Cleveland CycleWerks Tha Heist 250 - sparťanské povozeníčko 1/2

Nerád hodnotím dizajn, čo sa mne páči, inému sa nemusí. A takúto motorku buď niekto chce, lebo sa mu páči, alebo ju skrátka nechce. Každopádne Cleveland Tha Heist je úplne čo sa dizajnu týka jednoduchý stroj. Nič než matná čierna v kombinácii s lesklými časťami. Páčia sa mi vypletané kolesá, pekné kotúče, pochrómovaný predný svetlomet. Odpružené sedadlo je štýlové, no hneď vzbudzuje dojem nepohodlia.

Tha Heist je predurčený k úpravám

Ale načo by mi bolo pohodlné sedadlo, keď s touto motorkou by som sa aj tak motal vždy len pár kilometrov od garáže. V garáži by som sa však hneď povenoval niekoľkým veciam. Chcel by som iné smerovky a zadné svetlo. Poznávaciu značku by som uchytil asi tiež inam, ale hlavne by som poskrýval všetky hadičky a lanká.

Pritom už priamo výrobca ponúka možnosť dokúpiť si k motorke rôznu doplnkovú výbavu, ktorej cena nie je vôbec vysoká. Komu sa nepáči sériová nádrž má možnosť si ju hneď vymeniť za inú. Na výber je niekoľko tvarov nádrží, ktoré možno skombinovať s rôznymi štýlovými viečkami nádrže. Kto by chcel zasa iný výfuk, jednoducho si vyberie z trojice ponúkaných, rovnako ako si môže vybrať z ponuky riadidiel. Upraviť si Cleveland Tha Heist 250 podľa vlastnej chuti teda nemôže byť problém.

Je to jednoducho jazda

Po prejdení pár metrov sa vraciam v čase do rokov kedy garáž okupoval mocný stroj menom Simson. Studený motor nechcel ísť a keď bol nesprávne zoštelovaný karburátor zdochýnal na každej križovatke. Podobné je to aj s týmto „klívlendom“, avšak rovnako ako vtedy ma aj teraz zaujímalo jediné, skrátka ísť vpred na motorke. Kto to nezažil jazdu na podobných mašinách nepochopí to ani teraz a kto od novej motorky čaká hlavne úžitkové vlastnosti, nech ďalej ani nečíta.

Tha Heist 250 to je motorka pre vyznávačov sado-maso. Nie, nikoho nevytrestá brutálnou silou motora, veď kto by to od tak malého motorčeka čakal. Poskytne minimum a nič viac. Čistú esenciu pocitu z jazdenia. Pri jazde som sa cítil ako žaba z klipu Crazy Frog. Akoby som pod sebou nemal nič a skrátka sa niesol vpred.

Mám počítať nedostatky? Že predná brzda skoro vôbec nebrzdí? A načo by aj mala, motorku o váhe bicykla hravo zastaví aj tá zadná (mimochodom obe brzdy mali pancierové hadičky). Že je sedadlo tvrdé a jazda utrasená? Ale veď je to hardtail, to sa triasť musí. Aspoň si človek dobre rozmyslí akou rýchlosťou vletí do zatáčky. Ak tam bude výmoľ a rýchlosť trošku vyššia zadok povie sedadlu veľké ahoj.

Posed je však fajnový, taký drsňácky. Laby ďaleko vpredu, ruky pohodlne na riadidlách, vlastne väčšinou len pravá, druhou som si pobúchaval po stehne. Hneď by som vyhodil tachometer, alebo by som ho skryl niekde medzi nádrž a krk riadenia. Je na nič, ukazuje si čo chce, alebo je príliš veľký optimista a pritom zavadzia pohľadu na okolie odrážajúce sa od pochrómovaného svetlometu. To ma bavilo viac, vychutnávať si odraz oblakov a vrcholkov stromov mihajúcich sa nado mnou, čo tam po rýchlosti.

Veru čo tam po rýchlosti. Výkonu má motorček totiž tak akurát do mesta. Mimo mesto som sa tiež venoval aj tak len kochačke. Krok s premávkou sa držať dá, v tom nie problém. Problémom by bolo predbiehanie napríklad kamiónov a následne objavenie sa protiidúceho vozidla, ale to je neduh väčšiny nízkoobjemových motocyklov. Aj tak je to motorka, na ktorej som fakt nechcel jazdiť viac ako 60 km/h. A po prejdení vzdialenosti Prešov – Košice (cca. 37 km) som nadobudol podobný pocit aký som cítil pri vystúpení z GéeSa po vyše 1300 km prejdených za deň. A to je vlastne výhoda, ušetrený čas, peniaze (spotreba 3.2 l/100 km) a pocit rovnaký (to pochopí asi len eNeM vyžívajúci sa v jazdení brutálne dlhých výletov na šupu).

Neodpustiteľné záležitosti

Našli sa však aj seriózne mínusy, ktoré nemožno obhájiť zameraním motorky. Po prejdení vzdialenosti okolo 6 kilometrov motorka vždy zdochla. Majstri vo výrobe totiž vymysleli také viečko nádrže, ktoré po utiahnutí nezabezpečí odvetranie nádrže v ktorej vzniká podtlak a tak benzín nesteká do karburátora. Riešením je buďto každú chvíľu stáť alebo jazdiť s uvoľneným viečkom, ktoré potom neznesiteľne rezonuje. Dovozca však tvrdí, že nové sériove kusy, ktoré dorazia na Slovensko budú mať odvetranie nádrže v poriadku.

Hrozný hluk vydával aj akože ladený výfuk. Pozornosť v meste pútal, no ja osobne stojac na chodníku, by som človeku na tak hlučnej motorke hodil najradšej voľajakú tehlu do hlavy. Ako bonus som si o výfuk pekne opiekol topánku, kryt proti tejto situácii tam ale dali, škoda len, že na miesto kde si asi nikto nikdy podrážku neoprie. Škoda, sériový výfuk je podľa mňa krajší, netrčí po ňom z rámu kus rúrky a má krajší zvuk. Blbnúci tachometer som už spomínal.

Pokračovanie článku na ďalšej strane: Názor druhého redaktora, Video, Konkurencia, Záver, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.