Motorkou po Rumunsku 2008 7/10

Po zjazde z kopca sme sa dostali do kraja pred Brašovom ktorý bol rovný ako doska. Vľavo aj vpravo v diaľke bolo vidieť vysoké hory, ale pred nami nič, len samá rovina. Kúsok pred Brašovom bolo malé odpčívadlo, vedľa ktorého bol pätník a kilometrovník zároveň. Toto samozrejme nemohlo chýbať v našom fotoalbume. A zrazu z čista jasna sa tu zjavil malý cigánik. Nikde nič len on. Dodnes neviem kde sa tam vzal . Ako Majka z Gurunu. Aspoň cukríky som mu dal a aj sa so mnou ochotne odfotil. Naozaj bol zlatý.

Kúsok pred Brašovom a okolité hory

Brasov je veľké mesto cca 360 tis. Má svoju históriu zasahujúcu až do stredoveku, kedy Sasovia zakladali svoje sídla s ohľadom na svoje obchodné a strategické záujmy v blízkosti karpatských priesmykov . Nemci mu hovoria Kronstadt a Maďari Brassó. Tunajší obyvatelia nikdy neprestali byť pyšný na vzburu z roku 1987 pri ktorej otvorene po prvýkrát masovo Rumunský človek vyjadril nesúhlas so životnou úrovňou komunistického režimu Nicolae Ceaušescua v tej dobe. Prehliadku mesta sme nerobili , lebo stihnúť všetko za 9 dní na tak veľkom okruhu aký sme si dali do plánu jednoducho nejde. Podľa rozprávania a rôznych bedekrov to však iste stojí zato, a raz nám to možno bude súdené. Na okolí Brašova sú krásne hory a horské stredisko Poiana Brasov umožňuje kvalitnú turistiku a lyžovanie od decembra do apríla.

Mesto sme bez problémov pretranzitovali a išli sme smerom na juhozápad do Rašnova. V 12 km vzdialenom Rasnove od Brasova sa nachádza zachovalá zrúcanina hradu. Tento postavil rád nemeckých rytierov. V Rasnove dodnes žije asi 200 nemeckých Sasov ktorý tu majú kostol z roku 1360.

Stredoveký hrad v Rasnove

Z Rasnova sme pokračovali ďalej do dedinky Bran. Tu sme dotankovali mašiny a dokúpili minerálku, lebo sa nám minula. Smädný sme boli ako kone. Bolo už dosť hodín, tak sme si hľadali niečo na prenocovanie. Na začiatku Branu bol aj kemping úplne prázdny bez možnosti sa osprachovať, alebo aspoň sa opláchnuť. Aj nás tam domáci správca ťahal, ale bez vody to teda naozaj nie. Veď ráno sme chceli ísť na prehliadku Draculovho hradu. Nechceli sme predsa, aby sprievodkyňa z vôní našich schránok padla do kolien.Veď neskôr pri Dunaji kde sme stanovali som sa v ňom aspoň vymáčal. Nemôžem si pomôcť, vodu jednoducho potrebujem. Tak sme sa pobrali ďalej hľadať niečo na prenocovanie.

Cesta nádhernými horami na nás čakala na druhý deň, v horách sneh a dole púpavy

Po prejdení niekoľkých hotelov a penziónov sme sa nestačili čudovať odkiaľ na to všetko Rumuni majú peniaze. Novučičké a urbanisticky pekne spravené stavby zasadené s citom do okolitej prírody. Až neskôr keď sme si našli cenovo prijateľný súkromný penziónik sme zistili, že tiež hojne využívajú Eurofondy určené v niektorej rozpočtovej kapitole aj pre rozvoj turizmu v krajine. Pred každou takouto novostavbou kde boli dané európske peniaze sa vynímala velikánska tabuľa informujúca o tomto fakte. Musím povedať, že v tejto časti nocovanie vyjde draho. Je jasné, že Rumuni za pomoci Draculu si tu z toho spravili dobrý biznísek . Takže je dobré ako sme napokon spravili aj my, obehať a porovnať si viacero možností. Aj tak nás noc pre dvoch s raňajkami stála 150 Lei. Neboli sme na to doteraz zvyknutý. A to tiež musím spomenúť neochotu a podozrievavé pohľady domácej, keď nás zbadala a dali sme prvý rozhovor. Možno mala z minulosti s motorkármi zlé skúsenosti. Keď aj mala, nemusela nám to dať takto tupo a bez záujmu najavo.

Príchod do Branu

Domácej panej sme ľahko dali najavo, že nie ona, ale mi sme tu pre ňu a nejako sa po čase natriasla do gatí. Spravila nám večeru a viac sme v podstate spolu nič nemali. Človek by si aj pohovoril čo a ako sa tu majú, len na to treba mať aj partnera. Do penziónu keď sme už večerali, dobehol ešte jeden domáci nadháňač nocľažníkov s nejakým Japončíkom a vystresovaným domácim managérom. Nadháňač bol ochotný a zhovorčivý a ešte nám aj zavolal kamarátovi z horskej služby, či je prejazdný priesmyk Transfagaraš kadiaľ sme zajtra chceli ísť. Ten mu povedal, že je to zatvorené pre viaceré lavíny ktoré sa pozosúvali na cestu a nie je v najbližších dňoch šanca tadiaľ prejsť. Neverili sme tomu a tak sme išli, ale o tom neskôr. Po celkom chutnej večery, jednom pive a vodke sme to na dnes zabalili a poďme spať. Máme za sebou deň kedy sme prešli 228km.

Ráno nás už čakala prehliadka Draculovho hradu

6. 5. 2008 – utorok, 6. deň Bran - Curtea de Arges - priehrada Vidraru pod Fagarašom - Ramnicu Valcea

Hneď ráno ako sme sa pobalili a vysadli na motorky sme odišli k podhradiu. Na parkovisku sme odstavili mašiny a v tunajších potravinách sme si nakúpili niečo na raňajky v prírode. Chutne a výdatne sme sa najedli a práve bol čas, kedy otvárali hrad. Na vrátnici nás ochrankár už nejaký čas pozoroval a pri príchode k vchodovej bráne sa nám ochotne ponúkol, že prilby a celú bagáž si môžeme nechať u neho v kancelárii. Taký správny chlap. Vďaka Ti človeče.

Hrad Bran kde bol kedysi údajne aj knieža Dracula – Vlad Tepeš

S týmto Rumunom na fotke sme nejakou zvláštnou zhodou okolností absolvovali celú prehliadku Hradu. Už pri pokladni sme si všimli, že bol nacenganý, skrátka celú cestu nám okolo uší mudroval a dokola niečo nenormálne nahlas vysvetľoval. Aj sme ho už neskôr poslali do „teplých krajín“ ale zjavne Rumunsko mu bolo milšie a nepohol sa od nás ani na krok.

Z hradu bol pekný výhľad do doliny ktorou sme onedlho prechádzali

Bran je typický hrad. Nie je to vyšperkovaný zámok ako naše Bojnice, alebo podobné na pohľad pôsobiace skoro ako perníková chalúpka. Prehliadka trvala asi hodinu a bola vcelku pekná a stála za to. Pod hradom bolo múzeum Rumunskej dediny, niečo podobné ako u nás na Liptove, Orave a pod.

Skanzen Rumunskej dediny v podhradí

Po neustálom bľabotaní už spomínaného Rumuna nám dobre padlo v tichu a príjemnom prostredí sa poprechádzať. Nadôvažok od rána bolo naozaj krásne a v túto predpoludňajšiu hodinu aj slniečko dobre hrialo. Urobili sme niekoľko fotiek a omrkli sme aj miestny trh so sevenírmi. Nejaké drobnosti na pamiatku a pobrali sme sa ďalej.