Cafe Racer - kult stále žije 2/5

Ďalšia vec ktorá podporila evolúciu Café Racera v 50-tych rokoch bol rýchly nástup Rock-n-Roll-u. V rádiu bolo počuť hviezdy ako Eddie Cochran, Elvis Presley, Gene Vincenta a v na striebornom plátne bolo vidieť rebelujúcich hrdinov oblečených do čiernych kožených búnd a džinových nohavíc. Najvýraznejší bol snáď Marlon Brando. (Toho neskôr nasledovali herci ako James Dean, Paul Newman, Robert De Niro, Al Pacino, či Johnny Depp.) Rock-n-roll začal predstavovať novú spoločenskú “hrozbu” nepochopených hrdinov, každý chcel byť “nad vecou”, byť “cool” byť Rocker a samozrejme mať motorku.

Moto-oblečenie pozostávalo z klasickej otvorenej helmy, leteckých okuliarov, pod koleno zrolovaných „levisiek“ modrej farby a vysokých jazdeckých čižiem. Pod bundou klasické T tričká či polokošele v pastelových farbách. Na kožených bundách prevládajú “motorkarske” témy a logá firiem ako napr ESSO, Shell... či znaky deklarujúce príslušnosť k motorkárskemu klubu.

Chasing Rainbows

Kaviarne-začiatok aj koniec cesty

FIKCIA: Illegal Racing at the Ace Cafe

Chýbali miesta kde by sa táto “mlada kultúra” združovala. Motorkári nemali miesto ktoré by im „patrilo“. Boli to práve kaviarne či motoresty, ktoré zostávali otvorené čo raz dlhšie, aby mohli obslúžiť motorkárov a ich dievčatá. Časom sa stali aj „ich“ sociálnymi centrami , jednoducho si kaviarne osvojili.

Veľmi často závodili z jednej kaviarne do druhej rýchlosťou viac ako 100 míľ za hodinu. Nočné jazdy v tlupách, „zlovestný“ imidž rebelov, ilegálne závody, kožené bundy to všetko nevytváralo najlepšiu reputáciu vo verejnosti a ani v britskej tlači.

Práve „plechofkári“ tej doby „vynašli“ termín Café Racer a mal byť skôr posmeškom pretože kaviarne boli ich štartom aj cieľom zároveň. S podobným „odporom“ verejnosti sa stretávali aj Americký Hod-Rooder-i (50te roky), Jazdci „Čoprov“ v 70 tých rokoch či mestský street fighter-i dneška.

Ton-Up

Každý Café Racer/Rocker si mal “vyskúšat” spraviť tonu, bolo to aj je súčasťou tohto “bratstva”. Tona znamená 100 míľ za hodinu čo je rýchlosť 160 km/h. V 50-tych rokoch pri kvalite vtedajších ciest to musel byť “adrenalín”. Cieľom nebolo jazdiť stále 100 míľ za hodinu po priamočiarej ceste či závodnom okruhu. Cieľom nebola ani jazda za bežného dňa po prázdnej ceste pri maximálnej rýchlosti. Prekračovaniu “tony” predchádzalo zahrievanie pneumatík, burn-out pretože podvečer bol vzduch vlhký. Cesty boli zaplnené vozidlami rôzných veľkostí a svetlá motorky dostačovali maximálne pre rýchlosť 60míl za hodinu (96 km/h) ...a to bol ten správny čas na „spravenie tony“.

Samozrejme k celej „udalosti“ sa mal viazať príbeh, ktorý motorkár neskôr pútavo rozprával pri šálke kávy svojim kamarátom či priateľke.

Bratstvo medzi rôznymi klubmi upevňovali takmer 1000 kilometrové viac dňové výlety po celej krajine. Cieľom boli najmä kaviarne v Liverpoole a Manchester-i.

Klasické naháče

Pôvodné motorky kultu Café Racer boli britského pôvodu včítane použitých súčiastok vyrábaných doma. Neskôr (1969) sa objavili japonské stroje ako napríklad Honda CB750 Four, tá v čase svojho uvedenia na trh zvalcovala konkurenciu v USA aj po celom svete.

Dnes CB 750 Four spĺňa všetky predpoklady na prestavbu, je výborným a dôstojným „materiálom“ pre stavbu Café Racera. Má dostatok výkonu a jej „očesávanie“ je skôr imidžom než nutnosťou.

Pekná stavba Café Racer Honda CB 750 Four

Café Racer, cesta pokračuje :)

Aj dnes je komunita Café Racerov aktívna najmä v Anglicku a v Spojených štátoch. Ľudia sa radi vracajú do minulosti a aj viaceré renomované spoločnosti si zakladájú svoj image na “zlatých časoch”.... vďaka tomu je Kult Café Racera stále živým.

Zaujímavé linky dopĺňajúce článok:

• www.caferacermotorcycle.com
• www.tonup.com
• www.cb750cafe.com