Šnyceltúr 2010 2/2

6 deň – presun

Trasa: Bruck an der Grossglocknerstrasse – Unterberg – Jenbach – Innsbruck – Telfs – Fussen

Počet Km: 280

Ubytko: 22,50 Eur/osoba/noc

Po raňajkách je jasné, že dnes sa budeme zase pariť. Naobliekaní ráno zisťujeme, že Tinke nejde naštartovať. Včera jej prestal fungovať ukazovateľ zaradenej rýchlosti, tak sme ho odpojili. Naštartovalo, ale na náš smútok, po vypnutí motora už druhýkrát to nešlo. Zistili sme, že to bude asi imobilizérom, lebo zostal svietiť. Po zvážení rôznych možností, si Cachovci nechali poslať kuriérom kľúč, ktorý došiel do 24 hodín. O tretej poobede sme sa s Majtovcami rozhodovali, že čo teraz. Rozhodli sme sa pokračovať do Neuschwansteinu a na druhý deň sa stretnúť s Cachovcami pri Orliom hniezde. Vybrali sme sa smerom na Krimml, cez krásny Gerlospass na Utenberg. Potom trochu otravnou cestou cez dediny do Innsbrucku smerom na Fernpass, ktorý ma taktiež milo prekvapil. Prichádzame do Fussenu, čo už je v Nemecku a niečo po osmej večer začíname hľadať ubytovanie v blízkych dedinách. Po vyše hodine konečne nachádzame domáce ubytovanie, kde pod jednou strechou býva rodina a hneď vedľa chovajú kravy.

7 deň – presun

Trasa: Fussen – Ehrwald – Garmisch-Partenkirchen – Rottach-Egern – Oberaudorf – Bad Reichenhall – Bischofswiesen

Počet Km: 274

Ubytko: 25-33 Eur/osoba/noc

Neuschwanstein sme si pozreli iba z diaľky, nakoľko som nemal čas ani chuť šľapať 20 min pešo na zámok v mojich cross botách. Vraciame sa naspäť do Ehrwaldu, odtiaľ do Garmisch-Partenkirchenu na Deutsche Alpenstrasse. Tam nás kasíruje 3 eura za motorku za prejazd chránenou krajinnou oblasťou. Pri Sylvensteinsee sme si spravili prestávku a okúpali sa v nádhernej vode. Ďalej pokračujeme po 307čke, ktorá sa mne osobne viac páčila ako Grossglockner. Cez Oeraudorf do Kossenu na 305tku, ktorá je stále pokračovaním Deutsche Alpenstrasse až do Bad Reichenhallu, kde sa stretávame s Cachovcami už len na Yamahe, lebo Hondu nechali v Brucku. Chyba nebola v kľúči ale niekde inde. Cacho sa dohodol, že v nedeľu si príde pre motorku autom z BA. Ideme smer Berchtesgaden a hľadáme ubytko, zase nám to trvalo vyše hodiny. Nakoniec nachádzame 3 izby v dvoch susediacich domoch. Ja platím 25 za osobu, Cachovci a Majtovci 33.

8 deň – výjazd

Trasa: Bischofswiesen – Orlie Hniezdo – Salzburg – Bischofswiesen

Počet Km: 55

Ubytko: 25-33 Eur/osoba/noc

Hneď z rána ideme na ľahko, aj keď nám poslednú noc pršalo. Predpoveď hlási teploty zase cez 30 stupňov. Motorky nechávame na parkovisku pod Orlím Hniezdom, kupujeme lístky za 14 ečiek a nechávame sa vyviezť k vrchnému parkovisku. Odkiaľ vedie 124 metrový tunel do stredu skaly a odtiaľ ide výťah do výšky 124 m do stredu Hitlerového darčeku. Po pravde, výhľad nádherný, ale interiér ma sklamal. Z historického uhla pohľadu tam zostal iba krb v kruhovej rokovacej miestnosti. Zvyšok pokradli amíci, ktorí to tam obsadili. Ževraj má Eisenhower v svojej súkromnej zbierke kopu vecí, ale nechystá sa to vrátiť. Po prehliadke sadáme na motorky a ideme do Salzburgu pokukať historické centrum. Veľmi pekné mesto s nádherným historickým centrom, kde aj Zara a McShit nevytŕčajú z radu obchodov svojími typickými reklamami. Zaujala ma ale "chobotnica" – bicykel pre 6 ľudí, ktorí sedia do kruhu a všetci šľapú. Musí to byť haluz sedieť bokom, šľapať a ísť dopredu. Asi by mi po pár kilometroch museli podávať kašovitú stravu po zvyšok života. Večer sedíme, meditujeme. Pani domáca je dosť ukecaná, tak sa dozvedáme všelijaké infošky, čo a ako bolo počas a po vojne. Celkom zaujímavé je počuť aj "druhú stranu".

9 deň – presun

Trasa: Bishofswiesen – Hallein – Werfen – Grobming – Liezen – Eisenerz

Počet Km: 210

Ubytko: 25 Eur/osoba/noc

Po rozlúčení sa s domácimi sadáme na motorky a vyrážame na Hallein. Odtiaľ po 159tke na Werfen omrknúť Eisriesenwelt – svetovo najväčšiu ľadovú jaskyňu. Po úzkej 5km dlhej ceste z 21% stúpaním sa dostávame pred modernú budovu, ktorá predstavuje vchod. Problém ale je, že celá táto obhliadka by trvala 3 hodiny a na to nemáme čas, pretože sa bojíme, že zase budeme mať problém nájsť ubytko. Tak to nakoniec vzdávame a porobíme len pár fotiek nádherného hradu cestou dole. Niekde pri meste Eben odbáčame na cestu druhej triedy ktorá ide rovnobežne s hlavným ťahom. Krásna príroda a serpentíny, s malou prestávkou na Dachsteine. Ja so Zuzkou a Majtovci si dávame jednu jazdu na boboch. Po krátkej prestávke sa napájame na hlavný ťah až pri Rupertingu. Odtiaľ hlavným ťahom až do Liezenu. Chytáme 5km dlhú zápchu, snažíme sa kľučkovať a predbiehať, inak by nás tam asi porazilo. Za Liezenom smerom na Admont, a ďalej po 146tke až po Hieflau, potom na Eisenerz. Toto je naozaj krásna horská cesta, z množstvom tunelov, krásnej prírody a zákrut. Cesta ide popri rieke, kde je množstvo raftov a kajakárov. V Eisenerzi sme sa rozhodli najprv omrknúť Erzberg. Zisťujeme, že sa dá previezť po kameňolome na korbe obrovského trucku, ktorý zváža kamene, ale prerobeného na "taxík". Tak sa objednávame na ďalšie ráno, a ideme hľadať ubytko. Nachádzame v samotnom centre mesta, skladáme sa a ideme sa najesť do neďalekej reštiky. Po večeri prechádzka, kde zisťujeme, že toto mesto je ako z nejakého hororu, niečo ako mesto duchov. Staré, zanedbané domy, a hlavne v celom meste ani nohy. Každý druhý dom má v okne tabuľu Na predaj alebo Na prenájom. V krčme potom od krčmárky zisťujeme, že kedysi tu žilo okolo 15 tisíc obyvateľov a všetci skoro pracovali v kameňolome. Potom prišla ale technizácia a momentálne tu žije niečo cez 4 tisíc ľudí. Nie je robota, mladý odchádzajú za prácou inam.

10 deň – presun

Trasa: Eisenerz – Wildpalen – Mariazell – St. Aeyd – St. Polten – Wien – BA

Počet Km: 324

Zbalení sa presúvame na Erzberg, absolvujeme spomínanú obhliadku v žltom Trucku Hauly a vyrážame smerom na Wildaplen. Ja sa hneď z rána dávam do nepremoku, lebo viem, že je to len otázka času, kedy začne liať. Od Hieflau ideme po 25tke a potom odbáčame na 24tku až do Mariazellu. Táto cesta je takisto nádhernou horskou cestičkou, s krásnou prírodou. Škoda len, že je tesne po daždi, alebo poprchá a nemôžeme ísť na plno. V Mariazelli krátka prestávka, pár fotiek kostola a pokračujeme po 21tke. Začína pršať a my si dávame obedňajšiu prestávku o tretej. Pôvodný plán bol ísť až po Lichtenworth a potom hore na Fischamend, ale museli sme sa vrátiť a ísť 214tku, lebo v smere na Gutenstein bola cesta uzavretá pre preteky do kopca. Strašne nám leje, je dosť hodín a tak sa rozhodujeme, že kašleme už na to, dáme to priamo do St. Poltenu a odtiaľ diaľnicou cez Viedeň do BA. Niekde pri Brucku si dávame poslednú rozlúčkovú prestávku a odtiaľ každý do svojho kútu paštikárne. Prichádzame domov niečo po siedmej večer, uťahaný ako kone.

Sečteno a podrženo, spravili sme niečo cez 2400 km, keďže sme trošku blúdili a hľadali ubytko. Ja som mal priemernú spotrebu okolo 4 litrov, z čoho sa doteraz nemôžem spamätať. Nikdy som nemal takú nízku priemerku. Majtovci priemerne jazdili za 5,3 litra a Cachovci okolo 4,5 litra. Videli sme skoro všetko, čo sme mali na pláne, jedine ma mrzí ten Werfen. A pravdu povediac, od Grossglockneru som za 18 ečiek čakal viac. Bola tam kopa iných neplatených ciest, ktoré sa mne osobne páčili viac. Ja nemusím robiť vysokohorskú turistiku s motorkou.