Anketa:
Ako si začiatočník na skútri myslel, že sa bikerom stane
ZdieľaťPridané: 23.09.2014 Autor: Radas
Čitatelia: 12293 [Vaše stroje - Moja motorka]
Leto je v plnom prúde, motocyklová sezóna každým rokom dáva o sebe znať novými modelmi, kúskami, zvukmi laďákov a v poslednom čase aj čoraz častejšie objavujúcimi 125-kami skútrov. Úž nejaký ten mesiac patrím do poslednej kategórie, snažím sa vychutnávať jednu stopu a nahováram si, že sa zo mňa stáva motorkár..
Veď bodaj by nie! Oproti ide bublajúca tisícosemstovka intruder, borec Vás zdraví už z diaľky, inokedy stretnete naháč, supersport, enduro... a všetci vás zdravia... teda skoro všetci. Človeku až srdce od radosti poskočí, keď vidí, že napriek tomu, že Vám pod zadkom bzučí 125ccm, berú vás „do rodiny“. Neviem čím to je, ale že vraj BMW autá vlastnia arogantní vodiči, no a všimol som si, že BMW motorkári jednoducho nezdravia. Nuž, nevadí.
![]() |
Ale poďme k môjmu zhruba 100 kilometrovému výletu na Nexuse 125. Musím povedať, že mám najazdené cca 500km zatiaľ, zažil som už veľa (aj kritickejších) situácií, ktoré som doteraz chvalabohu úspešne zvládol. Každým kilometrom sa cítim bezpečnejšie a istejšie „v sedle“. Na Gilerke chodievam do práce rýchlosťou cca 60 – 70 km/hod. Chcel som však z pomysleného okruhu skútristov na chvíľku vystúpiť a vyskúšať okruh bikerov. Zvolil som obľúbenú trasu Nová Bystrica – Oravská Lesná plnú zákrut, umožňujúcu ako dynamickú, tak aj pohodovú jazdu. Už tradičnou súčasťou jazdy je orgán činný v trestnom konaní... zatiaľ som však čistý :)
Takže k jazde
Heh, nejako na tom skútri fúka v rýchlostiach nad 90! Nevadí no, trochu sa za ten štít prikrčím a bude. Hmm, to zas nie je také pohodlné. Fúú, nejako ten skutrik brní v tých rýchlostiach, prdel sa mení na necitlivú odkrvenú hmotu. Mrvím sa na sedle, zastavujem, nechám prekrviť, sadám, točím rukoväť... hmm, no šak sa už rozbehni Pane Bože! Njn, z križovatky vždy prvý, ale som v revíre, kde kraľujú iné kubatúry. Nevadí, vravím si, ten najkrajší úsek cesty mám stále pred sebou...
![]() |
Zrazu sa predo mnou cesta rozšírila, zväčšila, vyčarila úsmev na tvári, srdce mi poskočilo..IDEME NA TO! Je čas, aby sa zo skútristu stal biker! Naivne točím pravým zápästím až na doraz a premýšľam, kde to väzí, kde sa stala chyba... Hmm, nejako to neťahá...Viac než 80 to jednoducho do kopca nejde... Zákruta... ejha, akou rýchlosťou vôbec vchádzať do zákruty? Koľko to môžem nakláňať? Fakt nemám chuť zistiť, kde ma Gilerka svoje limity... gumy sú síce akurát zabehnuté, ale prdel si zrovna zodrať nechcem... Dlhá zákruta, 80km/hod, klopím... V tom momente ma v zákrute berie nejaký supersport, kolenom kresliaci súvislú čiaru po zemi... ako keby chcel povedať: „nazdar kamoš, čo ty tu v týchto končinách?“ zrazu opačný náklop do druhej zákruty... a už ho nevidím...
![]() |
V momente som zabudol na všetky pozdravy. Moje ego a hrdosť ašpirujúca na bikera utržila smrteľnú dávku vypustených splodín a so sklopenými ušami počúvam doznievajúci laďák nekompromisne vzďaľujúceho sa supersportu. Do cieľa dorážam dorazený, porazený. Cestou späť ma ešte obehlo niekoľko skupiniek bikerov. Pochopil som, že tam kde ja mám súčasné limity, skúsení bikeri majú freestyle pohodovú jazdu. Mimo to, prdel mam už drevenú a aj pravé zápästie by potrebovalo vymeniť krv... Ach jooo, cesta k bikerovi je dlhá a náročná.
Jediná vec, čo ma teší je, že znovu som zistil, prečo som si vybral práve tento skúter... dal som sa previesť kamošovi a keď sa vracal, ako sa približoval, pochopil som... ta nádhera sa proste nedá opísať... Milujem svoju Gilerku!
Pridané: 23.09.2014 Autor: Radas Zdieľať
Súvisiace články:
- Aféra skúter 125 - Yamaha Cygnus 2004 - Tripuce
- Yamaha D´elight - štýlový skúter v kategórii do 125 ccm - zeON
- Invovaná Honda PCX125 2014 už v predaji! - Redakcia
- Môj mini trip aneb vespa GTS 300 Super od novosti po 8000 km - Tomagi
Ďalšie články tohto autora:
Nové moto videá:
Vtip
Pridal:
Princípy moderného inžinierskeho designu
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkové trate a tie mali taký rozchod.
A prečo ti použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozidlá, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočiarov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali kočiare práve taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohli ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve toho rozostupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvé dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjazdené rímskymi vojnovými vozidlami. Od doby, keď boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dobrali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozidiel Rímskeho impéria.
Byrokracia a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a čudovať sa, čo to tam je za konský zadok, môžete tým trafiť klinec na hlavičku – pretože vojnové vozidlá Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní.
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába ich spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. do toho tunela vošli. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokročilejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!