Anketa:
Prvé rande - Gilera Nexus 125
ZdieľaťPridané: 08.09.2014 Autor: Radas
Čitatelia: 12673 [Vaše stroje - Moja motorka]
Tento článok vznikol pred pár mesiacmi, resp. na začiatku sezóny 2014. Hovorí o úplne prvých pocitoch z jazdy človeka, ktorý predtým v živote nesedel a nejazdil na moto. Kedykoľvek si ho prečítam, vyčarí mi úsmev na tvári a spomienky na tu prvú „jazdu“.
Tak a je to za mnou. Prvá neoficiálna jazda na Gilerke. Koho trápi, že mám zatiaľ len preklady techničáku (hups, to som asi nemal hovoriť :P ) Páni pokémoni odpustia, ale to sa jednoducho nedalo vydržať, už ma fakt nebavilo iba sedieť na nej a občas ju preštartovať. Čestne ale prehlasujem, že po ceste druhej triedy som prešiel len 2 km!
Čo k tomu dodať. Bol som plný očakávania, ale zároveň som mal/mám stále rešpekt voči 125ke. Predsa len bolo to úplne po prvý krát na jednostopom čude. Prešiel som cca 6 km. Viem, je to nič, ale aj tak...Pocity? Ach, srdce pracuje jak obehové čerpadlo, žily navreté, adrenalín, wow, ešteeee :D Asi som objavil novu drogu, Pane Bože, chcem byť závislý.. :D
![]() |
No dobre, skúsim pekne poporiadku a od začiatku..Ako každý bežný deň prechádzam cez garáž, Gilerka na mňa hľadí s pod obočia, sadnem si na ňu.. Okamžite mi vyčarí úsmev na perách, jemne ju chytím za riadidlá..“ tak čo, skúsime to?“, pýtam sa. Vnútorne však cítim neistotu, obavu, predsa len, ešte nemá čísielko.. Zosadám a idem sa prejsť po záhrade.. Rozmýšľam, hmm, záhrada je malá, nepokosená. Hmm, suseda má väčšiu záhradu, poskočí mi srdce..ale tiež nepokosenú.. Ále, ja to kašlem, letím po papiere (aj keď možno by bolo lepšie nechať ich doma), beriem kľúče, snáď sto krát skúšanú helmu a valím do garáže. IDEME! Otváram dvere brány, štartujem! Prechádzam opatrne nepokosenou záhradou (uvedomujem si, že tu by som sa moc nepovozil :P ) a pred cestou zastavujem. Tak, naspäť ani náhodou. Otočím znovu pravú rukoväť a... wow, ono to idéé :D
![]() |
Váha motorky je okamžite preč. Okamžite vidím, resp. nevidím nič v späťakoch, rýchla náprava, viac plynu a 50 na tachači :D Hlavou mi preletí: Sakra, brzdy, pravá je predná, ľavá je predná, ktorou brzdiť? Niekde som čítal, že je to naopak než na bicykli, či nie je? Uff. Moje premýšľanie preruší nutnosť odbočovania, prsty automaticky stláčajú obe páčky a moto skoro stojí..Fúú, dobre, môže byť. Okamžite mi Gilerka dáva znať svoju váhu. Pomaličky prechádzam deravý úsek vedľajšej cesty, točím, „klopím“...ty jo, tak ľahkú manévrovateľnosť som fakt nečakal.. predo mnou asfalt, ideme, pravé zápästie k sebe, 60 na tacháči, úsmev jak harvepíno.....robím ďalšie 3 km...stále sa usmievam jak vypustený z blázinca..v duchu si hovorím, prečo až teraz, prečo až teraz?? Ale dosť bolo rozkoše, pri mojom šťastí, radšej nebudem pokúšať ďalej. Vraciam sa po asfaltke a skúšam osmičky, moto sa skoro samo vracia do horizontálnej polohy...Mám chuť kričať od radosti!! Ta kočka podo mnou je riadne hravá..!
![]() |
Potužený adrenalínom, vchádzam na hlavnú cestu, nechávam prejsť tri autá, cesta rovná, prázdna, točím pravé zápästie...juhúúú, 80 bez mihnutia oka...preletím vlastný dom...kurňa brzdi!..to bola naša brána! Posledná otočka a vjazd na nepokosenú záhradu, letím až do otvorenej garáže ako king, ruky na brzdy, kľúčik do ľava, ľavá noha, bočný stojan...zosadám... harvepíno style stále na ksichte..
Sadám do altánku...premýšľam, neviem či je to normálne, ale práve som sa zamiloval do železa a plastu. Áno, milujem svoju Gilerku.
Pridané: 08.09.2014 Autor: Radas Zdieľať
Súvisiace články:
Ďalšie články tohto autora:
Nové moto videá:
Vtip
Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!