Test jazdenky: Honda CB 500 – malá vrtká, dobre...

Keď som dostal možnosť vyskúšať si promo bike firmy MHdesign neváhal som ani minútku. Trošku som síce krútil nosom nad tým aká je maličká a aký má malý motorček, no zvedavosť nepustí. A ostal som veru milo prekvapený. Máloktorá motorka mi dokáže vykúzliť taký ten divný úsmev na tvári.

Čo napovie prvý pohľad

Honda CB 500, naháč do špiku kosti. Motorka, ktorú zrejme nemá zmysel ani opisovať. Hneď pri vypožičaní na ňu pozerám ako na akúsi hračičku. Malý stroj s radovým dvojvalcom o objeme 500 ccm, s ním asi veľa srandy nebude. Ale vyzerá pekne. Vpredu okrúhle svetlo a nad ním budíky. Potom tu ešte máme zlaté kolesá, zopár malých plastov, nádrž, sedadlo... proste „iba“ motorka. Trošku staromódne pôsobia kockaté smerovky. Veď je to predsa jazdenka, no rok výroby 2002 by som jej netipoval. Skôr ešte prelom minulého tisíčročia. Páči sa mi veľká koncovka výfuku, žiadne odrezky z hajzel trubiek pod motorom. Len keby bola celá trošku väčšia. Keď som sa na ňu prvý krát posadil, mal som pocit akoby som ukradol nejakému decku bicyklík.

Táto CéBečka sa od ostatných trochu líši. Jej majiteľ si ju celú prestriekal na obraz svoj. A veru má to čosi do seba. Nie je to len taká bežná jednofarebná strojovňa. Každý však máme iný vkus, jedno ale zaprieť nemôžem. Vždy keď som sa pri jazde pozrel na nádrž, cítil som, že si na nej niekto dal záležať. Toto nie je iba stroj kúpený z pultu. Nuž a potešil aj namontovaný zadný kufor.

Tak teda poďme do mesta

Sadám na ňu, ťukám do štartéra a už si aj vrčí. Vlastne som z nej hneď trochu mimo. Ja som sa štartéra iba dotkol. Nemusel som ani priadne dotlačiť tlačidlo a už si to aj vrčí. A áno, motor bol studený. Žeby to bolo tým otrepaným „Honda je Honda“? No len tak ďalej CéBečka a možno budeme kamaráti.

Cvakám jednotku, mierne hrknem plynom, dva, tri... proste spraví to, čo chcem. Žiadne falošné neutrály ani vyskakovanie rýchlostí. Pre začiatočníka dobrá vec vedieť, že mu jeho stroj nepripraví nečakané prekvapenie.

Pomedzi plechovky to ide ako po masle. Veď je to malá motrečka, ktorá poslúcha bez odvrávania. Ide doslova tam kam sa pozriem. Mám pocit, že iba nahnem hlavu a 500-večka hneď reaguje. Aj by som ju hneď korunoval za kráľovnú košických ulíc. Ej, mať tak na intráku garáž, viem čo by mi tam parkovalo, i keď do školy to mám iba cez cestu.

No nič nie je dokonalé. Tejto malej vrtkej nahatej by som predsa len niečo vytkol. Prvou vecou sú späťáky. Nevadí mi, že vyzerajú ako uši Mickey Mousa, skôr ten pohľad za seba. Nie som žiadna korba, no ramená som si kontroloval stále. Najhoršie bolo vnímať situáciu v pravom pruhu. Kebyže jazdím častejšie v meste, investoval by som do širších zrkadiel (resp. do zrkadiel na dlhšej „tyčke“).

Vadilo mi aj vyklápanie bočného stojanu. Tá pomocná tyčka mohla byť o 2 – 3 centimetre dlhšia a bolo by po probléme. Ja mám ale veľkú labu, čiže nežné žieňa tento problém vôbec nemusí registrovať. Stále som si teda chtiac nechtiac sklápal aj centrál. A do tretice prístrojovka. Budíky sú fajn, kto by na nich nevidel tak tomu už ani očný nepomôže. Ostatné svetielka sú ale dosť nezreteľné.

Prepletačky a vybavovačky zbohom, ideme sa voziť!

V typickom naháčovskom posede sa vymotávam z mesta. Dvojvalček si podo mnou pekne vrčí. Netreba ho veľmi vytáčať, stačí tak do 5 tisíc. Prekvapí pomerne dobrým ťahom a slušnou akceleráciou. Ani neviem kedy a už tam mám 6tku. Pri 4500 ot./min. to znamená rýchlosť 100 km/h. To by ale tacháč nesmel byť taký optimista. Stále totiž ukazuje zhruba o 10 - 15 km/h viac.

Takýto režim jazdy poskytne pre nováčika za rajdami motorky dostatočné vybláznenie. A keby CéBečka jazdila iba takto, nechcel by som ju. Bol by som s ňou spokojný, no poškuľoval by som stále po čomsi väčšom.

Pod nádržou si však vrčí také malé živé striebro. Keď ju človek chytí pod krk razom ukáže druhú tvár. Podradiť rovno o dva stupne a prááásk 10 000 ot./min. K vrčiacemu motorčeku akoby pripojili ďalšiu sadu valcov. Mám pocit akoby som sedlal štvorvalec. Zvuková kulisa vysávača, radosť letieť do otáčok. Maximálka ale neohúri, 180 km/h tachometrových. Kto však potrebuje lietať rýchlejšie? V zákrutách si pekne cvakám rýchlosti hore dole a smejem sa od ucha k uchu čo tá malá podo mnou dokáže.

Horneta a inú háveď na rovinke nepredbehne. Ak však aj na papierovo lepšej mašine sedí menej skúsený jazdec, v zákrutách mu malá CBčka ukáže iba svoju zadnú časť. A tu mi zrazu hlavou prešla myšlienka: „Naozaj potrebuje človek na vybláznenie sto koňovú mašinu?“ Na okruh budiš, ale do premávky? Proti Gustovi však žiaden dišputát, len aby sme potom zbytočne neRIPovali.

Kde to dosť škrípe

Dôvod prečo skočiť po inej som ale rýchlo našiel aj ja. Brzdy! Tie začnú až príliš rýchlo zaostávať za motorom. Mnoho CBčiek sa predáva ako škrteých na 25 kW. Ak by mala motorka takýto výkon asi by aj stačili. No ubrzdiť vytočených 43 kW (pri 9 500 ot./min.) nezvládajú s prstom v nose. Treba vopred veľmi dobre myslieť na to, kedy a kde budem brzdiť. Brzdy teda výrazne znižujú využitie potenciálu motora nehovoriac o tom, že dosť rýchlo začínajú vädnúť.

Prijal by som aj tvrdšie tlmiče. Zadné pružiny je možné trocha dotiahnuť (štelovanie alá simson), predným by možno pomohol hustejší olej. Pri brzdení sa motorka celá trochu húpala a v zákrutách som na ružiach tiež nemal ustlané. Údajne nabehaných 49 700 kilometrov teda nabáda k výmene aspoň pružín (začiatočníkom to ale asi bude šuma fuk). Netvrdím, že sa s tým nedá pekne zajazdiť, v zákrutách len stačí mierne znížiť rýchlosť na úkor istoty.

Máme peknú nedeľu, tak čo s tým?

Volám priateľke nech sa oblečie, o chvíľu totiž priletím a pôjdeme sa previezť. Dnes však neprídem na čiernom steroidovanom koni, dnes to bude malé bordovo biele šidlo. Sám som zvedavý ako sa Hondička popasuje s dvojitým nákladom.

Reakcia prvá. O tom proste musím napísať. Máš čerstvý vodičák, hormóny ti v hlave narobili takú paseku až nevieš čo skôr. Viem o čom píšem, nebol som iný. Aj ja som chcel mať na každý prst aspoň päť dievčat a dopomôcť mi k tomu mala Suzuki GSX-1300R Hayabusa. Malá CéBečka je na to určite vhodnejšia. Veď taká malá „zlatá“ motorčeka musí nejaké to srdiečko zlomiť. V očiach priateľky čítam nasledovné „Prečo nemáš túto ale hentú veľkú škaredú?“ A to aj mama chcela, aby som ju vymenil za GS-u. No ale kde by skončilo ľudské pokolenie keby sa aj o obsadenie garáže staralo nežnejšie pohlavie. Takže ženy ticho! A čo som tým chcel vlastne povedať? Nekupuj si na začiatok silnú mašinu. Nie len tvoja mama, ktorá ti ju asi zakešuje, bude pokojnejšie spávať.

No vráťme sa do sedla. Ponad sedadlo vo výške 775 mm nie je problém sa prehupnúť. Hneď na to dozadu naskakuje ďalší náklad a cítim ako mi klesol zadok. Rozbeh a už aj viem, že Hondička veľmi protestovať nebude. Aj napriek tomu, že 46 Nm sa nachádza až pri 8000 ot./min. to ide celkom pekne aj v nižších otáčkach. Nuž kúzlo dvojvalca sa nestratí ani pri objeme 499 ccm. A tam hore to ide tak, že tam dole po jazde sucho veru nebude. Áno stále sedím na Honde CB 500, ktorá ma menej než polovičný objem ako moja stála motorka. Je pravda, že v kopcoch treba častejšie radiť ale zdochliak to nie je.

Víkendový výlet vo dvojici teda zvládne. Skočiť niekam k vode alebo sa len tak potúlať po okolí, úplne bez problémov. Vlastne nie, zasa brzdy. So vzácnym nákladom za chrbtom sú ešte horšie než pri sólo jazde, logické. Po pár ostrých brzdeniach do vracákov sú tak slabé, že radšej ani veľmi nepridávam, aby som stíhal brzdiť motorom.

Na pumpe má ale všetko odpustené. Spotreba 3.6 litra na 100 kilometrov pri jazde vo dvojici, Viac krát som spotrebu ani nemeral. Nejako som v tom nevidel zmysel. Či zajazdím 3.1 pri kľudnej nudnej jazde alebo 4.2 pri totál brutál chorej jazde je asi jedno. K tomu máme 18 litrovú nádrž (z toho 2.5 l rezerva) a počty kam až sa dá dôjsť môžu začať.

Roztiahnuť teda Honďácke krídlo alebo nie?

Myslím, že by to aj šlo. Určite by som si dokúpil predný štít, zadný kufor (na testovanom stroji bol), nahodil bočné tašky a hurá do krajín, kde majú asfaltu aspoň ako u nás. Chcelo by to len častejšie prestávky. Vždy ma po zhruba 160-tich kilometroch z ničoho nič začala bolieť riť. Žiadne náznaky bolesti, mravčenie alebo tak podobne. Proste to zrazu chcelo pauzu. Inak sa hltali kilometre relatívne pohodlne.

Záleží len na sile jednotlivca, respektíve skupiny, ktorá ustráchaného jednotlivca potiahne so sebou trebárs aj k moru, či do Álp. Vo dvojici by som to však neskúšal. Šlo by to, no chcelo by to mnoho kompromisov zo všetkých strán.

Konkurencia

Túto kapitolu vezmem z trochu iného súdka. Azda jediným priamym konkurentom CéBe 500-vky je Suzuki GS 500. Tá ma trošku menší výkon, ale inak je to veľmi podobný bike.

Na konkurentov sa však pozrime z pohľadu čerstvého držiteľa vodičáku na veľkú mašinu. V dnešnej dobe je možností neúrekom. Stačí mať dosť bohatého ocka a aj Fireblade bude mať 25 kW. Malá motorka však odpustí aj začiatočnícke chyby, ktoré by iný, „akože“ škrtený, bike nemusel pochopiť. Aj táto má v papieroch kúzelných 25 kW, reálne viac, nie však vyše 100 kobýl, ktoré sa snažia neskúsený jazdci smelo krotiť. Dobre si teda rozmysli na akú motorčeku zlomíš svojich rodičov. Chcú ti spraviť radosť nie ťa pochovať.

Záver

Honda CB 500, malá vrtká dobre... sa na nej jazdí. Zábavný, ľahko ovládateľný stroj, ktorý sa nenechá len tak zahanbiť. Nízko umiestnené sedadlo láka najmä nežnejšie pohlavie a to veru právom. Nekuše, nekope, je príjemne s ňou jazdiť takpovediac pracovne. Len tie brzdy... To v tej Honde mohli poriešiť lepšie, oveľa lepšie.

Plusy, mínusy

plusy Zábavný motor, Ovládateľnosť

mínusy Odpruženie, Brzdy, brzdy a ešte raz brzdy

Text: Feri Zubal - zeON
Foto: Michal Lacko

Jedná sa o test jazdenky a preto sa nemusia zistené fakty o motorke zhodovať so všeobecnou mienkou o nej. Nevedno totiž ako sa k nej jej majiteľ resp. predchádzajúci majitelia chovali. Berte to prosím do úvahy ĎAKUJEM.

Redaktor Motoride.sk jazdí v oblečení Rukka.