obzerám si dedinu odspodu až hore a naspäť. Idem si dať kofolu. Za živým plotom, s nenápadným vjazdom od cesty sa skrýva hostinec s pomerne velkým miestom na parkovanie. Kofola drahá, ale chutí. Obzerám menu, varia napr. brindzáky, tuším za 70 Sk.

 Sprejeri vyčíňali
Sprejeri vyčíňali

Ďalší poznatok: v koženej motobunde je za jazdy príjemne, pri zastavení na slnku sa však pocity sakra rýchlo menia.

Pri kofole prehodím pár slov s majitelom Pegasa, čo ma obiehal pod Strážovom. Asi začnem šporiť na cestné endurko...

Z Čičmian vyrážam opať po ceste plnej zákrut, s dobrým asfaltom aj na mojho šopríka. Na križovatke Žilina - Prievidza odbočujem na Kľak. Cesta sa začína dosť rýchlo dvíhať, radím trojku a bafkám si to do zákrut. Paráda, len mi je trochu ľúto motorky. Taký záťah ešte nezažila. Ale musí si zvykať.

 Cieľ cesty, parkovisko pod Kľakom
Cieľ cesty, parkovisko pod Kľakom

Vyškriabem sa až na vrchol stúpania, na pakrovisku nechám valcom oddýchnuť. Robím "umelecké" fotky zo stojacej motorky a nechtiac si zhadzujem prilbu zavesenú na riadidlách. Ako sa ju snažím vo vzduchu zachytiť, takmer si líham aj s motorkou. Hmm, veru, veru, už nesedím na skútri. V takýchto chvíľach som rád, že som nekúpil nejakú Transalpku alebo Fazera. To už by som sa isto trápne kukal zo zeme pripučený motorkou.

Zliezanie serpentín ma teší ešte viac ako cesta hore, motorka si tiež nesťažuje. Na križovatke odbočujem na Žilinu. Strihnem to cez Rajec a Domanižu do Považskej Bystrice. Pohoda, klídek, tabáček. Život je pekný. Stretám vcelku dosť motorkárov a ani sa nečudujem. Je tu pekne.

Pri Malej Čiernej (alebo je to Veľká Čierna?) dávam cikpauzu a chvíľku oddychujem na lúke. Nasleduje cesta cez Domanižu a Prečín. O chvíľku som v Bystrici a čaká ma posledná etapa po rozbitej, vyfrézovanej a ešte inak prívlastkovej ceste "prvej triedy". To už ma mierne bolia krčné stavce, na môj prvý motovýlet celkom stačilo.

Pred plánovanou letnou cestou okolo Čiech ešte budem musieť veľa natrénovať.

 Posledná zastávka
Posledná zastávka

Pridané: 13.06.2006 Autor: slimak Zdieľať

Súvisiace články:

Diskusia Diskusia k článku (13)  [Verzia pre tlač] Tlač
Yamaha Posledná šanca

Moto Guzzi

Aprilia-side-03-2025

Vtip

Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!



Ďalšie vtipy »