Musandam, brána do Perzského zálivu 1/2

---

Plán

Od príchodu do práce v Dubaji a pomalým ochladzovaním počasia ma stále viac lákala myšlienka ochutnať čaro Ománu. Ešte pred letom som čítal články na webe od chalanov :

• Vokolo Vománu aneb Jak jsme dali vale pivu a sexu
• 5.000 km okolo Ománu - prvá časť

Preto nabudený dobrým čítaním som dobrodružstvo chcel skúsiť na vlastnej koži. Aj keď tentoraz len v skrátenom móde kvôli práci.

Môj čas nastal keď prišiel Hadž. V tom čase sme dostali v práci voľno a nechcelo sa mi štyri dni sedieť na zadku bez činnosti. Teda požičiavam od kamaráta stan a narýchlo balím. Prípravu a miesta kde som chcel ísť, som mal naplánované už dávnejšie a uložené v google maps. Teda stačilo vyraziť. Pre istotu som pri balení nabalil aj veci na potápanie, pretože Musandam je dobré miesto na ponory.

Pre vás ešte musím priblížiť miesto kam mám namierené.

Musandam

je polostrov patriaci Ománu a má rozlohu 1800 štvorcových kilometrov a populáciu 31 425 ľudí. Musandam je od zvyšku Ománu oddelený susednou krajinou Spojenými arabskými emirátmi. No pre Omán predstavuje strategickú polohu, lebo ním Omán kontroluje z jednej strany Hormuzský prieliv, ktorý je jedinou cestou z Arabského mora do Perzského zálivu. Najkrajšou časťou Musandamu sú miestne fjordy, kde väčšina turistov trávi čas počas jednodňových výletov na lodiach za delfínmi a morským životom.

1. deň

Vstávam, raňajkujem a balím posledné potrebné veci, pripravený na odchod som o 9 ráno. Ešte po ceste realizujem nákup proviantu v Carrefoure + tankujem doplna.
Cesta je ako vždy po 6-prúdovej diaľnici nudná. Aby som sa vyhol hustej premávke v meste, volím tú istú diaľnicu E611 ako keď som šiel na najvyšší vrch SAE Jebel Jais.

Moja cesta sa odkláňa až v meste Ras al-Khaimah, kde sa ťahám na hranicu medzi SAE a Ománom. Cesta ubehne rýchlo, však je to už len 35 km.

Hranice

Po príchode na hranice parkujem motorku a idem zistiť ako sa veci majú. V budove SAE hraničnej kontroly je proces rýchly. Majú tam viac priehradok pre vybavenie odchádzajúcich ľudí. Pri priehradke mi oznámia, že musím najskôr uhradiť poplatok za výstup z SAE a to 35 AED. Idem do pokladne, kde platím. Tam dostanem potvrdenie, ktoré ukážem colníkovi. Ten mi dáva razítko do pasu a papier pre kontrolu na prechode. Vybavený papierom pre colníka nasadám na moto a opúšťam SAE.

Ománska colnica podľa diskusných fór mala byť 20-minútovou záležitosťou, no z dôvodu sviatku a pomalým colníkom sa moje čakanie predĺžilo na 2:15 hod. To mohlo byť aj dlhšie, kedže som sa dozvedel, že musím mať ománsku poistku na motorku a samozrejme to oznámili keď som bol tri metre od okienka. Našťastie mi jeden človek podržal miesto a ja som si odskočil zaplatiť poistku na 7 dní v cene 80 AED. Potom už stačilo dať doklady, uradiť 50 AED za vstupné razítko a bol som voľný. Hurá, zas môžem ísť vpred.

Cesta

Od hraníc je pekná kľukatá motorkárska cesta popri mori až do mesta Khasab. Cesta má približne 45 km so stúpaním a klesaním ku koncu cesty s impozantnými výhľadmi na more a zátoky. Ideálne zastaviť na niektorých odstavných plochách a spraviť si pekné fotky.

Pred cestou, ako som spomínal, som zisťoval možnosti potápania. Preto som sa pred Khasabom zastavil v Atana Khasab Hoteli kde som vedel že sídli dive centrum Extra divers. Námatkovo idem do centra, kde mi šťastie praje a rezervujem si na ďalší deň 2 ponory. Po rezervovaní idem do mesta, kde ešte dokupujem jedlo v miestnom Lulu Hypermarket najväčšom obchodnom dome v Khasabe. Odporúčam, pokiaľ niekto bude chcieť kupovať stravu na cestu v SAE, netreba to riešť. V Lulu majú všetko a je to výrazne lacnejšie oproti Emirátom. Taktiež pokiaľ budete mať Emirátske dirhamy, prepočítajú vám ich v kurze 1 OMR = 10 AED.

Mesto

Okrem miestneho Lulu hypermarketu, prístavu s loďami na denné výlety ma zaujala už len miestna pevnosť. Mám ju len na fotkách, pretože môj záujem na tieto dni bolo hlavne more, šotolina a hory. Históriu som vynechal a počká na ďalší výlet. Z mesta to bolo teda všetko čo stálo za to. Už jedine za zmienku stojí môj zážitok s Bassou. Nie, nie je to ako si budete myslieť. Žiadny žalár sa nekonal. Je to kamenistá pláž ktorá sa stala mojim domovom na dve noci. Čakali ma na nej dva pekné východy slnka, vlhkosť vzduchu čo mi nedala spať a miestni chlapci s ľudovou muzičkou do druhej rána. No ale pospal som čo to a stačilo to na podanie postačujúcich výkonov.

Zátoka Khor an Najd

Tak vrátim sa zas k motorke a cestovaniu, čo je dôvod cesty. Tým, že mi ešte ostal čas pred západom slnka. Rýchlo vyrážam dolinou k miestnej atrakcii zátoke Khor an Najd. Cesta mestom nebola zložitá, aj keď okolo letiska boli dve cesty. Obe končia v jednej križovatke a tá už ide len dolinou len jedným smerom von z mesta. Miesto nachádzam rýchlo. Po príchode k miestnej vojenskej strelnici je už pekne v kopci, vidieť zarezanú cestu na vrchol priesmyku.

Vypínam protišmyk, ABS, volím komfort tlmenie a ide sa na to, šotolina volá. V pološmyku sa vyderiem hore na kopec a čaká ma nádherná panoráma. Však posúďte sami.

Po fotkách a veľmi neskorom obede o 17:30 si chcem ešte užiť objavené šotolinové serpentíny. Však každý chce byť s takouto motorkou Dakar jazdec. Zbehnem dole do zátoky pokochám sa a vyrážam nazad. Ako ináč na plný a hrabaním. Ako to ale v rozprávkach života býva, princ nevíťazí a princezná ostane pannou do konca života, tak aj ja s mojím Dakarom končím po nezvládnutej zákrute plnej prachu a protiidúcom aute na zemi. Motorka plne naložená sa mi zdvíha v kopci ťažko, no 130 kg mŕtvy ťah dávam v celku rýchlo. Preto ako keby nestačilo pridávam celé stádo koní do zadnej Mitasky ešte raz, no tátoš ma po 100 m vykopne na druhú stranu kôli nezvládnutej koordinácii prednej a zadnej pneumatiky na šotoline. Ocitám sa na zemi druhýkrát. Ochránili ma padáky, ohla sa mi radiaca páka a odtrhol som suchý zips na bočných taškách.

Ponaučenie

Po páde a pomoci vystrašených Indov z dvoch áut si na vrchu kopca preberám hlavou čo sa stalo a ako to ovplyvní môj postoj k môjmu výletu. Nakoniec som bol rád, že sa mi to stalo. Pochopil som to ako zdvihnutý prst od šéfa tam hore. Nasledujúci program pre moju hlavu bol:

1. Si tu sám, teda neblbni, nik ti v horách nepomože.
2. Motorka, ktorá bola plne naložená, sa mi v kopci s veľkým sklonom nepodarí zodvihnúť. Teda musím minimalizovať možnosť pádu.
Výsledok teda bol, že chcem to prejsť všetko čo som mal v pláne a všetko v zdraví.
Rovnica je jasná pomaly a bezpečne.
Po ceste nazad ešte v Khasabe v miestnej dielni dorovnávam čiastočne radiacu páku a idem na pláž spať. Čakala ma pekná hviezdna noc.