Yuki Arrow cesta okolo Slovenska 2009

Časť prvá. 4.7.2009 Príprava na cestu

Dnes sa budem venovať príprave motorky. Je po servise, tak by mala byť v poriadku. Chcel by som namontovať zásuvku na 12 V. Je tam príprava, tak by to nemal byť problém. Skontrolujem skrutky a vymyslím uchytenie batohov.

5.7.2009: Tak zásuvka je urobená, namontoval som aj držiak na GPS. Stále nemám tie kufre, ale dnes to vyriešim. Aj podľa rád na motoride si beriem nasledovné. Malá gola sada, elektrikárska a normálna lepiaca páska, vidlicové kľúče, sprej na defekt, nejaké šrobováky a baterku.

Trasu mám nasledovnú. Zajtra ráno odchod z Čataja. Zástavka v Kolárove na vodnom mlyne a potom Štúrovo. Druhý deň Rožňava a tretí Zemplínska Šírava. Ďaľší Bardejov , Červený kláštor a napokon Boca. Ak sa nič nestane, tak za týždeň som doma. Trasu som vyberal s ohľadom na miesta, kde som ešte nebol. Chcem si aj dokázať, že nemám až takú zlú motorku, ako sa všeobecne predpokladá. Na cestu ideme dvaja s manželkou, tak uvidíme ako to môj Arrow zvládne.

Skúsim popísať ako sa nám na ceste darilo a možno ak všetko dobre dopadne bude to aj reklama motorke, ktorá moc nestála a jazdí sa na nej dobre.

Tak nám držte palce a možno sa niekde na ceste aj stretneme. Naložených Arrowov asi po cestách tak veľa nejazdí.

Je 6-teho ráno a my vyrážame. Je deväť hodín veci sú bezpečne na svojom mieste, tak teda ideme. Prvá zastávka podľa Motoride v Kollárove na vodnom mlyne.

Príjemné prostredie, veľmi zaujímavá stavba. Dali sme si kávu a niečo na osvieženie a už pokračujeme ďalej do penziónu Haflinger. Tiež na odporúčanie serveru Motoride. Mimochodom je veľmi dobré, ak sa podelíte so skúsenosťami zo svojich ciest. Nie všetci sme rodený cestovatelia tak sa nám rady zídu. Tiež sa budem snažiť podeliť sa s dobrým aj zlým zo svojej cesty. Súradnice ma teda doviedli asi 50 m od penziónu.

Prvý pohľad stavba zo socialistického realizmu. Vnútri však čisto a hlavne veľmi milý personál. Je to rodinná firma s maximálne ľudským prístupom. Moto mi dovolili dať do dielne. Dali sme si aj večeru. Z návštevy maximálna spokojnosť. Zložili sme sa a poďho do Štúrova na Vadaš. Nebolo zle, ale mal som nejakú fazulu z mikrovlnky, aj tú studenú, že mi ju museli ešte raz ohrievať. A ešte niečo. Po zaplatení vstupného chceli ešte skoro 5€ za lehátko. No a vrcholom bolo vstupné do kľudového bazéna. Tak sme sa zbalili a išli pozrieť Baziliku do Ostrihomu.

Odporúčam neobísť. Je úžasná.

Moto ide zatiaľ v pohode. Mali sme dnes málo km, tak sa zatiaľ drží. Zajtra nás čaká viac tak uvidíme.

7.6.2009 Deň druhý-Betliar

Tak z Halfingera odchod ráno okolo 9-tej. Dnešným našim cieľom je Penzion Drahoš pri Rožňave. Máme pred sebou 223km. Nedávam na sebe nič znať, ale odchádzam s malou dušičkou. Je to dosť km a ešte hornatým terénom. Majitelia značkových strojov sa teraz asi pousmejú. Ja som však nie úplne presvedčený o spoľahlivosti môjho stroja. Iné je dochádzať do roboty a iné byť 300km od domu. Tiež som ešte takú dlhú trasu v kuse ešte nešiel.

Cestu sme zvládli aj s prestávkami asi za štyri hodiny. Na 250-ku s dvoma ľuďmi a batožinou celkom dobre. Motorka sa správala veľmi dobre. Na rovinkách 90-100. Na najprudšom kopci 60. Moto som nenaháňal s ohľadom na moje počiatočné obavy. Motor si ale pokojne priadol a vlastne jediné čo som sledoval bol teplomer, aby som moc netrápil motor. Musím povedať, že neviem akú má moto užitočnú hmotnosť, ja mám viac ako sto, manželka asi 60 no a asi 15-20kg náklad. Jazdné vlastnosti sú v zásade normálne vrátane zrýchlenia. Iba cítim ľahký predok.

Po príchode do Rožňavy nás postretlo nemilé prekvapenie. Penzión zavretý majiteľ vypnutý. Podľa navigácie hľadám najbližšie ubytovanie. Nachádzam ho pri kaštieli Je to hneď vedľa kaštieľa. Ak pôjdete okolo izby sú pekné, vlastné soc. zariadenie. Ale 37€ pre dvoch za noc. Je to na zváženie. Aspoň sa dobre vyspím. Dole je aj reštaurácia. Je ale dosť drahá. Hneď vedľa je ale taká príjemná. Veľmi dobre sme sa najedli a ideme oddychovať. Ešte musím spomenúť naše problémy so sedacím svalstvom. Moja moto je dosť pohodlná. Aj tak ho ale cítime. Neviem aká moto je na cestovanie najlepšia. Je to ale asi zvyk

Deň tretí. Zemplínska Šírava

Z Betliara odchádzame ráno o pol deviatej. Bez raňajok a kávy. Nevadí dáme po ceste. Od rána hrozí dážď, tak sa ponáhľame. Až pred Košicami zastavujeme v motoreste. Okrem kávy sme si objednali aj teplú polievku a omeletu. Veľmi príjemné posedenie a dobrá strava. Dnes máme len 130km, tak ideme v pohode. Cesta ubehla veľmi dobre a zdá sa mi, že mám plechovejši zadok, lebo sme takmer nemuseli stáť. Iba na kávu a dva krát na cigaretku. Na obed sme pri Širave. Ubytovávame sa v hoteli Breza. Domáci nám podľa jeho slov ponúkol jeden z najlepších apartmánov. Na recepcii dáva pozor Lenin a domáci je taký pravý východniar. Hneď ako sme sa zložili ponúkol nám domácu slaninu a aj niečo na zahriatie. Neviem čo ani z čoho to bolo ale bolo to fajn. Určite sa tu zastavte ak pôjdete okolo. Inak Šírava je úplne prázdna. Neviem či som tu videl 20 ľudí. Ale domáci je fajn človek, tak možno ostaneme dlhšie. Ešte uvidíme ako bude večer.

Moto sa drží dobre. Už ho ani tak stále nepočúvam a nekontrolujem. Začínam veriť, že prídeme v poriadku domov.

Na Šírave sme ostali dva dni. Pozreli sme si okolie, no a od Milana sa jednoducho nedalo len tak ľahko odísť. Obetujem Bardejov, nevadí.

Deň piaty- Červený Kláštor

I keď neradi, okolo desiatej odchádzame od Milana. Počasie pekné, tak len na ľahko. Cesta asi 170km cez kopce sľubovala pekný výjazd. Naneštastie ju kazili samé dediny a povinná 50-ka. My motorkári sa zdravíme bežne. Čo je ale zaujímavé naučili sa to už aj policajti na hondách. Uvidíme, keď nás zastavia, či budú tiež solidárny. Cesta ubieha pekne až do Prešova. Tu nad nami náš strážny prestal držať ochrannú ruku a začalo pršať. Tak sme natiahli nepremoky a poďme v daždi. Čo sa týka oblečenia všetko OK. Jazdím ale na čínskom stroji a ten má obuté známe pneu s " doživotnou zárukou". Na tejto moto by sa až do výmeny pneu v daždi vôbec nemalo jazdiť. Moto mala jazdné vlastnosti dobre navoskovaných lyží. Bol som rád, keď sme dorazili o pol druhej. Dúfam že na to existujú normálne pneu. Bez prezutia sa na podobnú cestu už nedám. Keďže ubytovanie nestojí za opis, niečo k spotrebe. Je to 250-ka a mala by spotrebovať okolo 3,5 l. My sa pohybujeme od 3,6-3,9 l podľa terénu. Pre dvoch veľmi slušné. Keď si prerátam, koľko má vychádza cesta, vyvoláva to na mojej tváry spokojný úsmev. Yuki nie je bohvie čo, ale odvezie ťa za pár korún.

Deň šiesty- Ružomberok

Ráno vstávame skoro, tak už o ôsmej je odchod. V Ružomberku máme rodinu, tak spíme zadarmo. Asi najkrajší úsek celej cesty. Zjazd z Červeného Kláštora vedie krásnou krajinou nejakej magury, čo som zistil až neskôr. Moto ide bez problémov,, tak obdivujeme krajinu. Trasa nie je dlhá- 153km tak cestujeme pohodlne, bez náhlenia. Pred obedom sme na mieste a to sme sa stavili v Tescu s neuveriteľne pomalou obsluhou. Tatry sme nevideli pre počasie, zato cesta po diaľnici bola celkom pekná. Postavili ju pekne. Poznám tento úsek cesty z minulosti, tak si viem predstaviť, čo to pre miestnych znamená.

Posledný deň- Cesta domov.

Máme pred sebou 223km. Už sme podobný úsek absolvovali, tak by sme chceli vyraziť čo najskôr. No odchádzame o 9,00. Cesta nie je pre mňa ničím novým, tak volím trasu Martin, Prievidza, Hlohovec, Čataj. Je predpoklad, že bude prázdna a je to zaujímavejšie , ako diaľnica. S troma prestávkami prichádzame o pol jednej domov. Prišli sme v poriadku, my aj motorka.

Záverom

Kúpil som moto, od ktorého som očakával dochádzanie do práce, pohodlie a rýchlosť, ktorá by nebola pri ceste po diaľnici pre mňa nebezpečná. Yuki toto všetko spĺňa. Táto cesta bola pre motorku tejto kategórie myslím až nad rámec jej úžitkovej hodnoty. Napriek počiatočným problémom, hneď po kúpe, motorka ide ako hodinky. Po prvom servise mechanici všetko podoťahovali, nastavili a vymenili mi kôli nefungujúcim hodinám dokonca celú prístrojovku. Možno čínu ľudia zatracujú. Mne sa ale vidí, že Yuki vďaka servisnému zázemiu a dostupnosti náhradných dielov bola celkom dobrá voľba. Nehovorím o cene, za ktorú sa vozím. Ešte by mohli číňania popracovať na pneumatikách.

Post skriptum

Vďaka povinnostiam v práci článok dopisujem až teraz. Yuki sa teší, že už nemusí nosiť dvoch ľudí a náklad. Už zasa slúži na cestu do práce. Asi jej tá záťaž prospela, lebo dnes som na nej po diaľnici šiel 125km/h, teda aspoň podľa tacha...