Rumunsko 2006

Po minuloročných skúsenostiach s rumunskými cestami som bol presvedčený, že sa do tejto krajiny ešte vrátim. Ale s inou partiou ľudí a s iným zámerom. Začal som teda presviedčať ľudí na podobných motorkách, ako mám ja (Yamaha XT) a s ktorými jazdím. Po presviedčaniach sa ku mne bol ochotný pripojiť iba Pištík (Suzuki DR). Ten síce týždeň pred plánovaným odchodom v sebe potláčal zajačie úmysly, ale keď sa ešte aj Juro (BMW GS Dakar) rozhodol, že ide s nami, potlačil ich úplne. Plán bol teda jasný: prísť do Rumunska, kúpiť mapu a pojazdiť zopár bielych rumunských cestičiek. Dalo by sa to teda nazvať Romania Enduro Tour.

Na nudný prejazd úplne rovným Maďarskom vyrážame 1. júla. Oproti plánovanej ôsmej hodiny typicky o hodinu neskôr.

V Maďarsku začína pršať a nepremoky ten deň už nevyzliekame. Do Rumunska dorážame v takej prietrži mračien, že autá zastavujú, lebo im nestíhajú stierače. My pekne pomaličky prichádzame na colnicu do Nadlaku a začína vybavovanie. Lejak neprestáva a colnicou tečie celkom slušný potok. Na rovine sú asi 3 cm vody a v potoku s 20 číslami stojíme, keď si zamieňame peniaze. Na prvej pumpe kupujeme mapu a ide sa ďalej. Cestou pozeráme ubytovanie. Kolesá nás nakoniec zavedú do krásneho holandského kempu v dedinke Paulis na ceste medzi Aradom a Lipovou. Za 70 RON si prenajímame karavan a po míňaní zásob jedla ulíhame k zaslúženému spánku.

Ráno sa budíme už do lepšieho počasia a pokračujeme ďalej hlavnou cestou na Devu. Keď už mám hlavného ťahu dosť, pred Devou odbáčame vľavo na dedinku Petris smer Brad. Cesta samozrejme ihneď stráca svoju kvalitu a postupne sa stráca úplne. Ideme po šotoline prípadne po kameňoch cez nádherné sedielko, okolo iba samé lúky a kľud.

Zo sedla klesáme cez les a pred Bradom si dávame prvý obed. Z Bradu sa vydávame ďalej vedľajšími cestami cez Abrud do Alba Iulia. Cesta je síce väčšieho významu, ale zato nízkej kvality. Prechádzame cez dve sedielka. Pred mestečkom Zlatna Jurajovi praská spojkové lanko. Aká prozreteľnosť, že som deň pred odchodom kúpil sadu. Po oprave pokračujeme ďalej. Dnes už iba po hlavných cestách do Sibiu a ďalej do dedinky Carta (nech to ráno do sedla nemáme ďaleko). Tu sa ubytovávame tiež v holandskom kempingu za 35 RON. Ubytovanie ešte krajšie ako noc pred tým. Jediná nepríjemnosť, že Pištík prišiel o jedenie, ktoré cez noc nechal iba zavesené na motorke. Hold, v Rumunsku je veľa psov. Nezožrali všetko, jablká a džús mu nechali...

Ráno vstávame, balíme a vyrážame do sedla smerom na Curta de Arges. Zákruty sa vlnia a my stúpame.

Keby sme sa na endurách nebáli, tak sa dá škrtnúť aj stupačkou. V sedle povinne stojíme a robíme zopár fotiek na snehu. Veď výška je 2044 m n. m.

Cesta z druhej strany je v horšej kvalite a so škaredšími zákrutami a teda treba ísť zo strany od Carty. Z Curta de Arges vyrážame ďalej smer Brašov cez Campulung. Cesta za Campulungom sa začína zaujímavo kľukatiť. Samé zákruty. Kam sa hrabe Baba. Hodnotíme to oveľa lepšie ako sedlo smerom na Curta de Arges. Dorážame do Branu, kde si chceme pozrieť Draculov hrad.

Som rád, že konečne stojíme a teda cesta sa už nekľukatí. Po prehliadke zámku stretávame Elišku a Honzu (KTM 950 Adventure), ktorí nám spomínajú, že v meste je pekný kemp. Rozhodnutie teda padlo. Ostávame. Prenajímame veľký stan za 50 RON. Zároveň ukecávame Honzu na malinký off-road výjazd bez batožiny. Aby zistil, čoho je jeho KTM schopná. Výjazd je plánovaný na ôsmu.

Samozrejme, že vyrážame cca 8.45. Cieľ je Slanic a jeho soľné bane. Ideme smer Rasnov, serpentínami cez hrebeň do Busteni a ďalej do Sinaia a Comarnic. Tu s pomocou policajtov hľadáme neoznačenú odbočku cez les smer Secaria a Tesila. Honza vidí na kopci šotolinovú cestu a dúfa, že ňou pôjdeme. Jasná páka a skúšame, ako sa driftuje cestou do kopca na šotoline. Paráda. Takáto cestička nás vedie až do Tesily. Odtiaľto je na pláne prejazd cez Berteu do Slanicu. To ale ešte nevieme, čo nás čaká.

Krásna šotolina s miestami mení na bahnité úseky (v noci pršalo). Prvých niekoľko zvládame. Otáčame sa až v mieste, kde sme museli moje XT vyťahovať štyria z blata. Zapadlo tam po osky kolies. Honzova Adventure bola na zemi cca 7-krát. Hold, je ťažšia. Úplne spotení sa vraciame do Tesily. Odtiaľ zmena plánu.

Smer Campina a zase bielou cestičkou Cosminu de Jos do Plopeni. Nádherné šotolinové cesty okolo ropných veží. Ideme, koľko nám odvaha dovolí. Musím uznať, KTM dobre sedí, aj keď sú na nej dvaja ľudia a Honzo nás dobre popreháňal. Ten kto vie, to vie...

V Plopeni zatáčame smer Slanic a soľné bane. Už po ceste. Do Slanicu prichádzame o tretej. Baňu akurát zatvárajú. Nič to. Aspoň sa máme dôvod sa tam ešte vrátiť. Zo Slanicu pokračujeme ďalej na Sacele a Brašov. Do Sacele prichádzame už všetci na rezervách a sme radi, keď nachádzame čerpačku. Zároveň znovu opravujeme spojkové lanko na Jurajovom BMW. V Brašove ideme na prvú veľkú čerpačku a využívame služby WAP. Rázom je naše motorky rozoznať a na mieste, kde sme ich čistili ostáva kopa blata. Večer dorážame do kempu úplne unavení a ideme skoro spať.

Ďalší deň Honza s Eliškou smerujú na Maďarsko a Slovensko a my sa presúvame už na sever. Ideme po hlavných ťahoch cez Brašov, Sfantu Gheorghe, Miercurea Ciuc, Odorheiu Sexuiesx do Sovaty. Čo nás prekvapuje je, že je to čisto maďarská oblasť. Kemping v Sovate je tiež „holandský“ a samozrejme na vysokej úrovni. Prenajímame chatku za 60 RON.

Na ďalší deň je plánovaný enduro výjazd a tak ideme spať skôr. Zo Sovaty ideme do Sarateni, kde tipujeme odbočku na Magherani. Na začiatku cesty sa pýtame miestneho vajdu, či máme dobrý smer. Potvrdzuje, a tak nám už nič nebráni a vychutnávame si krásny enduro prejazd po šotoline. Odtiaľ ideme už po asfalte do Fantanele. Vraciame sa kúsok späť na Sovatu a v Sangeoriu odbáčame smer Goagiu. Vo vodnej nádrži sa kúpeme. Ďalej neviem, ako sme išli, lebo ideme aj po cestách, ktoré nie sú na mape. Po šotoline ideme 80 km/h. Zo zákrut vychádzame šmykmi. Každý má oči na stopkách, aby náhodou za nejakou zákrutou neprehliadol kravu alebo psa na cestičke. Viem, že sme išli iba cez Goagiu, Firtanus, Atid a vyšli sme v Corunde. Tam dávame obed. Odtiaľ je plán ísť cez kopec do Sub Cetate. Nádherná šotolinová enduro vložka sa mení na nepríjemnú hneď, ako narážame na oblasti po daždi.

Blato je hold sviňa. A tak sa snažíme nájsť asfaltku. Na hrebeni stretávame Daciu a rozhodujeme sa. Odkiaľ prišla, tam musí byť cesta. Ideme teda tým smerom. Našli sme ju na ceste z Corundu do Odorheiu Securiesc. Keďže sa nám nepodarilo nájsť správnu cestu, neostáva nám nič iné, iba ísť cez to mesto a ďalej sa vybrať na Gheorgheni. Znovu opravujeme Jurajove lanko. Tento krát tam dáva lanko z Dacie. Chalanom som sľúbil, že cesta už bude pekná, keďže je na mape žltej farby. Nebola. Bola to samá jama. Vtedy treba iba stlačiť tlačítko ignore a držať štvorku na 60 km/h. Viem iba tri veci. Bola to dobrá enduro vložka (36 km samých dier na ceste), Dacii musí trvať aspoň pol dňa, kým to prejde a že určite držíme rekord prejazdu tejto cesty. Chce ho niekto prekonať? Z Gheorgheni sa vraciame do Sovaty. Cesta vedie cez super sedlo s kvalitným asfaltovým povrchom. Vrelo odporúčam. Dá sa klopiť až na ucho... Do kempu prichádzame úplne zničení.

Čas ubieha ako voda a sobota je už plánovaná na návrat. Zvažujeme možnosť spania v Rumunsku, alebo na Slovensku za hranicami. Do Satu Mare prichádzame asi o tretej, a tak pokračujeme ďalej cez úplne rovné Maďarsko (fakt nuda) smerom na Tornaľu. Na hranici so Slovenskom sme o siedmej. Rozhodujeme, či spíme, alebo sa ide ďalej. Keďže cez deň bol hic (35 stupňov) padá rozhodnutie na nočný presun a do Bratislavy dorážame o tretej ráno.

A zážitky v skratke? Určite som ich tu zabudol veľa spomenúť, ale vyjadril by som ich takto: Pištík, ktorý pôvodne nechcel vôbec ísť už plánuje ako zorganizuje ďalší ročník...

A ešte zopár faktov: urobili sme 2800 km. Celkové náklady (benzín, ubytko, strava) sú 200 eur.