Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

ISSN 1336-6491 | Online: 904 | Redakcia

motoride.sk :: Články | Videá | Tipy | Foto | Klub | Inzercia | Firmy | Fórum | Kalendár

Anketa:

Mal by sa podľa teba Dakar vrátiť do Afriky?

Spolu odpovedi: 3343
Áno, to sú terény kam patrí: 58% (1928)
Nie, južná amerika je super: 42% (1415)

Pre vás:

Povinné zmluvné poistenie - vyber si najlepšiu cenu!

Hodnotenie: (8 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (16)  [Verzia pre tlač] Tlač

Nečakaný výlet do Maďarska, alebo dvaja turuli na 125-kách.

pošli na vybrali.sme.sk

Pridané: 18.05.2010 Autor: Feri Zubal - zeON
Čitatelia: 6806 [Mototuristika - Európa - Výlet]

Tento výlet sa uskutočnil minulú moto-sezónu. Bolo to tesne pred maturou počas akademického týždňa. Posledná šanca naučiť sa aspoň niečo o našich hrdinoch typu Štúr. Šanca ale ostala nevyužitá. Vybral som sa totiž do zeme, ktorú banda spod Devína veľmi v láske nemala, do zeme menom Maďarsko.

Všetko sa to začalo na internete. Ani neviem ako, dal som sa do prehadzovania písmeniek s Devildriverom. Slovo dalo slovo a tak sme sa stretli o par hodín neskôr na jednej križovatke smerom na Slovenské Nové Mesto. Takto presne to nedokážu ani Nemci. Obaja sme na dohodnuté miesto dorazili úplne presne. Možno to bola iba obrovská náhoda, no vysoký podiel na tom určite nesie hlavne znalosť miestnych cestičiek.

Slovenskú časť cesty nemá zmysel opisovať, spomeniem teda len to, že ma Devilova CBFka pekne prekvapila. Štvortaktnú 125-ku som mal v pláne sledovať iba v späťáku a nie kvôli nej podraďovať a dobiehať ju. Ale mám na to aspoň jednu výhovorku. Fúkalo a to moja Aprilka nemá rada.

Prvá zastávka bola na pumpe v Maďarsku. Vo svete vtedy zúrila kríza a ceny benzínu u susedov boli o dosť nižšie. Možno preto som sa nedostal do reklám ako bojovník proti kríze. S Devilom dohadujeme presnejší plán cesty. Vzorka gúm dnes ostane v severovýchodnej časti Hungárie. Očakávam aspoň nejaké zákruty, nie ako to u našich južných susedov býva, rovnú cestu od nevidím do nevidím.

 V tieni stromov.
V tieni stromov.

Cesta ale začala klasicky, rovinkami. Mierime zo Sátoraljaújhely do Pálházy. Nudu aspoň čiastočne kompenzujú pekné výhľady na okolie. Ideme pohodovo, užívame si. Z jednej strany cesty vidno nekonečné polia z druhej malé kopčeky. Občas prejdeme okolo súkromného rybníčka – jednoducho pekná krajinka. Pred Pálházou zastavujeme na úzkej cestičke pod ihličnanmi. Snažím sa spraviť nejakú peknú foto. Od Devila sa dozvedám, že blízko je nejaký kaštieľ. Nakoľko sa len tak túlame, nevidím dôvoď nezablúdiť tam.

Pokračujeme ďalej už spomínanou uličkou v tieni stromov. Onedlho sa dostávame do dedinky Füzérradvány k hranici miestneho parku. Vstup doň bol voľný, no ku kaštieľu sa s motorkami nedalo dostať. Musel som teda trochu viac poprehýbať kĺby na motocrossových čižmách. Veru, bohovská vec také čižmy, hlavne na chodenie. Ale aj tak nechceme vyzerať ako buzíci, čo sa prechádzajú po parku. Občania s romanticky založenými ľadvinkami cross čižmy na takéto výjazdy zrejme nenosia. Takým typom by sa tu určite páčilo. No a nakoľko sa nezaujímam ani o presnú históriu kaštieľov a hradov, nepotrebujem pešo brázdiť stovky metrov. Ja radšej jazdím a podobné veci sú pre mňa spestrením jazdy v zmysle „je to tu a je to pekné/zaujímavé“.


Tak znova šup do sediel nízkoobjemových tátošov, kurz Nagybózsva. Za touto dedinou prichádza pre motorkárov to pravé orechové. Najprv len taká malá rozcvička tiahlymi zákrutkami v lesíku a potom bum! Prichádza kľukaté stúpanie a po ňom zjazd s množstvom ostrých zákrut. Škrtám čižmu o asfalt, na sekundu mi hlavou prejde myšlienka, že tuná by bol lepší motard a už tvrdo na brzdy do ďalšieho vracáku. Tento úsek si veľmi pochvaľujem a ani plná Aprilka neprotestuje, ba dokonca uchádzam malej CBFke. Čakal som, že Devilovi tam s mojou kravou budem zavadzať.

Spomaľujem a čakám kým neuvidím diabla v späťákoch. Po chvíli ideme znova v tandeme do časti Maďarska, ktorou sa zrejme inšpiroval J.R.R. Tolkien pri písaní Pána Prsteňov. Dedinka Telkibánya mi pripomína filmové stvárnenie Rivendellu (to je tam kde sa hádali o tom, kto ponesie prsteň). Dedinka je v údolí a vedie ňou úzka cesta, ktorú z jednej strany obteká potok. Ďalej by som to tu označil aj ako hlavné mesto Simsonov. V každom druhom dvore nejakého vidím a každý je majiteľov unikát. Zázračnú krajinu Stredozem navštevujeme ešte raz. Pivnice v dedine Gönc pripomínajú hobitie obydlia. Žeby bol Frodo Maďar?

 Býva tu Frodo?
Býva tu Frodo?

Počas nasledujúcich kilometrov sa približujeme čoraz bližšie Slovensku. Zastavujeme na kopci pred Abaújvárom a trošku pozeráme späť do rodnej vlasti. Presnejšie ponad jazero Kechnec na siluetu Košíc a železiarní. Mne sa potom takmer prihodila nehoda. Zvykol som si totiž, že na železničnom priecestí nemusím brzdiť. Avšak tuná bolo v klesaní a cesta sa za koľajami prudko stáčala, čo som zbadal až na poslednú chvíľu. To, že prudké zákruty nie sú vždy označené značkou, na to som pripravený stále, ale toto som fakt nečakal. Našťastie to skončilo iba malým výletom za krajnicu.

 Kéked
Kéked

Ďalší pekný kaštieľ sa nachádza v Kékede. Tento však nie je umiestnený v parku, ale v strede dediny. Nezamýšľame sa nad tým ako sa k nemu dostať, tak robím fotku len spoza plota. Za dedinou opäť preháňame stodvadsaťpätky v peknom stúpaní do kopca, ktorý by sa nemusel hanbiť ani vedľa Braniska. Samozrejme, že trošku preháňam. No jazda týmto úsekom by bola krajšia, nebyť množstva štrku na ceste. V jednej zákrute sa pokúšam spraviť Devilovi akčnú foto ako letí zákrutou. Samozrejme, nedarí sa. Nie som ani dobrý fotograf a foťák taktiež nie je top classa.


Príjazd do nasledujúcej dediny je perfektný. Vjazd začína na okraji údolia v ktorom sa Hollóháza nachádza. Aj prejazd danou obcou je zaujímavý. Cesta sa kľukatí pomedzi domčeky hore-dole. V Hollóháze sa nachádza továreň na výrobu porcelánu a aj múzeum porcelánov. Po pár kilometroch za dedinou mi už Devil ukazuje prstom na hrad Füzer, ktorý sa nachádza na vzdialenejšom kopci. Netrvá dlho a už oddychujeme priamo pod hradom. V podhradí hrá práve zvonkohra a my len tak oddychujeme.

 Pod Füzerom
Pod Füzerom

Cesta spod Füzera sa s nami lúči pekným výhľadom na okolie. Na dnes to už asi zabalíme. Cestou domov sa nikde nezastavujeme. Devil mi ukazuje skratku do krajiny spod Tatier. Ani neviem ako zrazu sa ocitáme na ceste smerom na Byštu, teda sme už na Slovensku. Čudujem sa, že mi neprichádza kopec esemesiek. Po celý čas v zahraničí mi preto musel mobil chytať slovenský signál, paráda.

Čo napísať na záver? Snáď postačí, že to bolo príjemne strávené poobedie. K návšteve tejto oblasti, by ale určite bolo vhodnejšie vyčleniť si aspoň dva dni. Nachádza sa tu množstvo zaujímavých možností ako zaplniť voľný čas, ktoré by potrebovali na obhliadku viac hodín – napríklad taká jazda železničkou z Pálházy, alebo prehliadky kaštieľov, hradu a múzeí (vhodné na výlet v plechovke s celou rodinou). Čo sa týka iba jazdy na motorke, pre pohodu je to tu ako stvorené. Slabá premávka, dobré cesty a pekné úseky s množstvom zákrut určite nesklamú, snáď len superšporty.

Pridané: 18.05.2010 Autor: Feri Zubal - zeON pošli na vybrali.sme.sk

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (8 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (16)  [Verzia pre tlač] Tlač

Body a Trasy v tomto článku:

Galéria ku článku:

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria