SUZUKI GSX 1300 B-King

Vonku je neskutočne otravná zima, motorka je zaparkovaná v garáži a nablýskaná od A po Z, tak som sa rozhodol v teple obývačky sadnúť si konečne za počítač a podeliť sa s vami o moje dojmy z tejto motorky po prvej sezóne.

Na úvod by sa asi patrilo čo-to spomenúť o mojich doterajších skúsenostiach s motorkami. Nuž, bude to veľmi stručné: jazdil som vždy len na strojoch požičaných od kamarátov, ale poznáte to – vlastná je vlastná. Niekedy pred 20 rokmi ma kamarát Fero vytiahol na chate večer von, s tým, že potiahol tatkovi z dvora Pioniera a naučí ma konečne jazdiť. Odvtedy som poskúšal všetko, čo mi došlo pod ruku a samozrejme, na čo mi majitelia dovolili sadnúť. No jedno som vedel od prvej chvíle. Keď si raz kúpim motorku, tak to bude nabetón naháč. To som ale netušil, že na ďalekom východe pustili k výkresom skupinku fanatických šialencov...

Je 2.máj, ráno o deviatej ráno prichádzam do Vráblov, vonku je krásne počasie a ja sa neviem dočkať cesty domov. Samozrejme, na svojej novej motorke, pre ktorú si idem. Papierovačky sme vybavili pomerne rýchlo, mechanik dokončil montáž scotoilera, dal som si v neďalekej krčme niečo malé pod zub, nahodil sa do handier, v dobrej nálade som si ešte kľakol k ľavej stupačke prvýkrát v živote som sa prežehnal a vysadol som do sedla.

Hneď po pár metroch som vedel, že nebudem ľutovať. Ihneď som zapadol do motorky ako tá príslovečná „riť na šerbel“, a vydali sme sa na zhruba 100km cestu do Bratislavy. V ten večer som sedel na káve vyškerený od ucha k uchu ako bengálsky tiger.

Po odkrútení si prvých 2-3 tisíc kilometrov, keď už prešla prvotná hanblivosť a zdravý rozum sa vypínal po zaklopení štítu na prilbe som začal na svojej kráske skutočne jazdiť a objavovať to, čo ostáva bežnému oku pozorovateľa ukryté.

Motor:

Štvorvalec z Hayabusy s mierne zníženým výkonom je na naháča dosť, no na rozdiel od svojej sestričky sa dá s týmto obrovským výkonom vďaka radikálne odlišnej stavbe motorky jazdiť aj pokojne. To, že to človeku nedá, to je iná story.. Motor má veľmi slušný a plynulý chod už od približne 2000 otáčok. Dostatočne veľký krútiaci moment zabezpečuje postačujúce reakcie na narábanie s plynom, človek nemusí pracovať s ľavou nohou nijak výnimočne, aby motorka nezačala skackať. Okolo 5000 ot. sa začína prejavovať skutočná povaha. Pri sebemenšom otočeni plynom vás motorka potiahne dopredu a jediné, čo ma teší viac ako neskutočné množstvo adrenalínu je vedomie, že mám ešte stále k dispozícii dostatočne veľkú rezervu. Niekde pri 7000 ot. B-King odhodí masku slušného občana a beštia na dvoch kolesách je vo svojom živle. Keď som prvý krát radil prevodové stupne od jednotky až po šestku s ručičkou otáčkomera medzi 7.000 a 8.000 otáčkami, mal som čo robiť, aby som sa udržal v sedle. Úprimne, je to viac ako dosť na bežnú jazdu. Ale ten adrenalín stojí za to.

Podvozok a brzdy:

Liaty rám dodáva pri jazde pocit ozajstnej homogénnosti. Vyskúšal som viacero motoriek od Suzuki, ale jedine na B-Kingu som mal pocit, že sedím na jednom celku, a nie na stroji zmontovanom z množstva súčiastok. Motorka sa nevlní, vynikajúco absorbuje všetky otrasy a vibrácie, sedí na ceste najlepšie, ako som mohol chcieť. Stabilizátor riadenia vám ukradne skúsenosť, ktorú môj kamarát opísal slovami: „Po celodennej jazde mám tak roztrasené ruky, že by som mohol rožky makom posýpať.“ Ako pri prudkom zrýchlení, či spomalení, ani pri jazde nad 200km/h nedostáva človek pocit, že by mohlo byť niečo lepšie. Snáď len tá aerodynamika vo vysokých rýchlostiach, ale je to predsa len naháč. A aj tento, nazvime to „priestor na zlepšenie“ vám dodá len a len väčšie potešenie z jazdy.

185 koňové stádo si žiada dosť silný bič. Dvojkotúčové štvorpiestové brzdy Nissin vpredu zabezpečujú dostačujúci brzdný účinok s okamžitým nástupom a keď má človek na to nervy a hlavne skúsenosti, pokojne môže dobrzdiť na každej križovatke na prednom kolese bez toho, aby mal svalovicu v prstoch. Jediné, nad čím som uvažoval ohľadom úpravy brzdného systému je snáď len výmena hadíc za pancierové. Zadná brzda – čo k nej povedať? Je tam. 

Dojem z motorky po 15.000 km

Nemohol by som byť spokojnejší. Za 6 mesiacov som najazdil niečo cez 15 000 km, od štýlu jazdy „idem sa len tak tralalákať“ až po „snáď si nemyslí niekto, že nebudem prvý? “. Nikdy sa mi nestalo, že by som po celodennom jazdení došiel domov vytrasený a s myšlienkou, že ma jazda unavila. Aj napriek mohutnej prednej časti a celkovej dĺžke cez 2,2m sa dokážem preštrikovať aj cez hustú bratislavskú premávku, a to vďaka úžasne dobrej ovládatelnosti aj v nízkych rýchlostiach. Svetlo som vymenil za xenónové, nahodil som vyhrievané rukoväte, plexisklo, ktoré slúži skôr ako kryt chrómového otáčkomeru vystupujúceho z hornej časti prístrojovky, akoby ma chránilo pred náporom vzduchu. 16 litrová nádrž mi dovolí spraviť cca 230 km, čo nieje nijak úžasné, no je to fakt s ktorým viem žiť. Keď sa vydám na cestu do Álp, budem asi potrebovať veľa vreciek na bunde, prípadne väčší batoh, kedže odkladací priestor pod sedadlom som vyplnil reflexnou vestou a cigaretami. Ešteže balíček so servisným naradím je sériovo skrytý v priestore pod sedadlom. Ukazovatele na prístrojovke sú prehľadné, okrem otáčok a digitálneho tachometra mám k dispozícii ukazovateľ zaradeného prevodového stupňa, množstvo paliva v nádrži s dvojstupňovým upozornením na potrebu tankovania (pod 3,3 a 1,8 litra), teplotu motora, zvolený jazdný režim (A, B – plný, prípadne znížený výkon), odjazdené km (možnosť 3 meraní), priemernú rýchlosť, čas jazdy, kilometre do servisného intervalu, ktorý si môžem nastaviť podľa vlastného uváženia ... Skrátka, všetko, čo potrebujem vedieť, prípadne na čo by som nemal zabudnúť.

Aj napriek tomu, že som už niečo na motorkách nabehal, nepovažujem sa stále za skúseného jazdca. B-King sa aj so svojimi 135kW dokáže pri jazde správať aj ako slušná motorka a ľahká víkendová jazda nie je ničím, čo by túto motorku nejak obmedzovalo, alebo nebodaj trápilo. „Aj ako slušná motorka“ som napísal preto, že svoju pravú tvár nedokáže skrývať dlho, aj vďaka tomu množstvu emócií, ktoré mi pri jazde spôsobuje. Je to street, a to najsilnejší sériovo vyrábaný na svete. Možno raz príde deň, keď si budem chcieť vyskočiť do sedla turistu, endura, či snáď pohodlne sa rozvaliť na chopri. No pokiaľ sa tak stane, budem každý deň, keď to len bude možné, tráviť so svojim naháčovým japonským kamarátom.