Aprilia Pegaso 650 Strada

Časť prvá: Krížová cesta s dealerom

Po náročnej zime, keď som sa rozhodoval či a čo kúpiť, nakoniec padlo rozhodnutie na Stradu od Aprilie. Predtým som mal Hondu CBR 1000F, potom dlhú abstinenčnú pauzu a chcel som zmenu - niečo ľahké, super ovládateľné, so vzpriameným posedom a moderným motorom. Takže nakoniec som zvolil Stradu, lebo tieto kritériá spĺňala najlepšie a navyše vyzerala podľa mňa bezkonkurenčne. Jej tvary ma doslova uhranuli.

Takto vyzerala tesne po kúpe

Tak som našiel dealera tu v Bratislave, pre istotu som oslovil aj ďalšieho, ale cenu mi prekvapivo ponúkol vyššiu ako tu v BA, preto som sa rozhodol, že ju kúpim v Bratislave u autorizovaného distribútora (First auto na Tomášikovej), ktorý práve začínali predaj. Navyše sľubovali záruku 2 + 2 roky navyše, ak budem motorku servisovať u nich. Prvým prekvapením bolo že chceli zálohu neuveriteľných 50.000 Sk aby mi vôbec motorku doviezli. Ďalej že to bude trvať 5 týždňov a že nemajú oprávnenie vydávať techničáky, takže to pôjde idividuálnym dovozom. A to, že zatiaľ nemajú servis, bola iba čerešnička na torte.

Keďže som už bol rozhodnutý motorku kúpiť, tak som zložil zálohu, prečítal si zmluvu a opäť som dostal mierny šok, ja som mal povinností kopu, mojich 50.000 v prípade neprevzatia kompletne podľa zmluvy prepadne a oni nemali ani len stanovené, že sa zaväzujú doviezť motorku najbližších 5 rokov. Podľa tejto zmluvy som už nikdy nemal nárok na vrátenie peňazí, lebo ich plnenie nebolo nijako časovo ohraničené. Tak na moju výslovnú žiadosť tam doplnili termín dodania a najmä, že chcem motocykel s rokom výroby 2006.

Potom bolo len nekonečné čakanie, v závere spestrené stresujúcim zážitkom, keď som išiel okolo a zistil som že predajňa zmizla, ostala len prázdna stavba s robotníkmi a na dverách rukou napísané telefónne číslo. Vtedy som na chvíľu vedel, ako sa cítili zákazníci BMG Investu. Už som v duchu videl, ako sa mojich 50 litríkov stráca niekde na Bahamách. Našťastie sa hneď ukázalo, že iba prestavujú, ale keďže motorku tam už mali, plný strachu som ju okamžite vyplatil a uháňal s ňou domov. Doma po preštudovaní záručných podmienok som sa prekvapujúco dozvedel, že záruka je iba dva roky a tie dva roky navyše bolo obyčajný podvod a klamstvo predajcu, táto akcia platí na úplne iné motorky. Aby som o nich nepísal iba zlé skúsenosti, mikroskopické plus bolo, že prihlásenie vybavili komplet bezo mňa, ja som sa len zastavil o tri dni po technický preukaz a značku a mohol som jazdiť.

O nejaký čas som si dal preveriť u druhého distribútora podľa VIN čísla rok výroby a druhé prekvapenie, ktoré ma čakalo, nemôžem prežuť doteraz. Bola vyrobená začiatkom roku 2005 a ja som ju kúpil na jar 2006. Mal som zmluvne podchytené, že sa zaväzujú doviesť moto s rokom 2006, a oni ma podviedli ako malého chlapca. Na moju sťažnosť jachtali voľačo o tom, že to iba kostra bola orazená v roku 2005 a potom ležala v sklade a skladali to teraz na jar, ale to je podľa mňa nezmysel a iný distribútor mi to potvrdil. Týmto ma v prípade budúceho predaja pripravili o pár desať tisíc. Keď som to zistil som mal najazdených skoro 1000 km. Najprv som to chcel riešiť právne, lebo som mal na papieri, že sa zaviazali doviezť rok 2006, ale nakoniec som nad tým mávol rukou a povedal, si že iba varujem pred ich podvodníckymi metódami ostatných a ja s nimi okrem servisu po 1000 km už nikdy nič nechcem mať. Našťastie z Bratislavy nie sú ďaleko zabehnuté servisy v Rakúsku, Maďarsku aj v Čechách.

Servis po 1000 km mi moje rozhodnutie len potvrdil, po tom čo za 3.500 Sk mi len vymenili olej a filter a skontrolovali dotiahnutie skrutiek, neurobili diagnostiku ani nastavenie motora ani ventilov, lebo prístroje nemali, som si povedal – nikdy viac! Navyše som reklamoval tečúci benzín spod tesnenia palivového čerpadla, toto spravili, ale pri tom keď dávali dolu prednú masku, mi neviem akým spôsobom vyrazili parabolu z úchytu vo vnútri zlepeného reflektora. Keď som to večer zistil, lebo svetlo svietilo do zeme a prestalo sa dať nastaviť a poťahaním za káble lietala vo vnútri hore–dole celá parabola, som sa rozhodol to spraviť sám. Našťastie sa mi to podarilo a po poldennom snažení, keď som ako gynekológ cez dierku na obrysovú žiarovku zahnutou tyčkou vťahoval parabolu do úchytu, táto nakoniec zacvakla a bolo vyhrané. V každom prípade mám predok motorky už prelúskaný do poslednej skrutky a tak to mám rád.

Okrem toho sa mi v priebehu používania povolili úchyty riadidiel na okulári, akonáhle som mal dojem, že mi nejako záhadne okrivela motorka, som to odhalil a dotiahol a tiež mi začala tiecť chladiaca kvapalina na spoji hadice na výtlaku z čerpadla. Taliani používajú také jednorazové clic–objímky, ktoré dosť slabo stláčajú hadicu, výmenou za normálnu skrutkovaciu objímku sa to vyriešilo. To isté sa opakovalo po pár sto km o 5 cm ďalej na tej istej hadici, výmena to opäť vyriešila. Odvtedy všetko fachá ako sa patrí, klop, klop, klop.

A ešte poznámka ku servisným intervalom. V nemecko-anglicko-taliansko-, francúzskom manuáli je vždy servisný interval každých 10 tisíc km. A predstavte si, slovenský preklad čísla 10 tisíc z týchto jazykov je 6 tisíc. Buďto výrobca považuje Čechov, Slovákov a Maďarov za totálnych magorov, čo ničia motorky a skrátil im servisný interval na takmer polovicu, alebo sa jednoducho rozhodli servisáci vo východnej európe ryžovať na zbytočne častých servisných výmenách.

Časť druhá: Hodnotenie motorky samotnej

Motor – tak moje prvé dojmy boli rozporuplné, jednovalec 650-ka je naozaj dosť drsný. Vibrácie v pohode, sú, ale nič z čoho by vám brneli ruky, ale zvuk motora ma zaskočil, oproti šumu štvorvalca je to traktor a to ešte aj vylágrovaný. Keby som nepočul druhú Stradu, ktorá mala rovnaký zvuk, bol by som si myslel, že niečo nie je v poriadku. Ale po chvíli jazdenia som si zvykol a začal sa mu tešiť čoraz viac a viac. Dá sa s ním jazdiť v pohode od 2500, do 4000 mu dvojica výfukov dáva pekný dunivý zvuk, potom sa to stráca a začne mať plechový tón. Vzhľadom na plochý priebeh krútiaceho momentu na vytáčenie ani nie je dôvod. Nad 5000 ťah nijako nerastie, vôbec nemá zmysel sa na tieto otáčky dostávať. Vstrekovanie na pridanie plynu reaguje parádne, čo som si ale po dlhšom čase všimol, je slabučké kolísanie pri nezmenenom plyne. Pri jazde ustálenou nižšou rýchloťou po rovnej ceste je to hranici pociťovania, také jemné pridávanie a pribrzďovanie, ktoré nepočujete, iba cítite telom. Prvý krát keď som si to uvedomil, som sa zľakol, že mi začal vynechávať motor, pridanie plynu a bleskové potiahnutie motora vás presvedčí, že fachčí, ako sa patrí. Opäť otázka zvyku, u mňa to ale len potvrdilo moje staromilstvo – staré dobré karburátory.

Motor je so suchou olejovou vaňou, funkciu olejovej nádrže má dutá predná časť rámu. Nevýhodou je, že zmeranie stavu oleja je možné až po cca 15 km jazde, keď sa všetko včítane rámu prehreje, lebo dovtedy je meracia tyčka suchá. Ak vám teda cez zimu nejakým činom olej vytečie, zistíte to už len ak prestane motor mazať a zasvieti sa kontrolka mazania. Zatiaľ mi oleja ale neubudol ani milimeter.

Spotreba mi kolíše medzi 4,1 litra/100 km pri veľmi soft jazde, normálne mám vždy pod 5 litrov a až takmer 6 litrov pri ostrejšom šantení. Vzhľadom na výkon – 35 kW však nejaké zázraky nečakajte, na štvorke a päťke je už dosť lenivá. Záťah odspodu s pekným jednovalcovým zvukom však prináša potešenia dostatok.

Motor sa na mieste na prevádzkovú teplotu zahreje bleskurýchlo, ak vyrazíte so studeným, bude sa zohrievať strašne dlho, termostat má podľa mňa príliš veľkú obtokovú dierku, chladič sa od začiatku zahrieva rovnako ako motor. Pri jazde okolo 80 km/h a vonkajšej teplote cca 5 stupňov sa nedal motor zahriať na ideálne „ tri čiarky “ ale držal sa na dvoch, pri zastavení vyliezol na tri a pri jazde opäť klesol na dve. Pri najbližšej záručnej kontrole to budem reklamovať, aby skontrolovali či úplne doviera termostat, ak áno, po záruke asi dierku zaletujem a prevŕtam polovičným priemerom.

Prevodovka je presná, jednotka je s dosť hlasným buchnutím, niekoľkokrát sa mi stalo – vždy pri nízkych otáčkach - mi päťka išla ťažšie, pocítil som odpor kde ešte nemal byť a zaskočila až pri spúšťaní spojky. Trocha mi vadí sprevodovanie trojky, v meste okolo 40 km/h dvojka už hučí a trojka ešte seká, pri plížení sa za autami to dosť vadí, pokiaľ jazdíte ako ja radi v nízkych otáčkach. Brzdný moment má motor veľmi silný, brzdy potrebujete iba zriedkavo, druhý neutrál pod päťkou by ušetril veľa benzínu, lebo musíte chodiť stále pod plynom, ináč dosť intenzívne brzdíte.

Rám, gumy, pruženie a brzdy – gumy sú od výrobcu obuté Pirelli Diablo Strada, nemôžem na ne krivého slova povedať, keď sú zahriate, sú nad moje schopnosti, znesú omnoho viac ako mám ja odvahy. Až ich zoderiem, prednú obujem zase tú istú, dozadu mi stačí niečo lacnejšie. Pre jazdca mojich parametrov sú zbytočný luxus. Pruženie ma od začiatku nadchlo, predok pomerne mäkký, ako mám rád, zadok na moju nízku hmotnosť sa mi zdal zase príliš tvrdý aj na najmäkšom nastavení – mám rád hojdavý komfort. Spolu ale na bratislavské cesty je odpruženie perfektné, idete ako tank a nemusíte sa vôbec ničomu vyhýbať. Výhradu mám k náplni predných tlmičov, výrobca predpisuje olej medzi 5W a 20W, ale nikto nevie, čo tam skutočne presne je. Pri jazde v chlade mi predok totálne stuhol a nárazy sa prenášali do rúk, na jeseň vymením náplň za niečo menej viskózne.

Rám je žiaľ najväčšia slabina celej motorky. Nemenovaný slovenský motomagazín uvádza v roku 2005, že sa jedná o dvojitý trubkový rám, houbeles! Je to obyčajný jednotrubkový uzavrený rám, v spodnej časti prerušený a motor tvorí časť rámu. Na takúto motorku je jeho tuhosť nedostatočná, od 120 km/h motorka pláve a nad 140 km/h sa vás snaží presvedčiť, že nie je zo železa ale z gumy. Pri tejto rýchlosti stačí pohnúť viac zadkom a motorka pod vami plápolá ako list vo vetre. Maximálku okolo 170 km/h dá iba v sklonenej polohe a tu už človek aj vďaka tej polohe to plávanie ani moc nevníma. Taktiež prejazd zákrut vysokými rýchlosťami asi nie je med lízať, neviem posúdiť, zákruty prechádzam rýchlosťami pod 100 km/h. Skúšal som zadok nastaviť na najtvrdšie, ale nejaké výrazné zmeny som nepozoroval, plávanie zostalo.

Zato brzdy sú vynikajúce, dávkovanie presné, dvoma prstami ubrzdíte všetko, po zohriatí gúm v pohode ide zadok hore, tu nemám čo dodať.

Jazdné vlastnosti – presne v duchu ostatných hodnotiacich sa pripájam, je to super motorka do mesta a na kľukaté okresky aj s horším povrchom, ovládateľnosť je mimoriadna, človek má dojem že riadi 100-kilovú motorku. Vzhľadom na to, že motorka má silný sklon padať do zákruty, mal som nej spočiatku dojem až nestability. Najmä pri pomalých a ostrých zákrutách vás môže až zaskočiť. Zato mimoriadny pôžitok dáva pri prejazde zákruty s plynom, vtedy sa začne správať neutrálne, na zadnú gumu je spoľahnutie a človek si to vychutná Je to otázka zvyku, osobne by som radšej trocha ovládateľnosti vymenil za neutrálnejšie správanie. Je zvláštny pocit, keď riadidlá držíte iba jemne a cítite keď sa blížite k zákrute, ako motorka zatáča ešte skôr ako vy chcete, akoby vás predbiehala a reagovala na vaše myšlienky. Vzhľadom na padanie do zákrut je kontra pri riadení nevyhnutná, v podstate riadite tak, že jej bránite zatáčať tlakom na riadidlá. Vskutku zvláštne.

Prekvapujúco k takej slabej motorke by sa asi zišiel tlmič riadenie, dvakrát mi nahnala strach, keď mi neočakávane zakmitalo predné koleso, oba razy pri silnom zabrzdení na terénnej nerovnosti. Vzhľadom na mäkký rám to s vami pekne zalomcuje, nič príjemné.

Poloha na motorke je úplne vzpriamená, ruky pomerne na široko, posed v štýle enduro. Motorka asi nie je moc vhodná pre dlháňov, výrobca ponúka aj vyššie sedlo (ale ako budú mať pokrčené nohy?), to originálne bude veľmi dobre pasovať osobám priemerného vzrastu a viem si dobre na nej predstaviť nejakú akčnú dievčinu. V meste a pri ostrejšej jazde sa dobre jazdí, ak sa posuniete dopredu, na dlhé cesty zase ležérnejšie vzadu. Sedadlo je dostatočne nízko aby aj menšia osoba pri zastavení na križovatke mala nohy pevne na zemi. Sedadlo nie je také mäkké ako sa zdá, po hodine, dvoch ma spočiatku fest bolel zadok, časom sa zvykám, zadok bolieť prestáva, ale 500 km bez zastavenia na tom asi nikto neprejde. Až sa vrátim o mesiac z Álp, poreferujem.

Viacero vecí si stále nemôžem vynachváliť, napríklad odkladací priestor na nádrži, vlezie sem v pohode foťák, telefón, kľúče a doklady. A taktiež obrovský kastlík pod sedadlom. Má objem neuveriteľných 5 litrov a dáte do neho náradie, lekárničku, sprej na gumu, zámky na kotúč a ešte tam dotlačíte aj šušťáčku. Vďaka konštruktéri, týmto ste u mňa zabodovali.

Taktiež musím pochváliť svetlá, síce majú nie príliš štandardné a ukrutne drahé H11-ky, ale svietia vynikajúco, tlmené pri diaľkovom nevypína, takže na diaľkových máte pred sebou biely deň. Diódové smerovky v svojom smere svietia super silno, z boku sú ale viditeľné dosť slabo. Aj palivomer je presný, dá sa na neho spoľahnúť, po dosiahnutí rezervy pri presne 3,5 litra v nádrži vám začne narátavať palubný počítač počet km najazdených na rezerve a vy máte prehľad, koľko km ešte ste schopní odjazdiť.

Časť tretia: Doplnky

Nakoľko je to naháč a sedíte na ňom vzpriamene, pri jazde rýchlosťou nad 100 km/h sa pohoda z jazdy mení na zápas s vetrom. Ako prvé som sa podujal zhotoviť doplnkový štít, ktorý predajca ponúka za 9950 Sk (pri tej cene som skoro skolaboval). Mňa vyšiel 300 Sk a to som ho vyrábal dva kusy. Kúpil som plexi hrúbky 2 mm v Baumaxe, vyrezal tvar podľa fotky zo stránok Aprilie, dal do plynového sporáku vyhriať a keď som si o štvrť hodinu spomenul, že ho tam zohrievam, bolo vláčne ako cesto na pizzu. Ovísalo mi cez prsty v rukaviciach, nejako som ho napatlal na žmýkačku, ktorej tvar je presne taký ako som potreboval. Po ochladení som zistil, že priehľadnosť som síce stratil, ale tvar malo, tak som ho nahodil, aby som ho otestoval. S výsledkom som bol veľmi spokojný, tak som postup zopakoval, tentoraz som sedel pri sporáku a vybral to včas a výsledok môžete vidieť v priložených fotkách. Neskôr som ešte experimentoval s lomítkom podľa vzoru variotouringscheibe z katalógu Louis, osvedčilo sa tiež. Plánujem to všetko zopakovať ešte raz, tentoraz s hrúbkou 4 mm, lebo 2 mm plexi v miestach vŕtania otvorov pomaly získava malé únavové trhlinky.

Nakoľko mototuristika je neoddeliteľnou súčasťou môjho využitia tejto motorky, hneď po tom, čo mi predajca oznámil cenu zadného držiaka na vrchný kufor a bočné tašky (nekresťanských 12.400 Sk) som sa pustil do ich výroby. Minul som 5 metrov plnej tyčoviny priemeru 10 mm, dva dni rezal, ohýbal, zváral, hrešil, rezal, zváral, hrešil, zváral a stvoril toto veľdielo – viď foto.

Takýto je výsledný vzhľad, upozorňujem extra na lomítko made by atman na štíte a nálepky na zadnej kyvke a teleskopoch

Možno ešte dorobím skrutkovateľné prepojenie oboch bočných častí popod blatník z pevnostných dôvodov. Nahodenie trvá 10 minút a naložím na to všetko čo potrebujem na dlhý výlet vrátane stanu, spacákov, karimatiek a pod. Zatiaľ nemám tankbag, ani neviem či ho budem zháňať, lebo plastová nádrž má dosť blbý tvar a je strašne krátka. Zato ešte určite dorobím na vrch kufra rošt, je to dobré miesto na dve karimatky a sušenie uterákov a prepotených tričiek za jazdy.

Naľavo je vidieť hotovú konštrukciu zadného nosiča, vedľa nej je prvý pokus o ohýbanie plexiskla, ktorý skončil miernym roztečením a napravo je motorka s nahodeným nosičom s kufrom a štítom

Okrem týchto úprav som trošku zindividualizoval uniformne pôsobiacu motorku, na zadnej kapotáži pod sedadlom trojfarebná ozdobná páska spojila pekné s užitočným a zakryla oškretie, ktorým som pokrstil motorku už po 800 km, rovná plocha zadnej kyvky sa priam pýtala po nápise atman s motívom leva prevzatom z obrysu nádrže a na prednej vidle sa tibetská slabika HÚM, znak Jógy veľkého symbolu vyníma úplne skvostne.

Drobnosti, ale potešia

Záverom, tento článok nie je objektívne hodnotenie, nakoľko sa zaoberá prevažne zistenými negatívami. Keď čítam hodnotenia motoriek tu na motoride od samotných vlastníkov, každý si len nie príliš kriticky ospevuje tú svoju. Ja som zvolil opačnú cestu a chcem upozorniť na všetko, čo sa mi nepáči. Osobne nechcem dávať nijaké záverečné jednoznačné zhodnotenie, napísal som moje vlastné dojmy, čo je podľa mňa dobré a čo nie. Niekto iný môže mať názor úplne odlišný. V každom prípade za seba musím povedať, že som naivne za 253.900 Sk čakal dokonalosť a bol som prekvapený, keď som ju nedostal. Je to motorka ako každá druhá, má svoje silné aj slabé stránky. Je na každom, aby si stanovil kritériá dôležitosti. Takže ja až s odstupom času si zvykám na túto motorku so všetkým, taká aká je a začínam sa s ňou zžívať a čoraz viac sa z nej radovať.

V minulosti som sa z motoriek tešil, neanalyzoval som, ako sa správajú a nevšímal si negatíva. Veľkú chybu u tejto motorky som spravil, že od začiatku som na nej hľadal chyby, miesto aby som sa z nej tešil. To (a predajcove podvody) mi zobrali prvotnú eufóriu a až teraz to doháňam. A malá metafora a moje pozorovanie (ako následok písania článku) na záver:

S motorkami je to ako s babami. Ak ju máš rád, berieš ju tak aká je, so všetkými chybami. Akonáhle začneš hľadať chyby, začneš si ich všímať, je to zlá cesta, lebo ťa to začne štvať a začneš to porovnávať s inými a obzerať sa po druhých. Preto majte radi svoje motorky (rovnako aj svoje frajerky), nehľadajte na nich chyby a slabé miesta, ale tešte sa z nich a odvďačia sa vám eufóriou. V tomto smere je kontraproduktívne aj písanie článkov o motorkách, lebo vás to tiež tlačí do bedlivého pozorovania a potom sa človek dozvedá veci, ktoré ani vedieť nechcel.

Tak sa Atman lúči s pozdravom, nech nám dobre slúžia a prinášajú radosť.