Nordkapp 2011: Severnejšie to už nejde - 2.časť offroad v Rusku a Nordkapp na dosah 2/3

Hneď ako prechádzame fínsku hranicu, v tom momente sa mení okolitý svet. Nielen prírodnými podmienkami, ale predovšetkým kultúrou. Pod kolesami máme asfalt, čo je v tej chvíli luxus najhrubšieho zrna. Hneď po pár metroch vidíme prvých sobov, ktorých sme v Rusku vôbec nestretli.

Mení sa aj počasie, ochladzuje sa z 30 stupňov na asi 16°C a začína pršať. Všímame si na autách obrovské svetelné rampy, ktoré používajú v zimných mesiacoch počas polárnej noci. Cesty sú veľmi kvalitné a okolo nás je všade iba les. Prichádzame do prvého mestečka Kusaamo, kde tankujeme (skončili nám dni radosti lacného ruského benzínu – Fínsko toho času liter = 1,6 €) kupujem aj čistič na reťaz, s ktorým budeme mať zážitok, ale o tom neskôr. Počas čistenia reťaze pozeráme mapu, gps a zisťujeme, že sme už iba kúsok od polárneho kruhu.

Vyrážame na sever a smerujeme na Kemijärvi. Cestou obdivujeme typickú fínsku architektúru, drevené chatky, domčeky a ešte aj autobusové zastávky sú veľmi pekné! Prekračujeme Napappiiri (severný polárny kruh po fínsky) fotíme sa a sme trochu sklamaní, že tam nie sú typické turistické atrakcie, okrem veľkého nafukovacieho snehuliaka. Nezdržíme sa dlho a pokračujeme smerom na Rovaniemi do mestečka Santa Klausa. Prichádzame už po záverečnej, tak len prechádzame po areáli a namiesto pokračovania v ceste, si staviame stan za pumpou presne oproti Vianočnému mestečku. Varíme si cestoviny popri neustálom útoku komárov, ktorých je čoraz viac.

Pokiaľ chcete kempovať, bez moskytier nedoporučujeme ísť na sever. Pripravujeme sa na prvú noc v stane.

3. júl ( 567 km) Rovaniemi- Lakselv

Zobúdzame sa do pekného rána, noc bola chladnejšia, ale v spacákoch sme vydržali. Využívame pumpu na rannú hygienu a ideme cez ulicu pozrieť Santa Clausa a polárnu poštu, kde posielame pozdravy domov.

Fotíme sa na polárnom kruhu a užívame si Vianoce v lete. Pokračujeme znova na sever smerom na Ivalo. Po pár kilometroch nám je prvýkrát poriadna zima, tak si obliekame nepremoky, aj keď je jasno. Cesta ubieha rýchlo, občas vidíme soby, ktoré si v pohode vykračujú aj po strede cesty. Okolitá príroda je stále rovnaká, čo znamená, že les je všade, kam oči dovidia.

V Ivale ešte raz zvažujeme, či to predsa nestočiť na Murmansk, ako sme pôvodne chceli, no zlá cesta a zatvorený hraničný prechod, mení naše plány. Pokračujeme cez Inari smerom na Karajsok a získavame hodinu navyše posunom času (25 hodinové dni by mohli byť častejšie). Na nórskej hranici nie je žiaden problém, pasy ani nevyťahujeme. Prechod spočíva v krátkom interview s colníkom v podobe otázok, kam ideme a odkiaľ ideme.

Príroda sa mierne mení, je vidno čoraz viac, že sme už severnejšie. V Nórsku sa znova ochladilo a ešte k tomu začína pršať. Na benzínke si obliekame všetko, čo máme a začíname hľadať nocľah. Po dlhej ceste som veľmi unavený a neželám si nič viac ako posteľ, no nakoniec nachádzame luxusný flek pre stan nad obrovským fjordom.

Stan začíname rozkladať asi okolo 11 večer. O tretej ráno nás zobúdza stádo oviec, ktoré objavuje náš stan a silno méka asi meter od stanu. Sme však tak unavení, že znovu zaspávame aj pri ich ustavičnom mékaní.