„Beruška hore nohami“ alebo Honda Transalp 700

Tento článok je výsledkom dvojročného testovania nového Transalpa. Testovania, v ktorom motorka naozaj šetrená nebola. Testovania, v ktorom okúsila asfalt, prach, vodu aj blato. Zúčastnila sa testovania komplexného a kompletného. Článok je rozdelený do 4 častí. Asfalt, blato, niečo medzi tým a nakoniec nejaká tá rada na záver. V každej sa budem snažiť zachytiť to, čo sa mi javí podstatné a čo by ma zaujímalo ako jazdca, ktorý na novom Transalpe ešte veľa nenajazdil alebo uvažuje o jeho kúpe.

O novom Transalpe alebo ak chcete Honde Transalp XL 700 (či už V/VA) sa tu už čo to popísalo. Hneď za horúca bola testovaná ešte za studena, následne bola na exkurzii Rallye a potom ešte v súboji s konkurenčnými strojmi v Alpách. Rozhodol som sa však opísať svoje dojmy po naozaj dlhodobom teste a síce po dvoch rokoch jazdenia. Jazdenia nie bohatého na kilometre, ale rozhodne obdareného zážitkami. Jazdenia nie bohatého na krajiny, ale na ľudí. Ako zvyknem sám sebe hovoriť: „Nejazdím veľa, ale intenzívne“.

Pre Berušku som sa rozhodol z jedného prostého dôvodu. Mal to byť pre mňa cenovo prijateľný doplnok ku Varaderu môjho ocina, nakoľko spolu na kolesách trávime pomerne dosť času. Nemôžem o sebe tvrdiť, ani že som skúsený, ani že som vyjazdený, a práve preto Transalp, stroj, ktorý vie podržať a mnohé chyby odpustiť. Nie nadarmo je už niekoľko rokov častovaný ako „priateľský a univerzálny“ stroj.

Som zástanca zdravého rozumu a verím tomu, že ak niekomu chochmesu nadelené nebolo, na veku nezáleží. Naopak, ak má človek všetkých 5 pohromade, vek znovu nehrá úlohu. Riadiac sa prvým tvrdením, Transalp určite nie je motorka pre začiatočníka. Nie, nemá výkonu na rozdávanie, ale určite je ho dostatok na to, aby vedel jazdca pekne vytrápiť, pokiaľ ten nevie, ako s pravačkou a 220-timi kilami ocele pod zadkom. Naproti tomu tí, ktorí pri nasadaní na motorku neodkladajú mozog na poličku v garáži, sa vie nový Transalp odvďačiť príjemným turistickým "svezeníčkom", ako aj rezkou a športovou jazdou.

Teraz už viete prečo Beruška, prejdem teda ku časti, prečo „Hore nohami“.

Hore kufre, dole gate!

„No dobre Ďuro, čo všetko vieme na tú motorku navešať?“, znela otázka rozmaznaného chlapca z Bratislavy, ktorý si kúpil veľkú motorku, smerovaná na predajcu Honda. A už to išlo, vysoké plexi, padáky, vyhrievané rukoväte, trojica hliníkových kufrov. Vtedy ešte slovenské koruny naskakovali rovnakou rýchlosťou ako zimomriavky po chrbte. Ale čo už, turistický štít je potrebný, aj rúčky, veď čo keď bude zima, aj kufre, veď treba sa zbaliť, nie? Nuž, kto chce, nájde si dôvod... Zo skromného továrenského drobčeka sa pomaličky začínal stávať plnohodnotný turista. Zopár drobností za „zopár“ korún a človek sa môže vydať až do... no... predsa... aj do Rakúska. Zaťažkávacou skúškou prešla Beruška počas jesenného výletu do Talianska, kam sme sa dostali cez rakúske Alpy, slovinské Veľhory, a kde bolo dostatok príležitostí motorku popreháňať po všetkých tých glockneroch, hochoch a passách. Tu sa ukázalo, že názov Transalp si nevystál v rade s nálepkami na nádrž, ale poctivo zaslúžil. V horských priechodoch vysoko nad 1500 m.n.m bolo radosť radiť medzi prevodmi 2-3, kde sa Varadero točilo stále na jednotke. V týchto podmienkach motorka doslova pýta po plyne a práve z tohto dôvodu sa stal zo mňa fotograf výletu, kedy som si nejaké tie 3 či 4 otočky nadbehol, stihol dať dolu prilbu, rukavice a porobiť zopár fotiek. Rodičovský pud môjho otca sa nezaprel, preto vždy nasledoval stručný výplach žalúdku, či sa naozaj potrebujem tak dopredu ponáhľať... potrebujem! Vozenie v meste znamená, že ventilátor zapína pri 103°C, vozenie medzimesto znamená 4000 rpm pri 90km/h a vozenie na diaľnici určuje 6000 rpm pri 130km/h a značné vibrácie. Riešením je ísť buď 110 alebo 150. Mladých, či nevybúrených bude určite zaujímať maximálna rýchlosť, ktorá znamená pri sólo jazde s plným horným kufrom 193km/h a 172km/h s ľadvinkou a trojicou prázdnych kufrov v protivetre. Pre vášnivých turistov, hltačov kilometrov a diaľničných milovníkov bude určite vhodným doplnkom menšia rozeta, ktorá dokáže plnohodnotne zastúpiť funkciu tak zatratenia-hodno abstinujúcej šestky (informácia z JBP). Pri jazde výletného typu a podľa predpisov začne kontrolka rezervy blikať pri 275km. Odhadom sa dá na nádrž spraviť cca 330km. Ale boli aj extrémisti, ktorým palivová nádrž vypovedala službu pri 375km. Jasný dôkaz toho, že motor vie bežať aj na výpary.

Plný nadšenia po prvom zahraničnom výlete, kedy som si konečne mohol nalepiť na kufor 4 zahraničné nálepky za zásluhy, som začal badať na Beruške nedostatky. „Hmlovky by sa mi zišli“ tvrdím priateľke a argumentujem rakúskou hmlou hustou ako mlieko, ktorá bola v skutočnosti iba dymom zo záhrady miestneho ujca, údiaceho štanglu salámy. Našťastie a nešťastie som sa nechal uklábosiť šarmom mojej drahej a ušetrených 300,-€ za svetelnú rampu z Touratechu som bol nepriamo nútený, aspoň z časti, minúť na rozmaznávanie krajšej polovičky. Celý nasledujúci týždeň som riešil, či by predsa len hmlovky nesvietili lepšie ako lístky do kina alebo ručne robená čokoláda.

A teda, nový Transalp, podľa môjho skromného názoru, nie je na tuctovú turistiku stroj stvorený. Pokiaľ chce jazdec s ním zostať len prikovaný na asfalt, určite mu bude chýbať 6-tka, účinnejšie plexi, „batožinovejší“ výkon a poriadny dojazd. Zato motor pekne potiahne pri jazde od križovatky ku križovatke a na brzdy v spojení s ABS je vždy absolútny spoľah. Ale len dovtedy, kým sa táto Vaša kovová spoločníčka nedostane do polohy ležmo. Vtedy sa ABS deaktivuje a je potrebné vytiahnuť a znovu vložiť kľúčik.

A ešte jedna vec. Jazdcom, ktorí sa radi aj na 3-dňový výlet do Álp balia ako na mesačnú adventúru do Kazachstanu, bude zrejme prekážať mäkké pruženie a ponáranie motorky pri brzdení. Progresívne pružiny budú v tomto prípade namieste.

Ako sa z Berušky stal Turatešák!

Nie ja, to motorka spáva pri žltom katalógu s dvoma TTéčkami v názve. Áno, hanbím sa za to, ale snáď každý, kto časom zistil, že asfalt začína smrdieť spáleninou gumy a oleja a po nánosoch blata od traktora na tejto čiernej bituménovej hmote Vám očko ubieha stále viac a viac, jednoducho musel prísť na to, že cesta pre tých, ktorí majú obe ruky ľavé a v garáži sa im neváľa tona zbytočného hliníku, jednoducho začína v Touratechu. A tak to bolo aj v mojom prípade. Neposed domáci, naslinený prs a už stránky svištia. V týchto momentoch zisťujem, že brigáda vo forme intímneho spoločníka rakúskym dôchodkyniam po pracovnej dobe bola zo zaťatými zubami správna voľba a utŕžené korunky sa pomaličky vytrácajú v objednávkach smerujúcich do Popradu. Rozšírenie bočného stojanu, krytka toho, krytka tamtoho, krytka krytky a podobné zbytočnosti, ktoré sú k vzhliadnutiu v mojej narcistickej téme o tuzingu, postupne dali novému Transalpu dobrodružnejší vzhľad. Vo veľkej miere však plnia svoj účel. Práve toto obdobie mojej lásky k Beruške považujem za najprínosnejšie. A to z jedného prozaického dôvodu. V tomto štádiu som zistil, že reči o univerzálnosti tejto motorky, pri všetkých tých testoch a porovnaniach, sú naozaj pravdivé. Chce to však štipku trpezlivosti a nejaký ten cent navyše, ktorý je potrebný pri ladení tohto stroja do chcenej podoby. Ak naozaj asfalt nie je tou správnou voľbou a vlasy vejúce v oblakoch prachu pri pálení po šotolinke sú životné krédo, potom jazdec naozaj môže oceniť všetky tie pliešky, ktoré Trubatech ponúka. Už spomínané rozšírenie bočného stojanu je vec výsostne praktická. Výhodu minimalistického krytu sekundárneho prevodu pochopíte až vtedy, keď prebehnete blatom, či pieskom a na rad príde wapka. Je to o praktickosti. Vôbec sa nečudujem, že Turatešákov si mnohí ozajstní edvenčráci radi berú na paškál. GS 1200 ADV nabúchaná od hlavy až po päty Wunderlichom, Motechom a Trubatechom, ktorá ani nevie, ako vyzerá zrnko piesku, to je... no... prinajmenšom podnikateľské. Najviac zo všetkého, v tomto štádiu úprav, určite oceňujem pevné kryty rukovätí, hliníkový kryt motora a účinnejšie padáky TT, ktoré nahradili tie od SW (vysvetlím nižšie). A v neposlednom rade vec, ktorá ma teší vždy, keď sa posadím za riadidlá. Ladený výfuk Leo Vince. Odhliadnuc od toho, že vyzerá dobre, znie dobre a váhe motorky ubral 10kg, pridal jej zopár zanedbateľných maličkostí, ako je fantastický záťah odspodu a úbytok vibrácií v spektre otáčok 4000-5000 rpm. Originálne pneumatiky, práve pre vyššie spomínané prašné účely, museli vystriedať Continental TKC 80, čo je vhodná pneumatika pre tých, ktorý sa radi vozia s partiou naháčov na kávičku a možno aj ďalej a zároveň sa neštítia zabrúsiť nejakú tú poľnú cestičku. Testov a recenzií na...

Ach... tento článok, v čase, kedy som ho písal, mal mať ešte pokračovanie približne rovnako obšírne, ako to, čo ste čítali doteraz. Chcel som sa dostať až ku offroadovým, ale naozaj offroadovým ambíciám tohto stroja. Čo sa všetko s ním dá a do čoho sa radšej nepúšťať. Ale veci sa zmenili. Kúpil som Afriku a ku Transalpu som tak trošku stratil emócie. Preto sa mi ani tento článok nechce dopísať...

Jazde zdar!

Heňo

A vôbec: „V jednoduchosti je krása“. Na to prosím nezabúdajte!

Aby som ešte nezabudol, zopár vecí na pobavenie.

Video: Gabčíkovo tréning - Honda Transalp 700

Video: MX Stupava - Honda Transalp 700