Anketa:
Offroadové Alpy 6/6
ZdieľaťPridané: 11.08.2008 Autor: matus
Čitatelia: 26495 [Mototuristika - Európa - Cestopis]
No mal som dosť, tak som si sadol na zem a vydýchaval som to. A navyše teraz to ešte čakalo mňa. Myslel som na to, ako nechcem padnúť do vody a ako nemec hovoril, že škorpióny sú dobré aj na bahne. Vyštartoval som. Už úvodný zjazd po mokrej tráve s naloženou motorkou bol lahôdkou. Potom chvíľu rovina, za ňou brod, mokrá tráva – a guma mala stále kopec gripu, takže za brodom som už išiel bez pomoci, aj ten prudký 40° výjazd, na konci ktorého som chcel prudko zabočiť doľava, aby som nevliezol do ďalšej veľkej mláky, kde by som si zamočil nohy. Lenže otočka nevyšla a už som sa váľal :)
Čakal nás ešte posledný pass dňa – Col de Sampayre, dĺžka passu, resp traverzy cca 44km. Počasie za už zhoršovalo a hore bola hmla. Keď som si ale myslel, že ráno už bol vrchol toho, čo sa dá v Alpách jazdiť, tak toto bolo ešte horšie. Najskôr iba kamene, potom hrboľatá časť, no a potom najvačšie peklo – tvrdý podklad, na ktorý napadali decimetre kameňov zo kopcov. Ja neviem ako sa to jazdí. Som v postoji na motorke, stískam kolená k sebe, prenášam váhu – motorka sa celá chveje a ide zľava doprava ako sa jej zachce. Nemám nad ňou žiadnu vládu. Vľavo je stena plná kameňov, vpravo priepasť, kvoli hmle ani neviem aká hlboká (keď hmlu odfúklo, tak som videl, že veľmi hlboká).
Dole radšej nepozeraj |
Už som aj bol unavený z celého dňa, ale toto bol najväčší zaberák. Zastavujem, a pozerám do GPS. Bol som úplne hotový, ale neboli sme ešte ani v prvej desatine a to ďalej ešte boli dosť brutál vracáky! Hlásim vpredu idúcemu Vickymu do vysielačky, že končím. Najprv ma nechce pochopiť a je sklamaný, ale ja neustupujem. Proste nejdem ďalej. Bolo 6 hodín večer a pred nami ešte 40km s vracákmi, nebolo ani kde stan postaviť, hmla, zima, výška nad 2000m... No najhoršie podmienky. Nakoniec to uznal. Po chvíli mi volá, že mu mám prísť pomôcť, lebo mu padla motorka pri otáčaní. Lenže aj mne padla pri otáčaní :) Dvihnúť ju už nevládzem, tak ju nechávam uprostred cesty a idem za Vickym peši. Ten už bol za druhým úsekom kamennej lavíny. Dvíhame tú opachu a potom pozerám ako sa tade Vicky vracia a je mi z toho až zle. Motorka mu tiež lieta zľava doprava a po ľavej strane je totálna priepasť, hlboká niekoľko desiatok metrov. Tam zletieť, tak dovidenia.
Prst ma bolí dodnes |
Prichádzame k mojej, postavíme ju a ideme späť. Čaká ma posledný najťažší úsek cez hlboké kamene. Úplne pomaly sa cez to nedá, tak troška pridávam na asi 35km/h. Zrazu mi motorkou švihne a už letím. Naštastie doprava, narážam na skaly, padám.
Sadám si, kývam Vickymu, že nič mi nieje, ale nie som si istý. Opatrne vstávam. Trocha ma bolí prst na ruke, ale inak nič. Nosím brnenie, teraz naozaj pomohlo, oplatilo sa potiť do neho. Prst ma bolí, ale môžem ním hybať. Dvíhame motorku, všetko sa tvári OK, radičku aj ostatné páčky mám, zrkadlo sa už viac rozbiť nemohlo :)
Naberám odvahu a pokračujeme v ceste. Povrch je už len hrboľatý, na jednom mieste ešte strácam balans, ale nakoniec to ustojím. Cestou vietor rozfúkava hmlu a ked vidím ten zráz dole, som rád, že som trafil stenu.
Konečne asfalt a môžeme ísť. Je asi 8 hodín a od La Brigue, kam sme chceli ísť sme asi 110km. Hore nie je signál, takže tam ani nemôžem zavolať či majú voľnú izbu a tak schádzame dole. Prst ma už dosť bolí, no čo už. Neskôr už signál je, ale v hoteli miesto pre nás nemajú. Ideme teda ďalej smer La Brigue, buď niekde zakempujeme alebo sa už uvidí. Po deviatej večer je už ale dosť tma a mám z toho blbú náladu. Hľadať miesto na stan takto večer nie je bohviečo a hotely čoskoro zatvoria.
Nakoniec, už po desiatej, sa nám pred Col de Tende podarí nájsť fasa hotel za dobrú cenu, aj s garážou. Namiesto večere dávame pivo a celkom hotoví ideme spať. V správach ešte vidíme, že najbližšie dva dni má pršať.
Limone Piemonte (ITA) – Ventimiglia (ITA)
98km, priemerná rýchlosť 43km/h, celkový priemer 32km/h, čas jazdy 2h 15m, čas státia 0h 50m, celkový čas 3h 05m
Ráno neprší ale môj prst je o 50% širší a nemôžem ho zohnúť. Rozvičujem ho a pri raňajkách si z lekárničky beriem 500mg čohosi, čo mi má pomôcť. Mám zlú náladu.
Čo sa týka našeho plánu, tak všetko máme za sebou okrem Col de Tende a asi 100 kilometrovej Ligurian road. Lenže nemec hovoril, že je to tažko prejazdné a Luxemburgčan to potvrdil, navyše podľa jeho merítok je „little bit bumpy“ pre nás takmer neprejazdná cesta.
A aj keby mal pravdu, že problém je iba 20%, tak to sa rovná 20km a to by sme išli 2 dni :)
Stúpanie na Col de Tende |
Okrem prstu sme už aj veľmi unavení. Na začiatku sme si hovorili, že to budeme brať v pohode, nie ako po minulé roky, ale jednoducho keď je pekné počasie, ja si neviem povedať dosť a musím jazdiť až do mŕtva a Vicky je rovnaký. A jazdiť offroad s takýmito kravami je omnoho väčšia makačka ako jazdiť asfaltové passy.
Zhodujeme sa, že ideme k moru. Je to okolo 65km od Col de Tende. Keďže počasie je ešte pekné, tak dáme tento pass – južná rampa je offroadová, severná asfaltová. Povrch nie je náročný, ale napriek tomu sa necítim dobre.
Výraz tváre hovorí za všetko |
Najskôr som aj chcel navrhnúť, že poďme tú Ligurian road pozrieť a keď bude problém, tak sa otočíme, ale potom som to zavrhol. Nestálo to vtedy to za to. Dáme to, keď pojdeme na Korziku...
Vyrážame teda smer more, kde hneď za Ventimigliou nachádzame kemp, ktorý je 50m od pláže. Nie je to ideálne miesto, ale prevádzkár je v pohode, poloha dobrá a my máme motorkovania akurát dosť.
Rozložíme stan a ideme sa kúpať.
Ventimiglia (ITA) – Brenner pass (AUT)
730km, priemerná rýchlosť 88km/h, celkový priemer 60km/h, čas jazdy 8h 20m, čas státia 3h 55m, celkový čas 12h 15m
Ešte večer sme videli v správach, že má pršať najbližšie 2 dni, a tak padá rozhodnutie, že ideme domov. Prst vyzerá ako zlomený, síl už moc niet a sme 1200km od domova.
Dohodli sme sa, že pôjdeme na sever do Brescie a skúsime dať ten pass, ktorý sme prvý den kvoli dažďu neprešli.
Deň začína dobre, snažím sa osprchovať, ale teplá voda za 80 centov, ktoré som hodil do mašinky mi nejde. Idem teda za prevádzkarom, ktorý sa na mne smeje, lebo som si mal za tie peniaze vypýtať žetón a nie ich tam nasilu tlačiť :) No jo, som prvý krát v kempe...
Uháňame diaľnicou cez San Remo až do Brescie. Síce sa už mračí, ale ešte neprší. Celú cestu, cca 371km, prechádzame bez jedinej mýtnice, platíme až v Brescii - 27€.
Smerujeme teraz k našemu poslednému offroad passu, ale začína pršať, opäť cítim únavu. Navyše dostať sa tam znamená prejsť väčšie množstvo malých passov. Za iných okolností by som sa tešil, aj som sa snažil presvedčiť sám seba, lebo okolie bolo naozaj krásne (okolie Lago d Iseo a Lago d Idro – naozaj odporúčam pre asfaltových cestovateľov) ale nedalo sa. Navyše ďalšia prekážka - na jednom z passov sa konajú preteky motokár z kopca. Ignorujeme zákaz vjazdu a po 20 minútach sa pýtame karabiniera, kedy nás pustí. „O 10 minút“ odvetí a tak sa aj stane. Striedavo prší a svieti slnko a my už na offroad nemáme síl. Je 5 hodín večer a ešte sme nejedli a tak sa zastavujeme a tlačíme.
Dážď v severnom Taliansku |
Po návrate k motorke neviem nájsť kľúč od zapaľovania. Postupne prejdem všetky vrecká, kufre. Do toho začína naozaj silná búrka, no proste pomsta bohov. Kľúč nájsť neviem, a tak to vzdávam. Na takéto cesty so sebou beriem náhradný kľúč a ten má Vicky, tak si ho pýtam. V hustom daždi pokračujeme v ceste až do Trenta, kde ideme na diaľnicu. Pršať prestáva, ideme teda rozumným maximom, ale po chvíli je cesta opäť mokrá a teplota klesá po desať. Je tma, zima a leje. Čo lepšie si motorkár môže priať? Predsa už len hmlu, takže došla aj tá. Nakoniec sme na zjazde z brennerského kopca zišli do prvého mesta a tam na druhý pokus našli útulný gasthof, kde sme prenocovali. Domov už len 600km...
Brenner pass (AUT) – Bratislava
591km, priemerná rýchlosť 113km/h, celkový priemer 87km/h, čas jazdy 5h 13m, čas státia 1h 35m, celkový čas 6h 48m
Ráno pre zmenu pršalo, konečne sme natankovali „lacný“ benzín za 1.35€ a ťahali sme domov. Dve prestávky na tankovanie, na jednej sme dali aj obed – wienerschnitzel :)
Okolo štvrtej parkujem motorku a konečne som doma. Zadok mám na sračky, ale hlavu čistú.
Záver
Pár informácií na záver. Prst zlomený nie je, len sa vykĺbil a vrátil späť, takže je tam výron a poškodené puzdro, či čo. Za 10 dní sme najazdili 4000km, koľko z toho bol offroad nedokážem teraz povedať, ale času sme tam strávili dosť.
Moje celkové náklady na výlet boli cca 850€. Dodatočné náklady – zrkadlo 1.300sk, zámok kufra 850sk, objímka hmlovky 400sk.
Ešte k ľudom – občas sme chodili po cestách pripomínajúce skôr turistické chodníky. Mali sme z ľudí obavy, ale každý jeden reagoval pozdravom alebo úsmevom, nikdy žiaden problém. Práve naopak, ľudia sa prihovárali nám, pýtali sa odkiaľ sme, fotili si nás a naše motorky...
Neviem o čom je Rumunsko, Ukrajina alebo Macedónsko, či Albánsko. Postupne to ale začínam sledovať a chcem tam ísť. Napriek tomu aj Alpy majú čo ponúknuť a treba ich ísť pozrieť, pretože ak trend bude pokračovať ako doteraz, o 10 rokov bude prístupná 1/10 z toho, čo dnes a už dnes toho nie je veľa. Ako ale vidno, na 10 dní sa dá nájsť toho na jazdenie ešte stále dosť, a nám ešte stále ostali miesta, kde sme neboli. Ja osobne dúfam, že tú Ligurian road niekedy dám.
GPS tracky na stiahnutie tu.
Pridané: 11.08.2008 Autor: matus Zdieľať
Ďalšie články tohto autora:
- Maroko na ľahkých endurách
- 5.000 km okolo Ománu - tretia časť
- 5.000 km okolo Ománu - druhá časť
- 5.000 km okolo Ománu - prvá časť
- Toskánsko a Elba
- 21-dňová cesta okolo Ománu 2014 - zápisky priamo z cesty
- Pyreneje - od Atlantiku po Stredozemné more
- Lago di Garda 2011
- Videocestopis - Tunis 2010
- Slovenské šotolinky 2008
- ... zobraz všetky články od tohto autora
Body a Trasy v tomto článku:
Col du Parpaillon (Tunnel du Parpaillon)
Passo Dordona
Col delle Finestre
Pevnosť Fort Serre Marie - D
Claviere
Sommelier
Pass Jafferau
Val Cenis
Stará vojenská cesta
Vracáky pred Montvernier
Col de la Madaleine
Pevnosť neďaleko Meyronnes
Pevnosť nad mestom Larche
Vojenská cesta za Col de Sampayre
Col de Tende