Mondello 2010

Mondello Park je jediný národný okruh v Írsku, môžete ho nájsť neďaleko hlavného mesta Dublin v okrese Navan. Tohto roku sme si ho šli zajazdiť aj my (ja a kamaráti Dávid(CZ) a Chad(IRL) a veľmi sa nám páčil)

Najdlhšia verzia okruhu, ktorú sme jazdili aj my, má iba 1.83 km, okruh je veľmi technický, je tam pár zákrut, ktoré sú špeciálne navrhnuté tak, aby ste skončili v štrku, na čo veľa jazdcov aj doplatilo, hlavne (Dunlop) posledná zákruta pred cieľovou rovinkou.

Z nášho mesta (Galway) to je pekných 200km tak sme museli vyrážať skoro ráno, aby sme tam boli na registráciu včas. Tá začína o 9.30, chvalabohu, že do Dublinu ide priama diaľnica, ktorá nám skrátila presun. Bohužiaľ zatiaľ ani jeden z nás nemá ťažný vozík na motorky, alebo dodávku, tak sme museli na strojoch. Chad na svojom vernom Bandite 600, Dávid na rakete gsxr 1000 a ja na svojom športovo-turistickom špeciály VFR 800 vtec. Všetkých nás zaujímalo (okrem Dávida) ako sa naše motorky budú správať na okruhu.

Chvalabohu sme dorazili včas, počasie nám vyšlo nádherné, písalo sa 13.Augusta roku pána 2010. Teplým a suchým dňom si v Írsku nemôžte byt istý ani v Auguste tak sme sa tešili. Hneď po príjazde na okruh sme si našli garáž v ktorej bol dostatok voľného miesta pre tri mašiny a utekali sme na poschodie na registráciu. Rozdelenie do skupín Novice, Intermediate a Advance, ( každý kto je na okruhu prvý krát ide pochopiteľne do novice ako mi v ten deň) a po zariadení všetkých formalít, začal Briefing, kde nás privítali (asi 100 jazdcov), vysvetlili vlajkový systém, ako vychádzať na trať a ako z nej schádzať z rôznych príčin. Po všeobecnom briefingu, ktorý musí absolvovať každý jazdec, nezáleží na tom koľký krát tu už bol, sa pobrali ďalšie dve skupiny zohriať mašiny a my Novice skupina sme zostali na ďalší špeciálny briefing, kde nám ukázali kadiaľ vedie racing line, na čo si treba dávať pozor, ktoré zákruty sú zradné a ako ich riešiť, ako sa chovať pri návšteve štrkoviska atď.

Skupiny jazdia osobitne a pokiaľ je jedna skupina na trati, ďalšie dve skupiny musia ostať v paddocku, potom zaznie oznam z paddocku, že sa vaša skupina má pripraviť a ste na rade, máte približne 15-20 min jazdy a idete dole z trate a takto sa to točí ako kolotoč celý deň. V prípade, že to niekde strelíte, musíte isť navštíviť lekára na okruhu, predtým než vás zasa pustia na trať.

Došiel na nás rad a zoraďujeme sa na výjazde z padocku, na trať nás púšťajú jedného po druhom a po asi 7-8 jazdcoch nasleduje jeden maršal v oranžovej veste. Po maršalovom zdvihnutí ruky som vyštartoval ale zostal som za marshalom cele prvé kolo, keďže nám vejú žlté vlajky nesmie sa predbiehať, prvé kolo (cycling lap) slúži na zoznámenie sa s podmienkami na okruhu, po výjazde z poslednej zákruty, sa už zrýchľuje tempo, pán maršal v oranžovej veste dvíha ruku a vlajky miznú, je možné ísť na plne gule, ja ale zostávám za maršalom, ten ale tiež zrýchlil, držím sa mu za zadkom celé dve kolá a pozorujem jeho lajnu, kde brzdí atď. Gumy sa už tiež trochu ohriali, mám ale iný problém, stupačky na VFR sú asi veľmi nízko lebo ich driapem po každej zákrute, nič to zostávam za maršalom až do konca session. Po zájdení do garáže, sa zastavujem v pitstope s maršalom na pokec, o jeho novom modely vfr 1200 a mojich stúpačkách, ako náhle ich zbadal radí mi ich dať dole.

A je to tu! Konečne ďalší oznam, aby sme sa pripravili na jazdu, tentokrát je čas hľadať a posúvať limity, počkal som si prvé kolo a gumy sú už ohriate, poučil som sa na kolegových chybách, čo sa váľa v štrku aj s jeho B-kingom (aj sme si všetci traja znížili tlak v pneumatikách na jazdenie na okruhu, pre lepšiu priľnavosť). Po rýchlom výjazde z Dunlopa na dvojke ťahám cez kopček do červeného, predné koleso sa dvíha, trojka plný prechádzam cieľovou rovinkou, ešte stíham dať štvorku a trocha potiahnuť prechádzam popod mostík, predo mnou kolega na cbr 600 a ostra prvá zákruta, skúsim ho teda dať na brzdy, stopu mám dobrú, budem sa držať na jeho pravej strane, čo to? On už brzdí? Urobil mi to jednoduchšie ako som si myslel, moje brzdy proti superšportom sú dosť na h*vno, po prvej zákrute si držím líniu hneď na vjazd do dvojky a dávam jej plný, moja dvojka na vfr je ale veľmi krátka, takže limiter akurát v strede zatáčky, do riti skúsim dať trojku čo najjemnejšie, nemám veľký náklon, tak by to malo fungovať, yes trojka je tam a na výjazde zo zatáčky dvíham milú vfr a dávam jej plný, po rovinke cez kopček s predným kolesom iba hravo tancujúcim po asfalte. Štvorku tam už nestíham tak nechávam trojku a sústreďujem sa na vjazd do zákruty číslo tri, je veľmi dôležité správne vojsť do tejto zákruty. Má neskorý apex a veľa ľudí brzdí už pred prvým zatáčaním sa. Mne najlepšie vyhovuje držať plný pokiaľ sa dá a potom na brzdy v náklone, nadísť si úplné do ľava a hneď ostro do zatáčky do prava. Hore kopcom pod plynom nechať sa vyniesť po úplný ľavý okraj. Jediné miesto kde sa na tejto zákrute dá predbehnúť je pred zákrutou a je to ťažké, lebo sa brzdí pod náklonom. Cez kopček zo zákruty číslo 3 plný, dolu kopcom do zákruty 4, tuto nemám rád. Je off camber, čo znamená, že sa klopí smerom von a je na svahu. Beriem ju s dostatočnou rezervou a vychutnávam si dlhý čas v náklone s motorkou, zároveň sa sústreďujem na zahliadnutie východu. Hneď ako ho zbadám, pomaličky a jemne pridávam až ma to vynesie na pravý okraj k tráve, tam je motorka už priamo a je čas na nič iné ako zasa plný. Nasleduje rovinka trocha dole kopcom až po zákrutu číslo 5. Tam je malý hrboľ, ktorý mi už slúži ako značka kde zatočiť motorku, teda po hrboľ brzdím, trafím ho dosť vzpriamene a hneď zatáčam. Táto zákruta je dlhá ako 14 dní a pomaličky sa otvára. Od momentu ako motorku zatočím pomaly na plyn a otváram ho celým prejazdom zákrutou. Na výjazde som najrýchlejší zo skupinky a nechávam za sebou dvoch kolegov, teraz je na rade krásna dlhšia rovinka. Stáča sa jemne doľava. Už sa blížim k ostrej dvojitej zatáčke v niečo vyše 180km/h, tu si nenechávam brzdenie na poslednú chvíľu, brzdy na VFR sú dobré na cestu ale na okruhu nič-moc, pri prudkom brzdení maľujem čiernu čiaru zadným kolesom vďaka systému CBS. V tom momente pri mne presviští známa GSXR s hlasným podraďovaním s medzi plynom a okorenená modro-žltými plameňmi z yoshimura výfuku. Hovädo myslím si. Vidno, že Dávid si ma vychutnal na tých brzdách. V tom momente ako keby niekto zasvietil zelenú na semafore a preteky sú odštartované... Snažím sa mať najlepšiu lajnu cez dvojitú zatáčku ako sa len dá a ťahám za plyn skôr a agresívnejšie na výjazde ako by som robil inokedy. Musím s ním aspoň ostať a možno sa pokúsiť o útok. Cez 8 a 9 šikanu viem byť rýchly a stopu mám perfektnú. Dávid ale tak isto šiel perfektne, dokonca zasa brzdil do osmičky neskôr ako ja, takže sa jeho už aj tak dobrý náskok zvýšil. Zákruta číslo 10 je moja špecialitka, tam ho doženiem. Eee, asi to nie je len moja špecialitka, k Dávidovi sa vôbec nepribližujem. Cez 11ku preletíme obaja bez bŕzd takmer na plný plyn a už sa šplháme na poslednú zákrutu pred rovinkou, Dunlopom. Túto zákrutu nie je vidieť až kým je veľmi neskoro, tu sa stáva 80% crashov, brzdiace značky sú už pred kopčekom 150,100 ešte stále nič nevidno no ja viem, že už musím ostro na brzdy, kým nie je neskoro. Vyletím na brzdách na kopček a zrazu trať končí. Ostrá zákruta hneď pod kopčekom, nasleduje klesanie a ostrý vracák doprava. Už nakláňam motorku a ešte stále som na brzdách. Teraz však už musím pustiť brzdy a hneď na plyn ale jemne, veľmi jemne. Zadok mám odľahčený letíme dole kopcom, pred nami sa otvára cieľová rovinka. Veľa kolegov to zláka a ako náhle tomu dajú plný pri pohľade na šachovnicovú vlajku, nasleduje highsider. Ja som ale trpezlivý a pomaličky ju kŕmim plynom až kým sa trocha motorka nepostaví, až potom jej dám na prdel ale tu už je to rozhodnuté. Dávid je už za cieľovou rovinkou, keď ja radím trojku, prechádzam cieľovú rovinku a vraciame sa do padocku. Dobieham Dávida, vidím ako sa mu oči smejú, ukazujem mu palec hore, vynikajúca jazda. V papuli mám sucho, celý spotený a červený. Nikdy v živote som nebol taký koncentrovaný ako práve na jazdách na okruhu. Nedá sa to s ničím iným porovnať. Je jasné, že na žiadnej ceste, si nezajazdíte tak ako práve tu. Každému motorkárovi by som radil ísť si zajazdiť na okruh, to je jedno aký.

Zhodnotenie. Na Mondello sme šli ešte zopár krát tohto roku, dokonca sme absolvovali aj track day na mokrej trati. Bolo to zaujímavé koľko toho moderné gumy vydržia. Mondello sa nám veľmi páči lebo je veľmi technický okruh a dôležitejší ako čokoľvek iné je tam jazdec. Ja a Dávid sme jazdili na gumách Pirelli Diablo Corsa Rosso, boli sme s nimi veľmi spokojní. Chad mal obuté Michelin Pilot road 2, tiež bol s nimi spokojný. On je s nimi ale spokojný vždy, na mokrom na nich jazdil prekvapujúco dobre. Ja som si kúpil druhú motorku špeciálne na takéto dni, Yamahu R1. Takže sa teším na ďalšiu sezónu, ako ukážem Dávidovi kto je tu šéf!