Cesta okolo Slovenska 18. - 20. 7. 2008

K tomuto krásnemu, malebnému a príjemnému výletíku som sa dostal doslova náhodou. A ak nie doslova, tak potom zásahom vyššej entity. Na motoride som prestal chodiť a tak isto aj prispievať asi pred pol rokom, keď po prečítaní niekoľkých tém a zhrozenia sa z príspevkov poniektorých členov aj nečlenov som si povedal, že „tak na toto tu ja kašlem“. A čo sa nestane? Po tom pol roku otvorím motoride a hneď na mňa kukenzi téma ohľadom výletu po našom prekrásnom Slovensku. V okolitých krajinách som už čo to odjazdil, ale nie nadarmo sa hovorí, že všade dobre, doma najlepšie. Takže motovýletíku po našej krajinke, pokiaľ ozaj človek nemá žiadne plány je ťažko odolať. Tak bolo aj v mojom prípade. Nuž reku dáme príspevok, či sa uchytí. A stalo sa...ani sa človek nenazdal a už bol večer pred výletom. Nadmieru precízne sledovanie predpovede počasia, satelitných snímkou oblačnosti boli nevyhnutnou súčasťou prípravy na výlet(poniektorí členovia sa zmocnili tejto úlohy ozaj s vervou, však xLoop), nakoľko v predvečer odjazdu to veru nebolo bohviečo...v BA sa fajnovúčko rozpršalo a myšlienky na „vyprdnutie“ sa na výlet ma začali pomaličky premáhať. Bojoval som s tým spôsobom mne neprirodzeným. Začal som sa jednoducho na ten výlet pripravovať. Veci zbalené, motorka pripravená, dilema, či zobrať aj bočné hliníkáče vyriešená (samozrejme som ich nezobral) a chuť na motorku v plnom prúde.

Ráno osudného dňa som si ešte pripravoval výhovorky, prečo neisť, no ani jedna nepresvedčila ani len mňa, nie ešte človeka, či ľudí, ktorí ma nepoznajú. Tak som nabomboval veci do krpatého plecháču na motorke a vyrazil.

Cesta na miesto stretka a teda do Serede ani nestojí za spomenutie. Jazda po dialnici je sucharina sama o sebe a o trtkoch preháňajúcich sa už o siedmej na ťahu BA-TT bolo neúrekom. Pred sereďský Lidl som dorazil ako na potvoru prvý, čo som teda nečakal. Cestou, už teda v Seredi, vidím dvoch kancov na mašinkách, ako si to dávajú oproti mne. „Kurňa, piatok ráno, a dve motorky smerom od Lidlu? Asi idem zle“ Ale nem, dobre som išiel a chlapci nakoniec prišli za mnou. Sepilo s Diger1 to boli. Tak sme sa zoznámili, pokecali a počkali na zvyšok pelotónu. Za chvíľku dorazili furik, Digerov kamoš Miro, xLoop a nakoniec aj Daddy. Daddymu to akosi prischlo počas celého výletu, lebo skoro vždy štartoval ako posledný. Kým otvoril ten jeho mega kufor, ohandril sa a nasadil výzbroj, to my sme mali už zaradenú troječku a nabalenú stovečku. Ale nie, robím si prdel. Tak ešte nejaký nákup, výber z LIDL bankomatu a vyrazilo sa. Vedenia sa chopil fírer Diger. Smer pumpa neviem kde. Načerpať, vyčúrať, vykakať, nasadnúť, odfrčať. Najbližšia zastávka bola tuším v dedinke Koplotovce, kde sa nalodil kico203. Nejaký ten pokec, fotečky, keci o ničom, cigaretka...no pohodka, ale v tom sa to stalo. Niečo čo nikto nečakal...veľkou rýchlosťou sa valil priamo k nám autobus. Len tak-tak to ubrzdil rovno pred nami. A kto sedel na autobuse? No predsa rapid a jeho nežná polovička Miška. Inak, k tomu autobusu. Autobus si vyslúžil prezývku rapidov megaveľký Burgman Šestopáďo, tak ho počastoval Diger, nakoľko tá jeho malilinká R6ka...zase klasika, zoznamovačka a ide sa. Niekde za neviem čím, myslím, že niekde za Koplotovcami sa na autobusovej zastávke, ktorú sme totálne obsadili, pridal ešte DuffGNR To sme už boli komplet. Štreka bola zvolená niekam na Liptov, cez nejaké tie Bojnice (podľa Evana McGregora, ktorý ich pri Long Way Round prejazde Slovenskom nazval BOŽŇIS). Cestička do Božňis bola krásna, kopčeky, klopky, no jednoducho pre mototuristu jedna báseň. Nejaké tie prudké brzdenia a skorokolízie, ktoré registroval xLoop, to ani nestojí za reč. V Božňisiach:) nasledovala fajnovučka PIZZA, cestovinky, nealko pifko, kafčo...kapánek odpočinok, zvedavé dvanástky nacapené hlavne sa fúrikovom oranžovom fúriku a Digerovej stíhačke. Nám, čo jazdíme alpské kozy a podobné zbytočnosti sa pozornosť neušla:( To ale nevadí, po mne zase poškuľovala čašníčka...týmto Ťa zdravím cica. Pri Božňiskom posedení sa prejavili Digerove kulinárske schopnosti a zdatnosti, nakoľko ako vyštudovaný kuchár-čašník dal sprdnúť PIZZAmena, že na pochutine abstinuje česňak a oregáno, ktoré podľa našich domnení kuchár ani nepozná. Ďalšia zastávka smer Liptovský Mikuláš cez Donovaly.

Čo by sme to ale boli za motorkárov, keby sme si nespomenuli na našich už teraz bohužiaľ zosnulých kolegov motorkárov. Preto naša cesta mala zastávku na Šturci. Zapálenie sviečky a krátka spomienka s tichou modlitbou za našich priateľov v jednej stope je určite to, čo sa patrí. Ale nie len patrí, je to niečo, čo sme všetci cítili ako správny krok, ako úcta k tým, ktorý nemali možnosť zotrvať tu s nami ale zároveň aj ako vztýčený prst pre nás všetkých.

Pod Šturcom sa od nás odpojil Miro. Asi sme boli pre jeho GSX-R príliš pomalí:)

Cestou cez dopravne vyťažené Donovaly bolo celkom vzrúšo. Aj kolízie boli k máni. Našťastie nie naše. Nejakej dodávke tam začalo horieť koleso, ďalší osobák sa jej strčil do kufra...no nič smiešne. Ale život ide ďalej a my s ním. Fotka hore na kopci a šmýk dole na Liptov. Ani nebudem spomínať toho trtka na Fábii kombi, ktorej obsah motora bol nižší ako obsah najslabšej mašiny v našej grupe, ale on nám potreboval dokázať, ako mu to ide z kopca, ako on je ten Šumacher a že nás všetkých predbehne a povytláča do kríkov. No blb...nestojí za reč!!!

Predstava nočnej žúrky a liehu v krvi nás zaviedla to prvého supermarketu, myslím, že v Ružomberku, kde sme si nakúpili paliva...tento krát nie pre mašinky...pre 10ľudí, čo ma prekvapilo, bolo toho v košíku dosť, ale účet bol taký, ako keď kúpim v BA veci na večeru. Platil dobrosrdečný Juro. Treba spomenúť, že xLoop sľúbil, že cvaká prvú rundu. To, že z tejto „jednej rundy“ sme sa nachmelili všetci je nepodstatné...:) Cesta do LM bola celkom zaujímavá. Na diaľnici nás kefli nejakí dvaja strelci...chvíľku bol kľud, ale Digerovi a fúrikovi to nedalo...trošku ich ponaháňali. No, ja na mojom Tranďíku som tiež nevydržal, tak som dal plný a hor sa za nimi. Diger bol vážne prekvapený, keď som okolo neho presvišťal v 190tke. Samozrejme to nenechal tak. Alpská koza mu nedala spať, takže súboje Diger1 vs. whiteboss mali ešte svoj vývoj

Nasledoval prejazd cez LM, potom cez Jakubovany až po chatu Pečivár, kde sme zložili svoje rite. Cesta bola rozbitá ako tankodrom, priemerná rýchlosť Päťpäťdesiat km/h. Samozrejme nie u nás endurákov. Do stupačiek a friškom cez jamy. Fajnovučný bol prejazd cez kamenistý brod a výjazd do zabahneného kopca, na ktorý nás naviedol DuffGNR na svojom Tuaregu a drapákmi. Transalpisti whiteboss a Sepilo sa nedali a so stiahnutými riťkami sme sa pustili do toho brodu s bahnokopcom...stálo to za to. Pre TA žiadny problém. Kico203 na XTčke tiež s drapákmi sa do toho nepustil, nakoľko niesol dôležitý náklad celovečerného pitiva

Na chalupe sme sa zložili, odparkovali a brutálne dobre najedli, nakoľko pán chatár bol mimoriadne príjemný a dobrosrdečný človek. Porcie boli kráľovské a jedno vynikajúce. Tri kusy vyprážaného a mastného syra ma zachránili od poriadneho bolehlavu, ktorý by ma určite čakal po 2 flašiach vypitého vína. Popíjalo sa bárs čo, pifko, vínko, chalani mali Wilmošku aj s hruštičkami. Večer bol super. Kopec zbytočných rečí, ako vždy keď chlapi píjú, keci do prázdna, ale to je to pravé orechové. Bavili sme sa super, sedeli sme jedni sme asi do jednej ráno...Áno, zvládli by sme aj dlhšie, ale báli sme sa, že nám dajú na držku chlapci z KoboxKlubu Galanta, ktorí boli s nami na chate:) Ale nie, ráno sa vstávalo, na mašiny a opica nie je to, čo by nám pomohlo k peknému dňu. Nesmiem zabudnúť na rapida, pána autobusára, ktorý si myslí, že nič nepil, ale nebolo to tak. Záhada sa rozlúštila dvoma spôsobmi. Buď sa prepil až do triezva, alebo vypil toho toľko, že si vôbec nepamätá, či niečo pil. No zlatí boli aj s Miškou.

Večerná dilema, aký je nasledujúci plán našej cesty, a že najlepšie bude ísť cez Uzbekistan, skončila na bode, že dohodneme sa zajtra... A áno, Digera som celý večer otravoval s tým, aby si kúpil Hondu.

Ranné zobudenie klasika. V izbe smrad ako v opičárni, z papule smrad, suchoty. Raňajky pána chatára boli rovnako mňam ako večera.

Sobota sa niesla v rovnako super duchu ako predošlý deň. Hneď z rána nasledoval výjazd na prečerpávaciu vodnú nádrž s elektrárňou Svarín, kde sme sa podľa značiek dostali na súkromný pozemok, no akosi nikto nemal ani najmenší záujem riešiť nejaké dodržiavanie pokynov. Poniektorí na jogurtoch a podobných strojoch typu naháč vážne riešili dilemu, či sa tou kvázipoľnou cestičkou vybrať až hore k nádrži, odkiaľ bol ale neskutočný výhľad, alebo že počkajú dole na tých, ktorý jazdia na iných nezmaroch. Po mojom nátlaku sa Diger, xLoop, furik a Daddy nakoniec nechali presvedčiť a pomerne dlhý výjazd až na kopček nádrže jednoducho absolvovali. Áno, ten štrk a kamene a prerastajúca burina z príjazdovej asfaltky im určite dala celkom zabrať, prevažne na nervy, ale ten výhľad a celkový pohľad na obrovskú vodnú plochu nad celým Liptovom stála jednoznačne za to.

Ďalšia zastávka sa konala ani neviem kde. Nie, bolo to v dedinke Kvačany, nie ďaleko od Liptovskej Mary, po pokyne, že nemáme parkovať na trávičke súkromného pozemku a po zasadnutí do krčmičky cez ulicu a nám xLoop vyfarbil ako rodinný príslušník miestneho gazdu. A čo z toho plynie? Nič. Kofču a niečo sladké pod zub sme si aj tak cvakali sami.

Nasledovalo krásne horské passo medzi Kvačanmi a osadou Huty. Názov tohto krásneho kopčeka s mnohými klopkami a vracákmi, kde som dokázal Digerovi, že TransAlp to vytiahne celé na 5ke, som nenašiel ani na mapke. Takže som asi debil, alebo som debil. Ale určite to stálo za to. Stretnúť tu Slovensky hovoriaceho ľuda bola úloha ako chytiť bielu vranu. Poláčci si to totižto tadiaľto šinuli do termalparkov v Bešeňovej a do Tatralandie. Niektorí možno aj na hríby. Schválne som povedal „šinuli“, bo jeden Polák nám tam ukázal, ako veľa nechýba oprieť staré biele Audi 6 o zvodidlá. No jednoducho ďalší Šumi.

Tak sme sa zase pofotili, pokecali, kičit odpočinuli a spustili sa z toho kopčeka na druhú stranu do Zuberca, kde sme si dali skoro všetci mastné halušky a nealko pifko. Diger po mojich presviedčacích nátlakoch, že TA je super mašinka urobil krátku výmenu a ja som si uložil riť na jeho R6. Podľa jeho gestikulácie rukami sa mu na Trandíku určite páčilo, a presvedčil sa, že moja mašinka ťahá pekne odspodu. Zato ja som sa presvedčil, že ten jogurt neťahá. Ale nie, ťahá, ale nie odspodu. No bol som trošičku sklamaný. Ale iba trošičku.

Pak sme to krásne ladne stočili smer Dolný Kurín a do krásneho okolia Terchovej, kam sme smerom krátko ale intenzívne zmokli, no pohľad na toho oceľového Slovenského Hrdinu Jurka Jánošíka, týčiaceho svoju hruď nad týmto mestečkom, nám dodal sily vytrvať a pokračovať v ceste. Vo Vrátnej sme zase zložili zadky, dali zmrzku, Koalu(miestna asiKofola), kafčo. Miško Diger ma veľmi mierne vyzval na jednoznačne rovnocenný súboj v šprintoch, kde si to mal rozdať môj Trandík s jeho Eršestkou.

Na prvej priehľadnej rovinke na ceste do Martina sa zozadu ku mne prikladol Diger a jasným gestom „hoď tam trojku“ sme sa pripravili ma Battle. A šup. Pokus sa vždy opakoval. „Hoď tam dvojku, hoď tam jednotku“. A výsledok. Vždy sme ťahali asi do 130km/h. TA nesklamal a zaostal za R6 o necelú dĺžku motorky. Tým mne riadne stúplo ego, lebo 60koníkový rozdiel a absolútne odlišný spôsob využitia ma len presvedčil o tom, že Transalp je mašinka do „každého počasia“. Miško bol určite trošku sklamaný výsledkom, ale aspoň je o krôčik bližšie ku kúpe TransKozy.

Za Martinom nám poriadne ponatriasala kosti betónová cesta smerom do Turčianskych, kde aj ten, komu čúrať netrebalo, jednoducho musel mechúr vyprázdniť. Potešením však bola krásna pumpárka, vítajúca nás na najbližšej benzínke.

Pozrieť si zemepisný stred Európy nad Kremnickými baňami bol viac menej môj nápad. Jeho realizáciu však naštiepil pán policajt, ktorý nás otočil späť so slovami, že sem príde náš starý ujo pán Prezident a bársjaký papaláš. Tak ešte nám tí tajtrlíci budú brániť, aby sme si aj fotečky porobili...Tak sme sa sklamaní vybrali smer Kremnica a zložili sme to do fajnovučkého motorestu niekde tam, kde nás lejdy čašníčka, veľká pani odmietla obslúžiť vonku, lebo mala tak lenivú prdel, že by sa asi uchodila. Hoci sme jej sedeli po ruke, aj tak jej to všetko trvalo ako lačnej sr*ť. Tak nedostala díško, potvora jedna nafúkaná. Asi bola veľmi vyčerpaná z tej svadby, ktorú tam mali a kde to žilo asi ako na pohrebe.

Nastal však čas rozhodnúť sa čo ďalej, nakoľko predpoveď na nedeľu bola viac ako nepriaznivá, museli sme sa rozhodnúť, či to zalomíme a ťaháme domov, alebo niekde ešte skúsime prespať a noc strávime v modlitbách, aby nepršalo. Rozhodlo rácio a preto nastala chvíľa podať si ruky, poďakovať, poplakať a ťahať domov. Zopár zarytých motorkárov však skulo plán, ako si ešte zajazdiť. Final destination bola Trnava. Cestou do TT sa na Zlatomoraveckej odpojil autobusár aj s drahou a za Nitrou Lubo a Maťom. Po príjazde do Trnavy a krátkej pauze na prvej Slovnaftke sa nám prihodila ďalšia iba pre nás úsmevná skúsenosť. Dobehol chalanko, puberťák dáky s čerstvým napuchnutým monoklom pod okom, bez topánok, za to s mobilom,, že aby sme ho odviezli preč, lebo zdrhá pred nejakými fešákmi, čo mu chcú kosti spočítať. No, však oni asi vedeli prečo. Tak sme ho slušne poslali, nech sa zašije na pumpu na hajzlíky. Sklamaný bol veru.

Mňa v Trnave ubytoval xLoop, Digera Daddy a fúrik, Trnafčan sa ubytoval u ženušky. Večer sme si skočili ešte na jedno pifko do podniku, kde to bol samí trnavský Hooligans a tričkami „Ultras Sparta“ sa to tam len hemžilo. Pre mňa ako pacifistu ďalšia nová skúsenosť. Večer som sa ešte xLoopovi vyrozprával z mojich dojmov z výletu, že aké to bolo super, ako sme si rozumeli a podobne. Ráno mi Juro pripravil omeletku a jeho príjemní rodičia mi zlepšili náladu. Na stretko pri Trnavskom Lidl prišiel aj Daddyho synátor, ako cez kopírák rovnaký so svojim tatkom. Zopár koruniek miestnemu žobrákovi, nakopli sa stroje a vyrazilo sa smer Smolenice. Polievočka na Škarbáku, zváženie upršaného počasia a naša parta sa na tento krát rozpustila. Vzájomná vďaka a úsmevy a hor sa domov.

A to je vsio. Kto nebol môže ľutovať a kto bol, tiež môže ľutovať, lebo to bolo príliš krátke.

A aby to nebolo len o mojich pocitoch, poniektorí z členov sešlosti dostali od fírera Digera pokyn na napísanie stručného reportu z nášho výletu...tak by som bol hajzlík, keby som to sem nešupol...

Diger1: Ďakujem všetkým, ktorí sa podieľali na tom, aby sme mohli prežiť tento krásny víkend. Som rad, že som stretol nových skvelých ľudí, s ktorými som prežil dva super dni smiechu, zábavy, ale aj skvelej jazdy. Ešte dlho budem spomínať na tento výjazd. Zvlášť ďakujem Heňovi - whitebossovi, ktorý mi dovolil osedlať jeho "alpskú kozu". Potvrdil, že Honda je Honda a dokázal mi, že aj Trans-koza vie šprintovať. Martinovi - furikovi, ktorý mi umožnil vychutnať si zážitok na jeho dvojvalcových litrových táčkach. Ďalej chcem vzdať hold "autobusárom" - rapidovi a jeho drahej, ktorí nám ukázali, že aj skúter nás vie riadne ponaháňať, ale i všetkým ostatným. Verím, že niečo podobne zopakujeme, a že sa k nám pridá mnoho nových ľudí zblaznených do jednej stopy ako sme i my. Ďakujem.

Daddy.: Moje hodnotenie výjazdu zišla sa dobrá partia príjemných a veselých ľudí dobre sme si zajazdili, posedeli, pokecali, zasmiali. Čo viac dodať len to, že s touto partiou sa rád stretnem aj nabudúce a teším sa na ďalší výjazd. Proste bolo supééér.

kico203: Moje dojmy z tohto motovyletu uz ani lepšie nemôžu byt. Bol som priam unesený aké krásne zakutia skrýva naše Slovensko. Trasa výletu bola zvolená tak, že mne určíte dala to, čo som od nej čakal veľmi veľa zákrut, stúpaní, klesaní, úzkych a aj rozbitých ciest proste som si tu cestu užíval od začiatku až do konca. Stretol som skvelú partiu ľudí a už sa moc teším na stretnutie s nimi pri ďalšom výlete, alebo niekde pri nealkoholickom pive.

xLoop: Tak tu to máš: a) bolo to hyper-mega-super b) partia ľudí čo sme sa stretli bola perfektná c) serie ma že sme mali len dva dni, ale to sa dá napraviť ďalšími výletmi d) ak ma vynecháte či už úmyselne alebo neúmyselne tak si vás nájdem Takže celkový dojem je úplne super, zadok ma nebolí a nikto nechrápal, takže v takomto zložení ako sme boli pripadne pár nových ľudí si to môžeme zopakovať kľudne aj hneď Tot vsjo..

DuffGNR: Bolo fakt super, super partia, super trasa až na tu predpoveď počasia, ktorá nás donútila to ukončiť už v sobotu. Dúfam, že sa čoskoro znova zídeme a spravíme podobnú akciu.

Sepilo: Zišla sa super partia motorkarov, ktorí mali ciel dobre si zajazdiť, pokecat, a oddýchnuť si. Navrhnutá trasa bola super, podľa mňa si každý našiel svoj úsek, a našťastie sa nikomu nič nestalo (alebo si to nepamätá ). Po Heňovom aktívnom propagovaní sa najbližšie určite stretneme na strojoch značky Honda. Škoda, že meteorológovia nezmenili predpoveď počasia skorej, určíte by sme pozreli ďalšie pekné miesta Slovenska a ak budem najbližšie môcť, tak pôjdem znova.

A ja Vám chlapci a dievčatko ešte raz veľmi veľmi pekne ďakujem...