Kdo si hraje nezlobí - renovácia starej MZtky 3/3

Jar 2010

Do leta nevydržím, a tak prvý krajší víkend ťahám Kuba do garáže. Nastavený karburátor, benzín s olejom do nádrže, sytič... A nakopávam. NIČ!!! Skúsim znova, ZASE NIČ!!! Na tretí pokus motor naskočí, pobubláva, treba držať ruku na plyne, inak kape. Bude treba lepšie nastaviť karburátor. Zrazu sa garážou začne rozliehať „CINK“ a „CINK“- z MZtky začínajú vypadávať šróby uchytenia výfuku. Spomíname, že v zime sme výfuk montovali ako posledný a šróby sme nestihli dotiahnuť. Doťahujeme teraz, a poďho znova nakopnúť. Nič, nenaskočila ani na 10ty pokus. Palivový filter je plný hrdze. Pohľad do nádrže s pomocou baterky odhaľuje kompletne skorodovaný celý vnútorný povrch nádrže. Fajn, čistíme filter a karbec, nádrž ide dolu a miesto nej dávame plastovú fľašu od oleja (o rám ju lepíme izolačkou ako McGiver). Naskočila. Chytro kývam Ekožene nech naskočí. Nemáme prilby, ale to nevadí, bude to iba krátka testovacia jazda, žiadne extra rýchlosti a okrem toho, celý príbeh sa odohráva na lazoch. Ideme asi 200 metrov hore a zase naspať do garáže. Som nadšený, beriem na jazdu aj Jakuba. Lenže ten tĺk sa chytil nie mňa, ale tých origoš držiakov pre spolujazdca (sedel vystreto ako sviečka a totálne vzadu). Pridávam, púšťam spojku a ideme po zadnom. Výkonu má MZa viac ako moja doterajšia XR125L, tak nie som zvyknutý. 200 m hore, 200 dole a sme zase pri garáži. Chcem si dať ešte jednu jazdu sám, pridávam, púšťam spojku a nič. Motor beží, ale pustenie spojky nič nerobí. Tlačíme motorku do garáže. O pár týždňov si nájdeme čas dať dole ľavý dekel motora (pod pravým sme už upratovali) a vypustiť olej. Spojka nám ostane v ruke. Kónusy sú zničené, nachádzame znaky niekdajšej domácej opravy, chýba jedna podložka.

Čo s tým, uvidíme v lete.

Leto 2010

Rozhodnutie padlo: pokúsime sa tú spojku prilepiť lepidlom Loctite (podľa odporúčaní z českých fór). Medzičasom sme tiež dospeli k záveru, že ak sa niekto špáral pod ľavým deklom, mohol niečo "dodžubať" aj v motore. Ideme rozobrať motor. Podľa knihy „Opravy motocyklú MZ“, ktorú som dostal na Vianoce to celkom ide. Blok nahrievame na platničke, oddeľujeme jemnými údermi gumeného a plastového kladiva. Celkovo, to gumené kladivo je asi najužitočnejšia vec v garáži, opraví čokoľvek. Rozpolenie motora ide ako po masle, ložiská ostali tam kde mali, a nie je až taký problém ich vybrať a nahradiť novými. Toto ale neplatí pre ložiská kľukového hriadeľa, ktoré držia jak sviňa. Ani jemnými postupmi (ohrev ložiska teplovzdušnou pištoľou a zároveň chladenie hriadeľa mokrou handrou) sme nič nedosiahli. Keďže som ešte nevlastnil sťahovák ložísk a aj tak som ich chcel vymeniť (nové už boli pripravené), použili sme jemné tepelné metódy v kombinácii s hrubou silou poriadneho šraubováka a ložiská sme po pár hodinách zložili. Skriňu sme poriadne vyčistili až sa leskla ako... no, vlastne sa neleskla, len proste vyzerala ako obyčajný čistý hliník.

Čekli sme prevodovku. OK, vymenili všetky ložiská a zase sme motor zložili (ako jednoducho to znie, že?).

Keď už sme tú spojku mali osobite, tak sme ju rozobrali a skontrolovali lamely a pružiny, OK. Pokúsili sme sa osadiť spojku aj s pôvodne chýbajúcou podložkou (vlastne tam chýbali 2 podložky). FAIL, niekto ten kónus „opravil“ presústružením na iný rozmer a podložky sa tam nenarvali. Už sme ale boli takí nažhavení aby šla, že sme to zložili bez podložiek a zalepili sme to Loctitom. Noc na uschnutie a už sme motor kompletovali (alternátor, dekle), a osadili do rámu. Osadili sme reťaz (pôvodnú, len sme ju poriadne očistili a premazali). Otočenie šraubovákom v spínačke (kľúč bol v dome a my v garáži), kontrola elektriky a HUPS. Namiesto smerovky bliká predné svetlo, namiesto brzdového svieti smerovka... a vlastne všetko bolo naopak. Zlá kostra, rozobrať svetlo, všetko prekontrolovať, prebrúsiť všetky kontakty a to isté pod sedadlom. Trvalo to týždeň (týždeň, každý deň tak 2-3 hoďky od 9 večer). Po kontrole sme zistili, že nejde zapaľovanie, nedáva iskru. Podozrenie padlo na krabičku elektronického zapaľovania a diagnostika z mojej Vianočnej múdrej knižky to potvrdila.

Leto končí, začína škola- uvidíme zase v zime.

Jeseň 2010

Do zimy času veľa a tak každý víkend na SK u mňa znamená víkend v garáži. V Brne sme s Koláčikom popájkovali nové zapaľovanie (Ešteže praví elektrikári dali na net schému s novými súčiastkami, lebo tie zo starého zápalka sa dnes už nevyrábajú a my sme len takí falošní elektrikári. Ako nám povedal majster na stavbe: „*okoti a nie elektrikári“). Najbližší víkend doma skúšam či dáva iskru. Dáva! Všetko funguje ako má, skúsim nakopnúť a nič. Nejde, nejde. Ďalším problémom sa zdá byť spojka. Lamely sú zlepené tak na fest, že po celodennom tlačení motorky tam a späť po garáži, dokonca ani nakopávaním so stlačenou spojkou sa nerozlepili. Kurde, toto už naozaj začína byť v štýle hesla: „Čo sa môže dojebabrať, to sa dojebabre“.

Zima 2010/2011

Skúšky nedopadli najlepšie, mám veľa opravákov a prázdniny takmer nemám. Stihol som ale kapitulovať, a objednať kľukový hriadeľ aj telo spojky a pár ďalších maličkostí (pod stromček). Ten jeden úbohý týždeň prázdnin využívam ako sa dá a v priebehu pol dňa motor kompletne rozoberám, ďalší deň nechávam stiahnuť ložiská z kľukového hriadeľa a zároveň čistím skriňu. Keď už to mám rozobraté (a čakám na ložiská), z nudy leštím kanáliky. Ďalší deň skladám a usádzam hriadele. Hlavne to usádzanie trvá neúmerne dlho a o 23:00 kapitulujem a vypínam elektrickú platničku. Prevodovka ide krásne, ale kľuka ide stále trošku sťažka.

Jar 2011

Víkendové pobyty umožnili montáž motoru do rámu a skompletovanie MZty do pojazdného stavu (nádrž je stále nádoba od oleja). Skúšam nakopnúť, NIČ!!! Sviečka von, iskru dáva v dolnej úvrati. Štelujem jak drak a po celom dni dáva iskru ako má. Večerný pokus o nakopnutie. IDE!!!

Vzápätí ale zase dochne a aj premýšľam, čo som komu spravil. Sviečka von a zisťujem, že iskru nedáva pre zmenu vôbec. Tak čo teraz, sviečka, indukčka, riadiaca jednotka alebo batéria?

Z intráku objednávam indukčku, iriídiovú "svícu" (podľa dielenskej príručky) a epoxidovú farbu na nádrž. Len sa neviem rozhodnúť, ktorú riadiacu jednotku idem vyrobiť. Našiel som schému pôvodnej, mám aj schému „nanovo upravenej“ a z „Amatérskeho rádia“ som vycucol návod na riadiacu jednotku s variabilným predstihom (upravovanie v reálnom čase podľa otáčok). Čo ale v návode chýba, je programovanie čipeška. V kontroleroch sa až tak nevyznám, takže ak nenájdem nejaký schopný návod, nechám to tak.

Leto 2011

Indukčka namontovaná, nádrž vyepoxidovaná, karbec zoštelovaný, nová "svíca" aj fajka a už bolo zopár krátkych jázd, počas ktorých zisťujem, že po prudšom pridaní plynu takmer okamžite zdochne a znova nakopnúť sa dá až po pár minútach. Bohatá zmes (možno to bude tou krivou ihlou v karbeci).

Pri čistení nádrže pomocou technickej kyseliny citrónovej som prišiel o palivový kohút. Rozpustil sa. Na blind skúšam niečo nájsť u Žubora. Palivový kohút za 15 eur (nový) a viečko palivovej nádrže za 10 eur (staré). Ihla zdarma (krivá, ale furt menej krivá ako moja).

Takže ostal jediný problém a síce kontrolka dobíjania ani neblikne. Po prudkom brainstormingu prichádzame na to, že tam chýbajú uhlíky aj s držiakom (nemáme napájaný rotor). V KTM-ke v BB mi ponúkajú starý držiak bez pružiniek a uhlíkov v dezolátnom stave za 10eur. Toľko stojí držiak s pružinami aj uhlíkmi nový (s daňovým dokladom a zárukou, čo Žubor neponúka). Objednávam.

Po prijatí balíčka a osadení jeho obsahu na príslušné miesto začala konečne kontrolka dobíjania svietiť. Zase štelujem karbec (už si to pomaly začínam stopovať), iskru a skúšam nakopnúť. IDE!!! Pojazdím si po doline hore dole, kým je motor studený je to celkom na figu. Pri rozbiehaní motor skape ak má otáčky nižšie ako 5000 ot./min. To sa mi samozrejme nezdá, ale lepšie ako keby nešla vôbec. Chytro vybaviť STK kým všetko funguje (aby som ešte dostal pokutu za nepojazdnú motorku v garáži) a som safe and sound. Cestou z STK prestal fungovať tachometer. Už mám toho naozaj plné zuby, ten bovden je snáď jedna z posledných nerepasovaných/nevymenených vecí. Snáď to skapínanie pri studenom motore bolo baterkou (má už 4 roky a bola nabíjaná výrazne nepravidelne iba nabíjačkou z Lídla v ťažkých teplotných podmienkach).

Každopádne, MZtka má konečne STK, môžeme ju teda prehlásiť za schopnú jazdy po pozemných komunikáciách. HURÁ!!!

A to je, aspoň dočasne, koniec môjho „fušerského“ renovovania jednej postaršej a hlavne riadne ojazdenej dámy. Určite mi to dalo viac, ako mi to zobralo, aj keď keby som tie nekonečné hodiny strávené v garáži venoval štúdiu... maximálne by som mal trochu lepšie známky. Takto mi musia stačiť Cčka a Dčka, ale tá MZtka za to stála. Už sa neviem dočkať, kedy sa pustím do niečoho ďalšieho (vážne uvažujem o simsone SR50 na nákupy).

Samozrejme môj nekonečný vďak patrí mojej rodine, ktorá ma v tom podporovala aj v tých najťažších chvíľach, a mojim kamarátom a kamarátkam, ktorý mi hodne pomohli svojimi znalosťami a občas aj neznalosťami. Bez nich by som to asi nikdy nedokončil.