Výlet na Úhornianske sedlo

Vopred sa ospravedlňujem za kvalitu fotiek.

Sobota poobede, rozhodujem, kde sa pôjdem previesť. Rozhodnutie padlo kopec Úhorná. Je 14:50, vyrážam z Prakoviec. Vychádzam z doliny, odbočujem na hlavnú cestu, stanovujem cestovnú rýchlosť 55 km/h (ako slimák). Plechovkári ma predbehujú, nič si s toho nerobím. Úsmev s tváre sa mi stráca keď sa dostávam do Helcmanoviec, cesta ako v japonskom filme sama yama :-) jednej sa vyhneš, do druhej spadneš. Vychádzam z Helcmanoviec, cestu mi začína znepríjemňovať slabý dáždik. Dostávam sa na dlhú rovinku medzi Helcmanovcami a Mníškom nad Hnilcom, cesta ako s filmu Easy Rider :-).

Dlhá a rovná cesta "Easy rider"

Za niekoľko minút sa dostávam do Mníška cesta je čistá kópia cesty z Helcmanoviec, sprevádzajú ma pohľady “čiernych“ spoluobčanov. Na križovatke v Mníšku odbočujem smerom na Rožňavu. Vychádzam z Mníška, konečne hladký asfalt a pekné prostredie, dávam si krátku prestávku na minerálku a pokračujem v ceste. S úsmevom na tvári vchádzam do obce Smolnícka huta, ďalší “tmavší“ spoluobčania cesta podobná Helcmanovciam. Smolnícka huta sa končí pár zatáčok a som v Smolníku. Smolník je dosť rozsiahly sú tu úzke ulice takže dávam pozor, o kvalite asfaltu sa radšej ani nevyjadrujem :-). Končí sa Smolník prudká zákruta doľava ja však idem rovno smer Úhorná. Rovinatá trasa sa začína citeľne meniť zaraďujem trojku, kopec sa zväčšuje jamy sa znásobujú, radím dvojku vybehnem na kopček zabočím doľava nachádzam sa pri nádrži Úhorná. Vypínam motor, dávam si cigaretku , osviežujem sa minerálkou, počasie sa na mňa začalo usmievať slniečko vyšlo spoza mrakov, voda sa začala trblietať.

Nádrž Úhorná, pauza

Vyšlo slnko

Pozriem na hodinky 15:58 vyrážam od nádrže čakajú ma najťažšie a najdlhšie stúpania, aké som kedy zažil. V obci Úhorná na počudovanie nevidím žiadnych “tmavších“ spoluobčanov ale dier je tu hojne. Stúpanie sa ohromne zväčšuje radím trojku, radím dvojku, prichádza kopec a jeho prvá zatáčka režem zatáčku na dvojke chvalabohu sa spamätala, no pri ďalšej som to šťastie už nemal dvojka zoslabla v zatáčke radím jednotku za ňou dvojku, takýmto štýlom idem až hore na kopec chce to pevné nervy hlavne pre motorkára na slabšom stroji ako som ja, víťazne sa “šplhám“ až ku vrcholu zastavujem pri značke Úhornianske sedlo 999 m n. m.

Tabuľa na kopci

Na hodinkách mám čas 16:16. Znova fajčím cigaretku, pijem minerálku, volám bratovi. 16:29 odchádzam, dolu kopcom bez motora, zastavujem fotím scenériu, v doline lieta malá helikoptéra, pozerám dolu na serpentíny akými som prešiel, dolu sa rozprestiera obec Úhorná.

Prekrásny výhľad zachytený strašným telefónom

Bez motora sa “gúľam“ až k nádrži. Nakopávam engine a vyrážam domov “svižným“ tempom 60 km/h. Domov prichádzam 17:23 s výborným pocitom. Večer si dáme do nosa :-).

Jedinou zvláštnosťou je to že som po ceste nestretol ani jedného motorkára vzhľadom na to že táto trasa je v bodoch záujmu.