Cesta do školy trochu inak...

Pomyslíte si, hlúpy nápad? Mne tak rozhodne nepripadal. Hneď som písal vsetkým ľuďom, čo boli na chate, ale tam neúspešne, taktiež na ICQ som nikoho nezohnal, tak som si založil diskusiu keby náhodou niekto si zmyslel. Spať som šiel okolo jednej ráno a vstával som o piatej. Odchod som mal naplánovaný na šiestu, ale kedže sa mi nikto neozval, tak som už o pol šiestej štartoval motorku. Na moje prekvapenie chytila na prvé roztlačenie a tak som ju nechal chvíľku na sýtiči, nech sa zahreje. Neviem, čo si mysleli tí ľudia, ktorých som o pol šiestej zobudil zvukom dvojtaktnej kosačky, ale v láske ma isto nemali. Vyrážam z Dúbravky smerom na Devinskú Novú Ves tak rýchlo, ako mi to len kolesá dovolili. Zimu som veľmi nepociťoval, pretože som sa naobliekal asi do troch svetrov a skôr mi bolo teplo. V Devínskej som odbočil na Devínske jazero, aby som nemusel ísť po frekventovaných cestách.

Pokračoval som smerom k vojenskej základni a čím som išiel ďalej, tým sa cesta zhoršovala. Prišli potom miesta, kde som musel radiť do jednotky, prípadne úplne zastaviť, ked som stretol po ceste protiidúce vozidlo. Po pár kilometroch tejto hôzostrašnej cesty som uvidel asi najväčšiu skládku odpadu akú som kedy videl. Normálny kopec, aký môžete vidieť v americých filmoch, postavený čisto zo špinavých smetí. Zastavil som na chvíľku a kochal sa pohľadom. Pokračoval som ďalej a naďabil som na križovatku ktorá, už sa menila na peknú asfaltovú cestu. Rozhodol som sa ísť po tej asfaltke, nakoľko ma už tie hrboly začali miestami aj bolieť. Zase po ani nie piatich kilometroch som sa dostal do dediny zvanej Vysoká pri Morave a tam som sa rozhodol spraviť si raňajky. Našiel som tam jedno pekné miesto s výhľadom na Rakúsko, tak som si vybehol na hrádzu a vybalil raňajky. Najedol som sa, popozeral okolitú prírodu a sadol znova na mašinu, že pozriem kam až táto dedina siaha... Nesiaha ďaleko tak som sa otočil, pretože som už ani nemal veľa času a zachvíľu mi začínalo vyučovanie. Prišiel som opäť na tú križovatku a rozmýšlal som či ísť rovno po ceste (asfaltke) alebo ísť tou istou cestou aj späť. Zastavil som teda vedľa križovatky a pozrel na mobil a nie s veľkým nadšením som zistil, že už je sedem hodín aj šesť minút. Vyučovanie začinalo 7.20 tak som sa rozhodol ísť po ceste, ktorej som už šiel aby som sa pri zablúdení nemusel vracať. Cestu som už našťastie poznal a išiel o niečo rýchlejšie ako som šiel. Onedlho som už prichádzal do Dúbravky a odbočoval do školy na školské parkovisko. Na mobile 7.25, ale veď tých 5 minút snáď nikoho nezabije. Zamkol som motorku a utekal na vyučovanie. Akciu hodnotím kladne a myslím, že to bola fajnová ranná prechádzka a raňajky. Jediný problémik som mal keď som prišiel domov bol som strašne unavený a zaspal som o piatej poobede a zobudil sa až na druhý deň o jedenástej ráno, čiže som prespal 18 hodín. Neviem, či toto vyčerpanie bolo spôsobené týmto výletom ale viem, že keď sa mi vyskytne taká príležitosť ísť sa pred školou povoziť, určite pôjdem.